Budúcnosť - dá sa to !

Maleny, malé austrálske mestečko leží asi 80 km severne od austrálskeho Brisbane v menších horách neďaleko pobrežia. Z bývalého farmárskeho strediska, zameraného na výrobu masla, v sedemdesiatych rokoch zdanlivo predurčeného na pomalý úpadok a zánik, sa vďaka alternatívne zameraným novousadlíkom z veľkomiest stalo pulzujúce živé spoločenstvo, ktoré je unikátne tým, že v ňom efektívne a vo vzájomnom súlade funguje množstvo netradičných ekonomických a sociálnych postupov.

"Keď som sem prišiel v roku 1974 , cesta vedúca sem bola kľukatá úzka - kopírovala starú vozovú cestu, po ktorej sa prevážalo miestne maslo na trh", hovorí Jan Tildenová. Má doktorát zo sociológie a pracuje pre The Range News - miestne noviny. Maslo, o ktorom hovorí bolo vyrábané v družstevnom podniku otvorenom v roku 1904 farmármi. Tí sa sem prisťahovali po tom, čo boli koncom devätnásteho storočia vyklčované pôvodné lesy. Začiatkom sedemdesiatych rokov sa však väčšina miestnych farmárov preorientovala na chov dobytka. Reagovali tak na prudký pokles svetových cien masla a syra. Zmena znamenala okrem iného aj to, že na farmách nebolo treba toľko robotníkov ako predtým. Tí, spolu so svojimi rodinami odchádzali za inými pracovnými príležitosťami, takže domy sa postupne vyprázdňovali. Niektoré farmy zlučovali svoje majetky, ponechávajúc nadbytočné domy bez obyvateľov. Prázdne zostali až kým ich neobjavili mladí, vzdelaní ľudia z miest hľadajúci jednoduchší, menej materialistický spôsob života. "Bola som jednou z prvých novousadlíkov", hovorí Tildenová. "Prenajala som si starý farmársky dom za 6 dolárov týždenne. Nemala som tečúcu vodu a prívod elektriky bol nespoľahlivý. Farmár, ktorý mi ho prenajal sa hanbil, že vôbec niečo odo mňa pýtal." Jill Jordanová, psychologička, ktorá sa prisťahovala do Maleny tri-štyri roky pred Tildenovou, hovorí, že miestni ľudia nevedeli, čo si majú myslieť o nových susedoch. "Pozerali na nás ako na hipíkov - veľmi podozrievavo," hovorí. Tildenová súhlasí: "Keď už nič iné, určite sme boli dobrým terčom klebiet."

Jedna zo sťažností medzi novými obyvateľmi bola, že na miestnom trhu je malý výber potravín. Začiatkom roku 1979, na návrh Lorny Wilsonovej, ktorá prišla z USA, kde bola členkou potravinového družstva, sa zvolalo stretnutie, na ktorom sa diskutovalo ako prekonať tento nedostatok. Napriek počiatočnej nedôvere vo vlastné schopnosti - "Nikto z nás nemal skúsenosti s obchodovaním," vraví Tildenová - bol nápad s potravinovým družstvom prijatý. Skupina troch mužov a troch žien, sa podujala pracovať na jeho založení. "Chceli sme jesť šošovicu, hnedú ryžu a čerstvú zeleninu, nie všelijaké konzervy ponúkané supermarketom," vysvetľuje Tildenová. "Na prvom stretnutí koloval papier, na ktorý ľudia zapísali, čo jedia a to sa stalo potom základom nášho zoznamu potravín."

Rozhodnutie naplniť potreby skupiny založením družstva a nie bežného súkromného podniku bolo dôležité pre to, čo nasledovalo. Odvážne rozhodnutie skupiny bolo aj to, že namiesto toho, aby fungovali z niekoho domácnosti, prenajali si obchod na hlavnej ulici, čo umožňovalo nakupovať aj iným ľuďom. Zhromaždilo sa menšie množstvo kapitálu predajom podielov, vybavenie bolo získané darom a začiatkom roku 1980 bol obchod otvorený s Jordan ako manažérkou. Pomaly začali nosiť prebytky na predaj aj miestni ľudia, a po roku bol obrat dostatočný na to, aby ostalo aj na mzdu. "Niektorí z miestnych sa zapojili takmer okamžite, šťastní, že majú miestny odber pre svoje vajíčka a zeleninu," hovorí Tildenová. Jeden z nich, George Cassells, v tom čase šesťdesiatnik, sa stal finančným manažérom. To pomohlo premostiť priepasť medzi starými a novými obyvateľmi Maleny.

