Akú tvár má globalizácia?
Patriotizmus nestačí. Avšak nestačí ani nič iné. Veda nestačí, náboženstvo nestačí, umenie nestačí, politika a ekonómia nestačí, ani láska, povinnosť, ani čin, aj keď akokoľvek nezištný, ani úmysel, čo sebeušlachtilejší, nestačí. Nič nestačí, iba všetko stačí.
Kalkatské deti tancujú na hip-hop z Bronxu, holandskí prívrženci New age fajčia marockú marihuanu, počúvajú hudbu tibetských lámov a fúkajú do austrálskeho didžeridú. Kiná na celom vete premietajú americké filmy, každý pozná Brada Pitta, Madonnu i tvár Jána Pavla II.
Antiglobalizační aktivisti globálne koordinujú svoje aktivity pomocou globálnej siete Internet a softwaru takmer globálneho monopolu Microsoftu. Mladí odporcovia globalizácie zo Západu oslavujú Marxa, Lenina, Castra a ich nasledovníkov, ktorým sa takmer podarilo globálne rozšíriť uniformitu červeného proletariátu a jedinej správnej a "posvätnej" strany.
V Škótsku sa demonštruje. Spoločnosť General Motors prepustila v Kanade šesť tisíc zamestnancov. Škóti vedia, že budúci týždeň sa prepúšťanie môže týkať aj ich. Pokiaľ sa GM rozhodne premiestniť škótsku fabriku do francúzskej Provence, kde sú nižšie dane.
České ženy so slzou v oku pozerajú argentínske telenovely, ich deti a vnuci v tej samej chvíli prezerajú japonské manga weby (pokiaľ neuprednostňujú telenovelu) a otcovia, sediaci v japonských, nemeckých, amerických a poľských autách, za jazdy telefonujú so svojimi šéfmi, obchodnými partnermi, alebo milenkami, využívajúc pri tom nórske mobilné telefóny.
Svet je presieťovaný káblami s vysokým napätím, telefónnymi a dátovými linkami. CNN a REUTERS sú očami planéty. Divák vie z priameho televízneho prenosu o vojne v Perzskom zálive skoro toľko ako generalita v Rijáde.
"Pamätám, ako som bol v šesťdesiatych rokoch v supermarkete s jedným poľským priateľom, ktorý prišiel na pár mesiacov do Ameriky. Keď som sa zastavil pred regálom s pohármi s horčicou, ktorých bolo 40 druhov, predniesol náš hosť vetu, ktorá mi dodnes znie v ušiach: Chcel by som, aby moja dcéra vyrástla v Amerike, pretože by sa tu naučila vyberať. My sme vtedy písali, že naša spoločnosť stojí pred výzvou nadmernej voľby. A nadmerná voľba má podobné účinky ako nedostatok voľby. Keď je v obchode desať druhov horčice, môžeš ich vyskúšať a vybrať si, ktorá ti chutí. Keď ich ale je sto, alebo tisíc, nemáš už nádej ochutnať ich, nevyberáš si. Musíš jednoducho losovať. Satelitná anténa na mojej streche chytá stovky programov, ale ja sa môžem pozerať najviac na šesť, alebo sedem. Aby som si mohol racionálne vybrať, musím presne vedieť, čo potrebujem. Keby som to nevedel, prežíval by som permanentný stres , zmätene by som striedal kanále a bol by som flustrovaný, dezorientovaný."
Alvin Toffler
"Patriotizmus nestačí. Avšak nestačí ani nič iné. Veda nestačí, náboženstvo nestačí, umenie nestačí, politika a ekonómia nestačí, ani láska, povinnosť, ani čin, aj keď akokoľvek nezištný, ani úmysel, čo sebeušlachtilejší, nestačí. Nič nestačí, iba všetko stačí.
Po troch generáciách reforiem neexistujú na Pále zástupy poslušných ovečiek, ani žiadni duchovní pastieri, ktorí by ich strihali a kastrovali. Nie sú tu stáda volov, ani prasiat, ani žiadni úradne stanovení honci, či už kráľovskí, alebo vojenskí, kapitalistickí, alebo revoluční, ktorí by ich cajchovali, spútavali a porážali. Sú tu iba dobrovoľné združenia mužov a žien na ceste k plnej ľudskosti."
Aldoux Huxley: Ostrov