Ako funguje LETS na Zaježovej

Zaježová je dedinka na lazoch v peknom prostredí kopcov neďaleko Zvolena. Pre mnohých ľudí sa stala známa ako miesto, kde niekoľko ľudí realizuje svoj návrat k prírode a k jednoduchému vidieckemu životu založenom na hodnotách spolupatričnosti, sebestačnosti, návratom k pôvodným tradíciám, remeslám a zručnostiam potrebným pre prirodzený život. Vo viacerých domčekoch tu žijú ľudia, ktorí sa snažia uskutočňovať ekologickú a spoločenskú alternatívu k dnešnému systému v praktickom živote. Možno hovoriť o vznikajúcej komunite či spoločenstve otvorenom pre nových ľudí.

Na Zaježovej tiež vzniká zrejme prvý skutočný LETS systém na Slovensku, položili sme teda niekoľko otázok na tému LETS a alternatívnej ekonomiky Igorovi Chýrovi, jednému z ľudí, ktorí na Zaježovej žijú a aktívne sa zapájajú do života miestneho spoločenstva.

Kedy vznikol nápad rozbehnúť LETS systém na Zaježovej ?

Už asi tri roky sme mávali (ľudia, ktorí sa prisťahovali na Zaježovú s istými hodnotami a kvôli nejakým cieľom v živote - "novolazníci") raz mesačne stretnutia. Debatovali sme o tom ako sa komu darí a kto čo potrebuje. Bolo to asi 10 ľudí.

Postupne sa prisťahovávali ďalší ľudia. V istom momente, začiatkom tohoto roku vznikla potreba rozprávať aj o škole a výchove detí (jedna rodinka má dcéru, ktorá bude na budúci rok školopovinná). Z úvah nad alternatívnym školstvom a výchovou vzniklo jediné riešenie - znovu zaľudniť Zaježovú a obnoviť tu školstvo. Spravili sme stretnutie, na ktoré prišli novolazníci a potencionálni prisťahovalci (okolo 20 ľudí) a hútali sme ako na to. To bolo v apríli.

Dohodli sme sa na pravidelných stretnutiach, na ktorých sa budeme snažiť predebatovať všetko čo musíme postupne urobiť, aby sme vytvorili fungujúcu "obec", ktorá by bola maximálne sebestačná a zabezpečovala by všetky funkcie, ktoré k obci patria (úvodzovky pri slove obec sú preto, lebo naša obec nepokrýva len katastrálne územie Zaježovej, ale aj širšie okolie - Častobrezie, Pliešovce, V.H.Kalinku). Spísali sme témy. Na prvých dvoch miestach boli témy LOKÁLNA EKONOMIKA a VONKAJŠIA EKONOMIKA (tj.práca za národnú menu). Uvedomili sme si totiž, že bez istého fungujúceho systému ďalší ľudia do neistoty neprídu.

Na ďalšom stretnutí sme začali preberať lokálnu ekonomiku a vtedy pri preberaní rôznych modelov vzájomnej bezpeňažnej výmeny sme sa dohodli, že ustanovíme LETS. Písal sa koniec apríla 1999. Na ďalšom stretnutí sme dohodli jednotku (JEŽ, JEŽKO, keďže sme Zaježová), ktorá bola odvodená od hodiny práce (hodina nepodlieha inflácii), takže 1 hodina=1 JEŽ. Dohodli sme tiež pravidlá fungovania, uloženie katalógu (účtovnej knihy - Ježovníka), spôsob účtovania atď. No a na ďalšom stretnutí koncom mája sme odobrili spoločenskú dohodu o LETS a podpísali ju. Avšak obchody už bežali prakticky od apríla podľa istých dohôd.

Koľko ľudí je v súčasnosti zapojených do LETS-su na

Zaježovej ?

Do LETS je zapojených asi 17 ľudí, tých čo podpísali dohodu.

Ako to teda funguje v praxi ?

V praxi to funguje tak. Pozriem do katalógu, kto čo potrebuje a na budúcom stretnutí, alebo pri nejakej návšteve sa toho človeka opýtam, akú má predstavu o požadovanej službe a kedy ju potrebuje. Dohodneme sa na termíne, po vykonaní služby dostanem od neho lístok s podpisom, dátumom, opisom služby a počtom jednotiek, ktoré sa majú z jeho konta odpočítať a na moje pripočítať. Pri stretnutí potom odovzdám zozbierané lístočky a človek, ktorý vedie stav účtov - "hospodár" na moje konto pripíše a z iných odpíše daný počet jednotiek.