Úspech potravinového družstva zjednotil skupinu v presvedčení, že sa s úspechom môžu vyrovnať aj s inými prekážkami. Keď sa Jordan vrátila z permakultúrnej konferencie v Tasmánii v roku 1983 s nápadom založiť družstevnú záložňu, aby sa "recyklovali" miestne úspory, bola úroveň všeobecného nadšenia taká vysoká, že sa záložňa otvorila už o päť mesiacov a počas prvého dňa bolo do nej vložených 55 000 austrálskych dolárov. Tri roky neskôr už operovala s viac ako miliónom dolárov. V roku 1993 mala 2500 členov a finančne podporila pre 33 nových podnikov, čo vytvorilo spolu 78 nových pracovných príležitostí. Medzinárodne známa permakultúrna obec Crystal Waters, ktorá leží neďaleko Maleny, tiež využila jej služby.

"Družstevná záložňa je krvným obehom komunity", hovorí Jordan. Veľa ľudí, ktorí si z nej požičali by nebolo dostalo úvery z iných zdrojov. Časť ročných ziskov je prevedená do fondov na environmentálnu a kooperatívnu výchovu. Tiež existuje fond komunitného rozvoja, o ktorého prerozdeľovaní rozhodujú členovia a fond komunitnej pomoci, ktorý má ľudom pomôcť v núdzi - napríklad v prípade požiaru alebo úrazu, bez ohľadu na to, či postihnutý človek je členom družstevnej záložne, alebo nie.

V roku 1987 sa Malenčania cez permakultúrne hnutie dozvedli o experimentoch Michaela Lintona z LETS systémami. Jordan si zaplatila cestu do Kanady, aby videla, ako fungujú. Výsledkom jej cesty bolo, že v Maleny sa otvoril prvý austrálsky LETS systém (v októbri 1987). "Rozbehlo sa to rýchlo, ľudia boli na to pripravení", hovorí. "Na konci roku 1995 mal systém 800 členov, z ktorých 500 obchodovalo pravidelne. Mesačný obrat bol 25 000 Bunyasov (mena je pomenovaná podľa miestneho druhu borovice). "LETS nie je iba silný ekonomický nástroj, ale aj úžasný sociálny," hovorí Jordan. "Starí ľudia sa často cítia osamelo. Majú zabezpečené príjmy na prežitie, no nerobia nič pre to, aby mali život dôstojnejší. Cítia sa byť neužitoční, pretože, hoci majú za sebou život plný skúseností, nevedia, ako ich odovzdať ďalej mladým ľuďom. LETS to celé mení. Dovoľuje starším vyučovať svoje zručnosti a potom si najať energických mladých ľudí na fyzickú prácu."

V rokoch 1988 a 1989 bolo založených niekoľko ďalších spoločných podnikov - napr. podnik pre zber, triedenie a recykláciu komunálneho odpadu, ktorý funguje v spolupráci s miestnym zastupiteľstvom. Ďalší - Mountain Fare - pripravuje ženy, ktoré nemajú pracovné skúsenosti. Začínal ako podnik pre pestovanie a predaj byliniek, no potom sa preorientoval na mrazenie a dodávanie potravín. Všetky tieto aktivity napomohli tomu, že Queenslandská vláda poskytla kapitál na premenu starej družstevnej továrne na výrobu masla, ktorá bola uzatvorená od roku 1978, na priestory ("inkubátor") pre malé, začínajúce podniky. Bol otvorený v roku 1991 s Jordan v správnej rade. O dva roky neskôr už jedna firma musela priestory opustiť a presťahovať sa do vonkajšieho sveta, lebo ich prerástla. Okrem iných tam sídli vydavateľ a dvaja výrobcovia potravín - Pure Pasta Products (Čisté cestovinové výrobky), ktorá spracováva organicky dopestované obilie a Maleny Clean Cuisine (Malenská čistá kuchyňa), ktorá z organických zložiek vyrába šťavy a pochutiny. Centrálny manažér poskytuje nájomníkom technickú a morálnu podporu, podniky zdieľajú administratívne služby. Nedávno tam zriadili tzv. Teledomček - službu, ktorá nájomníkom poskytuje prístup k marketingovým a technickým informáciám.

