Ako urobiť svoj život zelenším ?

Ekologická stopa

Ak sa rozhodneme zmeniť svoj spôsob života tak, aby bol ohľaduplnejší k životnému prostrediu na Zemi, musíme si predovšetkým uvedomiť, ktoré aspekty nášho života majú na ničenie ekosystému najväčší vplyv. Užitočným pomocníkom môžu byť údaje zhromaždené v knihe Our Ecological Footprint (Naša ekologická stopa) 1), ktoré naznačujú akou mierou sa rôzne ľudské činnosti podieľajú na ekologickej deštrukcii.

Podľa tejto knihy najväčší význam má jedlo, ktoré jeme a spôsob, akým ho získavame, za ním nasleduje doprava, bývanie a konzum výrobkov, ktoré prispievajú k ekologickej deštrukcii približne rovnakou mierou a nakoniec je to oblasť služieb. Vyčíslené v percentách majú tieto oblasti v celkovom súhrne nasledujúci podiel na ničení prírody: jedlo - 30%, doprava - 21%, bývanie - 21%, konzum výrobkov - 21%, služby - 7%.

Ďalšie podobné štúdie udávajú mierne odlišné proporcie, v ktorých sa napríklad doprava zaraďuje na prvé miesto vo svojom dopade na životné prostredie. Výsledky vždy závisia na tom, akú váhu autori dajú rôznym druhom ekologickej deštrukcie - môžeme sa napríklad zamyslieť, čo spôsobuje väčšie škody - globálne otepľovanie alebo zánik druhovej rozmanitosti. Významnú rolu hrá aj to, kam zaradíme jednotlivé ľudské činnosti. Ak napríklad zaradíme prepravu zelených fazuliek z Keni lietadlom na európske trhy do kolónky „doprava“, ekologický dopad kolónky jedla sa zmenší.

Jedlo

Iba jedno percento ľuďmi vyrábanej energie sa spotrebuje pri samotnom farmárčení a pestovaní jedla, pričom dvanásť krát viac energie sa spotrebováva na transport jedla, jeho spracovávanie, balenie a predaj. Spotreba energie však nie je jediným indikátorom našej ekologickej stopy. Významnú úlohu hrá aj to, že polia a farmy pokrývajú veľkú časť povrchu našej krajiny, preto má spôsob farmárčenia a poľnohospodárska činnosť väčší vplyv napríklad na biodiverzitu, ako mnoho iných aktivít. Spotreba energie však ukazuje, že musíme považovať za rovnako dôležité to, akým spôsobom sa jedlo vypestovalo, ako aj to odkiaľ pochádza a akú dlhu cestu k nám muselo prekonať.

Mali by sme radšej jesť organické jablká z Nového Zélandu alebo jablká zo sadu vzdialeného 5 kilometrov, kde sa však ovocie postrekuje chemickými prípravkami 24 krát počas roku? Ideálne by samozrejme bolo jesť jedlo, ktoré je organicky pestované a pochádza z lokálnych sadov. Takže prioritou je predovšetkým podporovať miestnych biofarmárov a vyvíjať aktivity v prospech rozvoja organického poľnohospodárstva vo svojej lokalite a krajine.

Preprava sušeného ovocia, orieškov a semien na dlhé vzdialenosti, má oveľa menší ekologický dopad, ako preprava čerstvého ovocia. Sušené ovocie, orechy a semená môžu byť skladované dlhšie a preto môžu byť prepravované po mori alebo po súši bez použitia leteckej dopravy, ktorá má najhorší vplyv. Vďaka tomu, že neobsahujú vodu je ich objem oveľa menší a náročnosť ich transportu v porovnaní s kalóriami, ktoré obsahujú je oveľa nižšia ako pri čerstvom ovocí, ktoré obsahuje okolo 90% vody.

Našou snahou by preto malo byť zabezpečiť si dodávku čerstvého ovocia a zeleniny z miestnych zdrojov. Významným krokom vpred môže byť aj komunitou podporované poľnohospodárstvo, vytvorenie lokálnych skupín, ktoré by podporovali miestnych organických farmárov, nadviazanie priamych dodavateľsko-odberateľských vzťahov medzi konzumentmi a pestovateľmi. Viac informácii o podobných projektoch a princípoch, na ktorých fungujú, možno nájsť na stránke www.inaekonomika.sk.

