Čo sa stalo s deťmi, ktoré boli vychovávané v duchu revolučného feminizmu?

autor: redakcia

“V roku 1971 začala skupina žien “rozbíjať atomickú rodin“. Komunity Wild boli radikálnym experimentom, ktorý podporovalo ženské oslobodzujúce hnutie a ktorých cieľom bolo nahradiť tradičnú rodinu. Nesúhlasili s predstavami o mužskej a ženskej práci a v snahe zmeniť to, založili komunitu. Tu skúmali nové, nesexistické spôsoby života. Čo sa stalo s deťmi, ktoré sa narodili a boli vychovávané v duchu revolučného feminizmu? Sally Williams z britského časopisu Guardian to zistila.”

Preklad článku priniesol projekt otvorenevztahy.sk pod názvom Moje štyri mamy.

“Spoločne varili, prali, upratovali a starali sa o deti. Muži mali tiež povolené podieľať sa na tomto živote, ale len za predpokladu, že zmenia svoj mužský pohľad na domáce práce. Pokúšali sa odstrániť patriarchálne systémy útlaku a najradikálnejšie riešenie bolo zničiť očividný falocentrický rituál priezvísk. “Pýtali sme sa, prečo by sme mali používať priezviská otcov,” spomína Jo Robinson, zakladateľka komunity, “potom nás napadlo, prečo by to malo byť matkine priezvisko? Prečo deti nemôžu mať svoje vlastné meno?” Tak vymysleli priezvisko: Wild (divoký). Všetky deti, ktoré sa narodili v komunite dostali priezvisko Wild.

Prvá takáto komunita bola v trojposchodovom dome v Islingtone, južnom Londýne. Myšlienka sa čoskoro rozšírila do Oxfordu, potom Leeds, Hebden Bridge a Sheffieldu. Do r. 1974 existovalo asi 10 voľne prepojených komunít Wildovcov. Ku koncu 80-tych rokov sa hnutie Wild vytratilo, ich radikálny experiment bol zahalený plynúcimi desaťročiami. Žijúcim odkazom, ktorý ženy zanechali, boli deti s menom Wild.

Takže, čo urobí radikálny feminizmus s tými, ktorí sa do neho narodia? Sú na minulosť hrdí, alebo sú ňou sklamaní? Stotožňujú sa so snami svojich matiek? Alebo sa im zdajú smiešne?”

(úryvok z článku)

- celý článok si možete prečítať na webe otvorenevztahy.sk tu: Moje štyri mamy.