Keď službu požadujem, tiež sa dohodnem s ľuďmi ,kedy mi môžu prísť službu vykonať (napríklad oprava strechy, oprava komína, pečenie chleba, pomoc v záhrade atď.). Keď mi ju vykonajú, tak im dám lístok s mojím podpisom a jednotkami, ktorý odovzdajú hospodárovi.

Hospodár zapíše do Zaježovníka nový stav konta ľuďom, ktorí obchod uskutočnili. Súčet + a - v Zaježovníku musí byť stále nula. Raz za mesiac to hospodár prekontroluje.

Keď mám čas a chuť niekomu pomôcť, tak prídem za ním, lebo viem, že potrebuje práce poľnohospodárskeho charakteru alebo pomoc na gazdovstve napríklad na 3-4 hodiny a pomôžem im. Poprípade viem, že niekto príjme potravinové prebytky alebo potrebuje nejakú vec, tak ju zadovážim a donesiem mu ju. Je to dobrý dôvod k návštevám a tiež k podebatovaniu. Najväčší obchod doteraz bol za 400 Ježov - výroba okien na Pastiereň.

Aké druhy prác, tovaru, pomoci a zručnosti sú najponúkanejšie a najžiadanejšie ?

Keďže sme na lazoch, tak najčastejšie ponúkané a potrebné činnosti sú manuálna pomoc na gazdovstve (opravy domov, práce na záhrade, na poliach, práca s drevom a podobne), poľnohospodárske produkty (zelenina, ovocie, mlieko, syr - prebytky). Špeciálne činnosti, ktoré sa vykonali boli stavba pece, výroba dverí, výroba okien, omietanie izby, vyťahovanie dreva z hory s pomocou koňov.

Aké sú výhody LETS systému - bezpeňažnej ekonomiky, oproti peňažnej ekonomike, ktorá je v súčasnosti najrozšírenejšou formou obchodovania ?

Najväčšou výhodou oproti peňažnej ekonomike je: nepotreba národnej meny, teda vlastná mena, ktorá nepodlieha inflácii (jednotka je krytá prácou, ktorej hodnota sa nemení) a nie je predmetom špekulácií, neexistencia úrokov, možnosť vzájomých ústnych dohôd, posilňovanie sociálnych kontaktov a sociálny charakter obchodovania. LETS prispieva k stmeleniu pospolitosti a k utuženiu vzťahov medzi ľuďmi, teda úplný opak oproti peňažnej ekonomike.

Do akej miery by mohli takéto LETS systémy nahradiť dnešnú peňažnú kapitalistickú ekonomiku ?

Miera je závislá od ľudí a od ich túžob a potrieb. Ak nebudú potrebovať zbytočnosti a budú potrebovať len základné veci pre život, tak miera tvorby a možností LETS systémov je veľká.

S čím boli najväčšie problémy pri zakladaní LETS systému na Zaježovej ?

Problémy boli len pri stanovení jednotky. O čo by sa mala opierať - o peniaze alebo o niečo prirodzené, čo nepodlieha inflácii (napríklad kilo mrkvy bude aj o 20 rokov kilo mrkvy).

Tiež je ťažké pre ľudí zvyknutých na peniaze a na ohodnocovanie vecí a svojej práce peniazmi prejsť na iné
počítanie.

Ustanovili sme jednotku JEŽ. 10 JEŽOV je hodnota hodiny práce. Pretože systém má sociálny charakter, nepozerá sa veľmi na to, či niekto robí intenzívnejšie, pomalšie alebo či je niekto fyzicky silnejší či slabší (ženy, muži). Všetko je vždy založené na dohode medzi účastníkmi obchodu. Stáva sa často, že sa robí viac hodín, ale napíše sa menej. Dôležité sú okolnosti a širšie súvislosti celej veci.

Problémom je zatiaľ aj to, že je nás málo a máme všetci nejaké zamestnanie a to bráni, aby sme viac času mohli venovať lokálnemu obchodovaniu. Niekedy obrat v obchodovaní za týždeň je nízky, ale situácia sa postupne zlepšuje (na poslednom stretnutí bolo veľa nových potrieb a práce dosť pre 6-8 ľudí na 4 dni).

Plány do budúcnosti, čo by ste radi zmenili a zlepšili na fungovaní LETS systému u vás ?

Plány do budúcnosti - skvalitňovať a rozširovať systém, zapojiť nových ľudí a časom aj starousadlíkov, ak budú mať záujem.

Vďaka za rozhovor, nech sa darí.

otázky pripravil a spracoval Matúš Ritomský
Viac informácií:
Pospolitosť Harmonického života,
Igor Chýra, Zaježová 132, 962 63 Pliešovce