Pre každodenné nakupovanie platí, že ak máme na výber, kupujeme potraviny radšej na trhoch od lokálnych pestovateľoch, alebo v obchodoch od lokálnych farmárov, zaujímame sa o pôvod jedla, spôsob akým bolo vypestované, uprednostňujeme produkty bio-poľnohospodárstva vypestované čo najbližšie miestu nášho bydliska. Užitočné informácie o bioproducentoch a biopredajniach môže poskytnúť stránka www.ecotrend.sk

Určitý podiel v celkovom objeme jedla, ktoré potrebujeme, môžu tvoriť potraviny, ktoré si dopestujeme na vlastnej záhrade. Tieto potraviny majú najmenší dopad na životné prostredie, menší ako tie ktoré si kupujeme od lokálneho bio-farmára. Čím je objem doma vypestovaných potravín väčší, tým lepšie. Dokonca aj ľudia bez záhrady, môžu časť svojho jedla dopestovať na balkónoch, v kvetináčoch na oknách, klíčením semien. Rôzne postupy pestovania potravy v bytoch, na predzáhradkách, v kuchyni, na balkónoch podobne rozvíja a zdokonaľuje napríklad permakultúra.

Dôležitým rozhodnutím, ktorým môžeme znížiť dopad nášho jedálničku na životné prostredie, je uprednostňovanie rastlinných potravín, pred potravinami živočíšneho pôvodu. Produkcia mäsa a ďalších živočíšnych produktov je oveľa náročnejšia na prírodné zdroje a spotrebu energie, ako produkcia rastlinnej potravy. Viac informácii môžete získať na stránke www.vegan.cz alebo na našej stránke v rubrike „Vegánstvo“.

Doprava

Vlaky nie sú priateľské prírode, majú iba menší ekologický dopad ako autá. Prvou voľbou by preto nemalo byť rozhodovanie medzi dvoma druhmi zla, ale snaha zariadiť svoj život tak, aby sme za prácou, do obchodov, do škôl a podobne museli cestovať čo najmenej. Pre mnohých ľudí to znamená žiť v meste. Myšlienka, že ekologickým ideálom je život v krajine, platí iba pre menšinu ľudí, ktorí chcú žiť skromne a sebestačne. „Ozelenenie“ nášho spôsobu života môžeme začať tak, že sami seba umiestnime na miesto, kde potrebujeme čo najmenej ciest vykonávať spaľovaním fosílnych palív.

Nejazdiť autom je najdôležitejšia zmena, ktorú môžeme vykonať. Nie všetci to však dokážu uskutočniť zo dňa na deň, preto dobrým začiatkom môže byť vytvorenie spoločenstva susedov alebo priateľov, ktorí sa spoločne delia o jedno auto. Takéto spoločenstvá dobre fungujú v Británii a v Nemecku.

V meste je najefektívnejším dopravným prostriedkom bicykel, ak sú vytvorené podmienky pre bezpečnú jazdu, ktoré zahŕňajú predovšetkým funkčnú sieť cyklotrás. Využívať bicykel čo najčastejšie a podporovať rozvoj bicyklovej dopravy, to sú dôležité kroky smerujúce k udržateľnejšiemu a ohľaduplnejšiemu životu v mestách. Mnoho užitočných informácií na túto tému možno nájsť na stránke www.bicyba.sk.

Pokiaľ rôzne okolnosti nedovoľujú použitie bicykla, môžeme použiť verejnú dopravu. Jazda autom by malo byť až posledným riešením, ktoré by sme mali zvoliť iba v najnutnejších prípadoch.

