Dobrovoľná skromnosť a prirodzený život v meste

Predovšetkým - ako ste sa vlastne dostali k rozhodnutiu zariadiť si život značne netradične - z pohľadu "priemernej" rodiny žijúcej v meste?

Jedným z hlavných dôvodov bolo pozorovanie okolia a naše rozhodnutie vyvarovať sa jeho chýb. Postupne sme sa dostali tam, kde sme dnes. Veľmi dôležitá je literatúra o zdravej strave, naturálnej medicíne, ekológii, psychológii, filozofii, prírodných národoch, mytológii, šamanizme, fytoterapii a zelenej alternatíve, z ktorej sa snažíme stále čerpať. Rozhodnúť sa pre jednoduchý a spokojný život je ľahké, oveľa ťažšie je tento štýl si udržať a neskĺznuť opäť do stereotypu.

Nepociťujete dobrovoľnú skromnosť ako určité bremeno v konfrontácii so životom v meste, ktorý je prispôsobený využívaniu rôznych technológií? Nechýba napríklad pračka, auto ? Mnoho domácností by si už život bez týchto vecí ani nevedelo predstaviť?

To čomu ty hovoríš dobrovoľná skromnosť nám pripadá ako normálne. Určité vymoženosti civilizácie používame aj my: ľadnička, magnetofón, gramofón - sú to veci úžitkové, ale aj veci pre radosť. Mohli by sme sa ich zriecť, ale chýbali by nám. Auto, práčka, mikrovlnka, mobil, televízor nám nechýbajú. K tomu, že sme sa zriekli týchto technických "zázrakov" nás viedli okrem "zelených" dôvodov aj dôvody praktické. Miesto jalového zízania na televízor sa radšej porozprávame, pohráme s dcérou, alebo si urobíme niečo pekné do bytu. Keď chceme vidieť zaujímavý film, ideme do kina. Auto by nás stálo kopec peňazí, ktoré radšej minieme príjemnejším spôsobom a navyše sme ušetrení nedeľného leštenia autíčka. Tam, kde chceme, nás odvezie vlak alebo autobus. Práčka ničí prádlo: vyšedivie ho a vyťahá.

Ako reaguje okolie - rodina, známi, kolegovia v práci? Nepripadajú im vaše názory ako "zaspatá puberta" ? Myslite, že život aký žijete ovplyvňuje pozitívne aj vaše okolie?

V našom veku ťažko hovoriť o puberte, či už zaspatej alebo nie. Naši rodičia akceptujú naše stravovanie a aj keď mäsko si dajú radi, začali sa stravovať zdravšie, racionálnejšie, dakedy až vegetariánsky. Známi nás rešpektujú, radi sa u nás najedia (kuchárske umenie mojej manželky je na vynikajúcej úrovni) a naopak, keď ideme na návštevu my, snažia sa pohostenie prispôsobiť nášmu jedálnemu lístku. Celá rodina i všetci kamaráti berú na vedomie, že naša malá neje čokoládu a cukríky a tomu prispôsobili aj podarúnky pre ňu. Dostáva musli tyčinky, ovocie, oriešky...

Čo sa týka kolegov v práci, ťažko ich škatuľkovať. Niektorí sa zaujímajú o alternatívy duchovné alebo stravovacie, iní zasa nie. Dôležité je, že sa vzájomne akceptujeme. Nechceme nikoho prerábať, nám by to tiež nebolo príjemné. Každý musí naplniť svoj osud sám.

Mohli by ste napísať ako si zarábate peniaze? Ste spokojní s vašou prácou?

Ak mám byť úprimný, ja osobne si neviem predstaviť, že by som sa živil len rôznymi sezónnymi prácami, to je pre mladších bez rodín. Máme dieťa a preto si myslíme, že je nutné mať pravidelný príjem. Ja robím na letisku a manželka je historička. Naša práca nás oboch baví. Manželka pracuje na skrátený uväzok a aj ja mám dostatok voľného času, aby sme sa mohli viac venovať dcérke.

To, čo sme sa rozhodli už dávno a to považujem za veľmi dôležité je, že nám budú stačiť len príjmy z hlavného zamestnania, že nebudú žiadne bokovky, fuštičky, poprípade ďalšie zamestnania. Väčšina našich vrstovníkov žije totiž tak, že len pendluje medzi robotami. Život je príliš krátky a krásny na to, aby ho človek premrhal v honbe za peniazmi.

Nebojíte sa, že vaša dcérka bude pociťovať ako hendikep, že nemáte napríklad televízor (keď sa druhé deti budú baviť o tom, čo bolo včera v TV)? Nemáte vo všeobecnosti obavy ako zapadne do kolektívu detí napríklad v škole, ktoré budú v niektorých veciach odlišné?

My osobne o televízor záujem nemáme, ale nechceme byť ortodoxní fanatici. Dcéra zatiaľ chodí do škôlky, problém nie je až tak aktuálny. Uvidíme čo prinesie škola, ak by bol spoločenský tlak zo strany detí príliš veľký, zakúpili by sme televízor (a odpojili kanálový volič) s videom a situáciu by sme riešili formou malého domáceho kina: vyberali by sme iba kvalitné a hodnotné nekomerčné filmy.

Nebezpečenstvo nevidím iba v televízore, ale aj v rodičoch, ktorí aby mali pokoj, posadia dieťa pred obrazovku, nekontrolujú sledované programy a nechajú, aby im potomka vychovával televízor.

Poznáte iných ľudí, prípadne rodiny s deťmi, ktoré žijú podobným spôsobom?

Áno a zdá sa nám, že v poslednej dobe ich je čoraz viac.

Nepremýšľali ste o tom - odsťahovať sa z mesta, kúpiť niekde vidiecky domček, obrábať zem atď.?

Život mimo mesta má svoje osobité kúzlo: iný prístup k životu, blízkosť prírody, ale aj veľa ťažkej práce. My obaja sme naturelom mestskí ľudia - potrebujeme ruch mesta, obchody, čajovne, kníhkupectvá, divadlá, kiná. Život v meste nemusí byť nutne prázdny. Konzum preniká bohužiaľ aj do rodinných domov na dedinách. Mnohé záhrady začínajú byť len okrasnými trávnikmi.

Nemáme pocit, že životom v meste niečo strácame, máme možnosť hospodáriť na rodičovskej záhrade, okolité lesy sú zásobárňou byliniek, húb a iných lesných plodov a my žijeme tak tvorivo, ako sa len dá. Všetky remeselné práce v byte si robíme sami: maľujeme, natierame, opravujeme, vyrábame nábytok, bytové doplnky a dekorácie, hračky pre malú, v zime štrikujeme, vyšívame a čítame veľa kníh a časopisov. Všetko nové a zaujímavé prakticky aplikujeme v našom živote.

Netreba sa báť experimentovať, nič nejde na nejaké výstavy, sú to veci len pre našu radosť. Dôležitý je nápad, vlastná realizácia a chuť. Ostatné už ide samo. Moja manželka je neutíchajúci gejzír nápadov, ktoré jej pomáham realizovať.

Ako sa pozeráte na vývoj dnešnej spoločnosti? Myslíte, že v blízkom období môže nastať nejaká globálna zmena v myslení a konaní ľudí zajatých v honbe za majetkom a materiálnymi vecami?

Ohrozenie života na Zemi ľudí skôr či neskôr prinúti k ekologickejšiemu životu. Či sa však zmení ich myslenie a prestanú sa naháňať za majetkami, v tom som skeptický.

otázky pripravil Matúš Ritomský

Písomný kontakt s rodinou Gazdíkovcov je možný prostredníctvom redakcie Kruhu Života.