Koncom roku 1995 fungovalo v Maleny 18 spoločných podnikov, ako posledná vznikla obecná rozhlasová stanica. Tiež je tam klub, ktorý cez deň slúži ako podnikové tréningové stredisko a v noci na stretnutia miestnych hudobníkov. "Je to ako v rozprávke", povedala mi Jordan. "Práve teraz pracujeme na tom, aby ľudia mohli platiť za nápoje v Bunyasoch." Nebolo by správne tvrdiť, že tieto spoločné podniky premenili upadajúce mesto sedemdesiatych rokov na fungujúcu, živú komunitu sami osebe, ale nepochybne tomu napomohli. Derek Sheppard, bývalý úradník na odbore ekonomického rozvoja Queenslandskej vlády, ktorý to "zabalil" a odsťahoval sa do Maleny, aby sa vyhol šestnásťhodinovým pracovným dňom, si myslí, že príliv ľudí na dôchodku, ktorý nastal v polovici sedemdesiatych rokov, zohrával veľmi dôležitú úlohu pri zastavovaní ekonomického úpadku. Avšak rastúci počet tých, ktorých Sheppard nazýva "staršie ročníky", začal vytvárať problémy pre tých, čo v meste túžili vybudovať alternatívnu ekonomiku. "Farmári sú pravičiari, ale dokázali spolupracovať s alternatívcami", hovorí Sheppard. "Dôchodci sú tiež pravičiari, ale neprijmú žiadny pokus a hľadanie alternatívy. Je to hrozne nepríjemné. Keď sme zakladali klub, Národná strana bojovala po celý čas proti nemu. A folkový festival - najväčší v Austrálii, mestu priniesol dva milióny dolárov - musel byť presťahovaný 15 kilometrov odtiaľto. Dôchodci nevidia, že v meste sú aj ďalší ľudia, ktorí musia z niečoho žiť."

Čiže, napriek tomu, že z alternatívneho hnutia sa, podľa Jordan, stala "neuveriteľná politická sila", rozširujúca sa pravica bola dosť silná na to, aby v marci 1994 zabránila jej znovuzvoleniu do miestneho zastupiteľstva, po tom, čo sa jej skončil trojročný mandát. "Bola som odstavená tými istými silami, ktorých som sa pôvodne chcela zbaviť

Ach jaj…", napísala mi krátko potom. "To ukazuje, koľko je na miestnej úrovni práce na výchove". To je určite pravda. Cestovný ruch zabezpečuje množstvu Malenčanov príjmy. Myšlienka, že mesto by malo svoju závislosť na vonkajšom svete radšej obmedzovať, ako zvyšovať, je stále cudzia pre väčšinu obyvateľov. "Ľudia si vo väčšej miere neuvedomujú ani to, že je dobré nakupovať miestny tovar", hovorí Sheppard. "Sme iba na polhodinku jazdy od pobrežia, kde veľké obchody ponúkajú široký výber tovaru." Ale aj vo vnútri alternatívneho sektora je stále veľa práce. "LETS systém je len okrajovo užitočný. Nemá žiaden vplyv na zabezpečovanie základných potravín. Takisto je problém zohnať remeselníkov na stavby, ktorí by pracovali za Bunyase, pretože majú dostatok práce za národnú menu.". Navyše, efektivita družstevnej záložne ako prostriedku zmeny je limitovaná jej malou veľkosťou. Má iba 7 alebo 8 miliónov dolárov kapitálu, čo obmedzuje výšku pôžičiek na domy na 50 000 dolárov, pričom tie občas stoja až 70 000 dolárov", hovorí.

Jordan a ďalší alternatívci sa snažia prekonávať tieto prekážky zapájaním čo najväčšieho množstva ľudí do alternatívnych podnikov. "Neprestajná komunikácia je kľúčom k úspechu," hovorí. "Je nutné informovať širšiu komunitu o každej fáze projektu a urobiť všetko pre možnosť zapojenia ďalších ľudí. Každá organizácia by mala mať širokú základňu, aby si zaistila stabilitu. Žiadame ľudí, aby sa zapájali a zdôrazňujeme, že návrhy by mali umožňovať, aby mal z nich osoh každý."

Zlaté pravidlá pre úspešný komunitný ekonomický rozvoj:

- Majte širokú základňu štruktúry
- Začnite v malom, so schopnosťami a zdrojmi dostupnými vo vnútri komunity. Lepší je malý úspech ako veľký nezdar.
- Dajte na skúsenosti iných ľudí. Niekto zo skupiny nech sa venuje istý čas tomu, aby sa učil "zapracovaním sa" v podobných podnikoch, aj keby to malo znamenať cestovanie.
- Vybudujte systém vzájomnej podpory vo vnútri organizácie a medzi organizáciami.