Cestovanie lietadlom je ešte deštruktívnejšie, ako jazda autom. Nie iba kvôli tomu, že lietadlo spotrebuje oveľa viac paliva, ale aj preto, že vo vyšších vrstvách atmosféry, kde lietadla lietajú, má spaľovanie fosílnych palív oveľa drastickejšie účinky. Bolo vypočítané, že každá osoba, ktorá letí lietadlom z Británie na Floridu spotrebuje behom jediného letu svoj celoživotný limit v produkcii oxidov uhlíka, ktorý by mal každý človek na Zemi dodržať, ak chceme stabilizovať zemskú klímu.

Bývanie

Najpodstatnejším rozhodnutím je zvoliť si miesto, kde budeme bývať. Energeticky najefektívnejším spôsobom bývania je poschodový dom. Každý byt v poschodovom dome sa delí o časť svojho tepla so susednými bytmi a podstatne tak znižuje plochu, cez ktorú uniká teplo do okolia. Z rovnakého dôvodu je energeticky výhodné stavať spojené domy. Pre zvýšenie energetickej úspornosti možno použiť nové technické zariadenia, ako centrálny vykurovací systém využívajúci kondenzačný boiler a podobne. Ak však zahodíte starý vykurovací systém ešte skôr ako doslúži, premrháte tým zároveň energiu, ktorá bola potrebná na jeho výrobu a výsledná úspora energie môže byť zanedbateľná.

Kým starý vykurovací systém funguje, môžeme začať zmenami, ktoré prinesú tiež významnú úsporu energie. Patrí sem zlepšenie izolácie domu, zateplenie miestností, použitie reflexných fólií za radiátormi a vykurovacími telesami, zvýšenie izolácie okien, využívanie úsporných žiaroviek atď. Užitočné informácie, ako uskutočniť praktické kroky k úspore energie sa môžete dozvedieť napríklad na stránkach www.zmz.sk.

Na energetickú úspornosť a efektívnosť je potrebné klásť dôraz aj pri kúpe nových elektrospotrebičov, práčky, kuchynských prístrojov atď. Medzi jednotlivými modelmi môžu byť významné rozdiely v spotrebe energie a energeticky úspornejšie nemusia byť vždy najdrahšie.

Najlepšie je však samozrejme zaobísť sa bez niektorých elektrospotrebičov, ak je to možné, prípadne zdieľať ich spoločne s priateľmi či susedmi. Samostatná elektrická práčka pre každú domácnosť môže byť zbytočná, ak sa viac ľudí či rodín dohodne spoločne využívať jednu práčku. V kuchyni zase stále viac ľudí objavuje čaro ručnej prípravy jedla a boom kuchynských robotov, mikrovlniek a kuchynských elektrospotrebičov už pomaly opadá.

Významné úspory energie možno dosiahnuť zmenou životného štýlu, dobrovoľným uskromnením, zjednodušením spôsobu života, uprednostnením aktivít nenáročných na energiu (namiesto počúvania hudby z elektrospotrebiča môže niekedy dobre padnúť stretnutie s priateľmi a spoločné improvizovanie na akustické hudobné nástroje - dnes sa napríklad do obľuby dostávajú rôzne neelektrické nástroje rôznych etník atď.)

Rozhodujúci význam má aj to, z akého zdroja čerpá naša domácnosť energiu. Prioritou by mali byť samozrejme obnoviteľné zdroje energie, ich využívanie je však závislé predovšetkým na rozhodnutí väčšej komunity ľudí či celej spoločnosti. Pre mnohých ľudí by bolo oveľa praktickejšie používať energiu od energetickej spoločnosti, ktorá podporuje rozvoj udržateľných zdrojov a využíva ich, ako postaviť si vlastnú vetrenú elektráreň na záhrade. V mnohých západoeurópskych krajinách to už funguje a spotrebiteľ má na výber, od akej spoločnosti odoberá elektrinu, pričom niektoré ponúkajú elektrinu získanú výhradne z obnoviteľných zdrojov. Je predovšetkým otázkou občianskej angažovanosti a spotrebiteľského záujmu, ako rýchlo sa začnú obnoviteľné zdroje energie využívať aj u nás. K organizáciám, ktoré sa usilujú o uprednostňovanie obnoviteľných zdrojov energie patrí napr. www.greenpeace.sk.

