Cesta k prirodzenosti po 10 rokoch

Bolo zaujímavé čítať článok, ktorý som napísala pred 10 rokmi (KŽ č.4 - 1999, Cesta k prirodzenosti). Premýšľam, čo sa za ten čas udialo, čo sa zmenilo, čo ostalo nezmenené. Zdá sa mi, že väčšinou píšeme viac o tom, akí by sme chceli byť, a nie o tom, akí naozaj sme. Preto si myslím, že lepšie ako písať, je stretnúť sa osobne. Dvere k nám sú stále otvorené. Nezmenené by mohlo ostať motto môjho článku od Tolstoja, že k dokonalosti sa len približujeme. Hlboko v srdci sú zakorenené aj hodnoty, po ktorých túžim rovnako vtedy ako i teraz: láska, dobro, šťastie, prirodzenosť, zdravie… Aj Ježiš ako Boh a vzor dokonalosti pretrval a verím, že si postupne upevňuje svoje miesto v mojej duši. To, čo sa v čase vyvíja a mení, sú naše predstavy a ideály, ako najlepšie žiť, ako dosiahnuť tie spomínané najvyššie hodnoty. A samozrejme najpremenlivejší je samotný život, ktorý denno-denne žijeme. Život mi potvrdil slová Tolstoja, že aj keď túžime po dokonalej láske, dokonalom dobre, dokonalom šťastí, dokonalej prirodzenosti atď., tak človeku samotnému nie je dané v čomkoľvek dosiahnuť dokonalosť.

- celý článok si môžete prečítať v aktuálnom tlačenom vydaní  Kruhu života 14. Časopis sa dá objednať na našej stránke alebo zakúpiť na niektorom z predajných miest.

Lenka Botlová