Tento posledný princíp je vlastne kľúčový v tom, čo dosiahli spoločné podniky. Každý z podnikov, vrátane potravinového družstva, môže prospieť komunite ako celku len obmedzeným spôsobom, bez ohľadu na to, akú veľkosť dosiahne. Avšak, keď už raz funguje niekoľko organizácií, môže sa vyvinúť medzi nimi súlad tak, že každá bude prispievať k úspechu ďalších. Celok bude väčší ako súčet častí a rozsah možností pre ľudí, ktorí sú v nich zapojení je vo veľkej miere rozšírený. "Skutočne sme si to začali uvedomovať až po roku 1989, a to konkrétne vo vzťahu k ľudským schopnostiam. Máme tu množstvo príbehov o tom, ako ľudia, ktorí nikdy predtým, ako vstúpili do Malenských spoločných podnikov, nenapísali obchodný list, nedotkli sa kalkulačky a teraz bez problémov vedú svoje malé podniky, alebo riadia mnohomiliónové finančné operácie v družstevnej záložni. Vytvorili sme obecno-podnikovú kultúru a celú novú sféru, v ktorej môžu ľudia fungovať," hovorí Jordan.

Tildenová súhlasí. "Posledných dvadsať rokov je v Maleny obdobie rýchleho nárastu obyvateľstva a ekonomickej zmeny. Spoločné podniky predišli tomu, že ľudia získali pocit bezmocnosti, alebo že stratili zmysel života. Podniková štruktúra, ktorá tu je, dáva ľuďom silu. Výsledkom je napríklad aj to, že keď tu bol otvorený "Red Rooster" (podnik austrálskej siete rýchlostravovacích zariadení), boli sme schopní do značnej miery presadiť svoje požiadavky ohľadom sociálnych podmienok pre ich zamestnancov a celkového spôsobu ich fungovania".

Ale spoločné podniky by neprosperovali a neprežili aj napriek vzájomnej podpore bez neoceniteľnej dobrovoľníckej neplatenej práce. "Potreba dobrovoľníctva charakterizuje všetky Malenské spoločné podniky - "niektoré viac, niektoré menej, ale hlavne v začiatkoch," hovorí Tildenová. "Už niekoľko rokov sú zamestnanci platení podľa vládou schválených taríf, ale riaditelia spoločných podnikov sú stále dobrovoľníci. Členovia sú tiež posmeľovaní k tomu, aby pomáhali bezplatne a tým udržiavali ceny na konkurencieschopnej úrovni. "Niektorí ľudia sa pýtajú, či sa spoločné podniky dajú považovať za ekonomicky nasledovaniahodné, keď sa musia spoliehať na prácu dobrovoľníkov, ale ako je nasledovaniahodnosť definovaná v podnikaní, ktoré sa snaží byť ekologicky udržateľné a sociálne spravodlivé v trvalo neudržateľnej a sociálne nespravodlivej svetovej ekonomike?"

"Maleny je mesto vytvorené z komunít," hovorí Derek Sheppard, ktorý sa spolu so svojou ženou Joanne, rozhodol v meste usadiť aj preto, lebo je zamerané na umenie a remeslá. Teraz, popri tom, že je riaditeľom miestnej rozhlasovej stanice a umeleckého spoločného podniku, je aj hybnou silou v Malenskom okresnom komunitnom vzdelávacom stredisku. Toto stredisko zriaďuje školu, vytvorenú podľa princípov Sudbury Valley School v Spojených štátoch. Škola je určená pre žiakov vo veku od štyroch do devätnástich rokov, ale mimo školských hodín aj pre dospelých. Každý deň sa žiaci rozhodnú, čo sa počas neho naučia. "Hĺbka a rozsah komunity v Maleny je úžasný. Väzba ľudí k ideálom a ich praktické uplatňovanie, spolu s úrovňou všeobecnej podpory, ktorá tu je, je veľmi povzbudivá. Pomáha mi to hýbať sa vpred, aj keď je cesta trochu hrboľatá," napísal Derek na jeseň roku 1995 v miestnom časopise, ktorý je mimochodom tiež spoločný podnik. "Maleny toleruje rozdiely v ľudskom správaní a je znamenitá aj kvôli svojim podporným mechanizmom," povedal mi. "Ak máš plán a predložíš ho komunite, dostaneš podporu, väčšinou morálnu, zrealizovať ho." Skrátka Maleny je miesto, kde sa ľudia navzájom učia, rozširujú svoje schopnosti a napĺňajú ideály tým, že na seba navzájom pozitívne vplývajú. Čo viac môžete očakávať od svojho domova? "Maleny nie je ničím zvláštne," hovorí Jill Jordanová, "je to iba výsledok postupu, ktorý môže byť zopakovaný kdekoľvek."

Richard Douthwaite, z knihy Skratka ("Short Circuit") preložil Mirec Kašiak