Konzumovanie výrobkov

Základnou otázkou pri nakupovaní je, či by sme sa bez novej veci nevedeli zaobísť. Možno by nám rovnako dobre mohla poslúžiť aj staršia vec, ktorú by stačilo opraviť, alebo by pre naše potreby stačilo, ak by sme si vec, ktorú potrebujeme, požičali od priateľov. Keď už sa vyberieme nakupovať, stojí za to uprednostniť second hand, ak je to možné, prípadne si kúpiť novú vec spolu s viacerými ľuďmi, s ktorými ju môžeme spoločne využívať.

Pri vyberaní konkrétneho produktu v obchode možno tiež urobiť veľa dôležitých rozhodnutí. Môžeme uprednostniť výrobok spoločnosti, ktorá sa snaží chovať ohľaduplne k životnému prostrediu, zvieratám a ľuďom v krajinách tretieho sveta, môžeme dať prednosť tovaru vyrobenému z recyklovaných materiálov. Dôležitú úlohu hrá aj obal, do ktorého je výrobok zabalený. Čím je obal jednoduchší, tým lepšie. Prednosť majú vratné obaly, obaly, ktoré možno znovupoužiť a tie, ktoré sú recyklované. Viac informácií získate na stráne www.spz.sk

Základné informácie môžeme získať na obale výrobku, alebo po informáciách aktívne pátrať, obrátiť sa na rôzne organizácie, ktoré sa zaoberajú etickým spotrebiteľstvom. Užitočné informácie môžete nájsť aj na tejto stránke v rubrike Radosť Nekupovať.

Vzájomná pomoc

Najpodstatnejšie veci sú tie, ktoré uskutočňujeme spolu s ľuďmi zdieľajúcimi podobné hodnoty. Pri zmene svojho životného štýlu pociťuje väčšina ľudí ako najväčšiu prekážku pocit odlišnosti a osamelosti. Máločo je preto tak dôležité, ako zdieľanie vzájomnej podpory medzi ľuďmi, ktorí si dali rovnaký cieľ - urobiť svoj život ohľaduplnejší k prírode, zvieratám, ľuďom a celej Zemi.

Dobrý spôsob, ako začať je navštíviť rôzne neziskové a ekologické iniciatívy, kde možno podobne orientovaných ľudí stretnúť. Užitočným pomocníkom môžu byť rôzne časopisy, ako aj internetové stránky, prostredníctvom ktorých sa dajú získať užitočné kontakty. Miesto, kde možno stretnúť blízkych ľudí môžu byť rôzne verejné ekologické akcie, festivaly, stretnutia. Rôznych ľudí oslovujú rôzne oblasti, preto je na vás, ktorú tému či problém uprednostníte. Môžete sa zapojiť do miestnej LETS skupiny (www.lets.sk), zúčastniť sa na kurze permakultúry, prísť pomôcť ako dobrovoľník do niektorej z neziskových aktivít, zúčastniť sa cyklojazdy, ekologického jarmoku alebo inej verejnej akcie vo vašom meste, cez leto môžete stráviť viac dní na táboroch a stretnutiach, ktoré usporiadavajú rôzne ekologické skupiny atď. Možno raz uvidíte, že túžite žiť život v komunitnom spoločenstve podobne zmýšľajúcich ľudí a pridáte sa k vytváraniu ekologickej komunity. Možno vám bude stačiť pravidelne stretávať podobne orientovaných ľudí, venovať trochu svojho voľného času pomoci druhým, zúčastňovať sa spoločne rôznych užitočných aktivít. Možno si s niekoľkými ľuďmi prenajmete záhradu a začnete spoločne pestovať organické potraviny, alebo sa zapojíte do fungovania mestského sociálneho centra. Spôsobov, ako oživovať komunitný život, či už bývate v meste alebo na vidieku, je mnoho a všetky sú nesmierne dôležité pre naplnenie ideálov o trvalo udržateľnom živote.

spracoval Matúš Ritomský

s použitím informácií z článku When Permaculture strikes (Patrick Whitefield), Permaculture No.29

1) Our Ecological Footprint, Mathis Wackernagel and Wiliam Rees