Domy z hliny - Život v súlade s prírodou

Pri predstave domu z hliny sa nám asi najskôr vybaví hlina ako sypký materiál, ktorý by mohol byť dosť ťažko použiteľný na výstavbu domu. Opak je však pravdou. Hlina je jedným z najstarších stavebných materiálov, využívaným od nepamäti po celom svete na stavbu domov. Nielen v suchých krajinách okolo stredozemného mora, ale aj v mnohých krajinách Európy, Slovensko nevynímajúc. Rozšírené boli hlavne na juhu Slovenska a dodnes sa zachovali viac než storočné domy z nepálených hlinených tehál vo veľmi dobrom stave. V suchých oblastiach sa vek najstarších hlinených stavieb počíta až na tisícročia.

Ešte aj dnes podľa odhadov OSN tretina ľudstva žije v hlinených príbytkoch. Nie je to však ani zďaleka doména chudobných. Sú oblasti, kde sú z hliny postavené celé mestá, vrátane kráľovských palácov. Ale už aj v USA a Európe sa začína využívať hlina aj na stavbu luxusných stavieb. A že je plnohodnotným materiálom dokazujú až šesťposchodové obytné domy v Nemecku, ba na Arabskom polostrove stavajú až desaťposchodové stavby. Je škoda, že u nás boli tieto stavby po druhej svetovej vojne zavrhnuté a dodnes sa výstavbou hlinených domov takmer nikto nezaoberá.

V čom je však hlina výnimočná? Už len tým, že je základom na ktorom sa vyvíja väčšina života na pevnine a tak sme s ňou bytostne spojení. Preto aj domy z nej sú nedielnou súčasťou Zeme a pôsobia na svojich obyvateľov veľmi harmonicky. Ich masívna konštrukcia pôsobí dojmom bezpečia a istoty. Má tiež nesporné ekologické a ekonomické výhody. Na stavbu je väčšinou použiteľná hlina v mieste stavby a tak odpadá doprava. Nie je tiež tak energeticky náročná ako obvyklé stavebné materiály. Napríklad na výrobu nepálenej tehly sa spotrebuje asi 40krát menej energie ako na tehlu pálenú. Ďalšou nespornou výhodou je, že pri búraní domu nám nezostáva žiadne murivo, alebo sutina ako u tehlových, či betónových domov. Hlina sa môže vrátiť tam odkiaľ sme ju zobrali. Má tiež dobré izolačné a akumulačné vlastnosti. Mohutné steny po prehriati dokážu ešte dlho toto teplo udržať. Naopak pri veľkých teplách poskytujú hlinené domy príjemný chládok. Preto sa s úspechom využívajú jak v chladnej Škandinávii, tak v teplej Afrike.

Aj keď asi nebudete stavať nový hlinený dom, môže sa stať, že kúpite starší dom postavený z hliny, ktorý bude vyžadovať opravy. Preto sa pokúsim aspoň stručne opísať spôsob výstavby hlinených domov. Na stavbu je použiteľná takmer každá hlina, ak nie je až príliš piesočnatá. Ale naopak ani príliš ílovitá hlina nie je vhodná a preto sa do nej pridáva piesok. Presné zloženie je najlepšie určiť experimentálne, ale malo by byť okolo 20 % ílu , okolo 45% piesku a zvyšok jemnejší štrk a prach. Do hliny sa ako spojivo zvykne pridávať slama, obilné plevy, alebo piliny. Niekedy sa zvykne pridávať trochu cementu, kvôli stabilizácii. Veľmi dôležité je chrániť stenu pred vlhkom. Preto sa zvyknú robiť kamenné základy vyčnievajúce aj pol metra nad zem a strechy s veľkým previsom, aby chránili stenu pred dažďom.

Spôsobov stavby hlinených domov je niekoľko:

Nepálené tehly

Sú najbližšie obvyklému spôsobu stavby. Existuje viac možností ich výroby. Od ručného tvarovania valkov, cez ručné nabíjanie do drevených foriem až po využívanie lisov. Tie môžu byť buď ručné pákové, alebo strojové. Takýmito lismi je možné vyrábať vysoko zhutnené tehly presných tvarov a to pomerne rýchlo. Už aj u nás sa vyrába mobilný strojový lis na takéto tehly, ale je zatiaľ dosť drahý. Riešením by mohlo byť prenajímanie. Múr sa stavia ako u klasických tehál, ale ako malta sa používa redšia zmes hliny s vodou. Mala by mať približne rovnaké zloženie ako hlina na tehly.

Ubíjanie do debnenia

Využíva sa tu posuvné debnenie, do ktorého sa asi po 10-20 centimetrových vrstvách ubíja hlina, zmiešaná so slamou. Po naplnení debnenia sa posunie debnenie vyššie a môže sa pokračovať. Hlina by mala mať pri tomto spôsobe nízku vlhkosť, pretože inak by v murive vznikli trhliny. Obvykle sa používajú ručné ubíjadlá o hmotnosti 5-10 kg

Lepenica

Urobí sa výplet z prútia, ktorý sa potom obhadzuje hlinou zmiešanou so slamou, alebo iným pojivom. Často sa to robí hádzaním hlinených hrúd, čím sa vyvinie veľký tlak a zhutnenie. Naraz možno vymurovať len niekoľko desiatok centimetrov a potom treba nechať stenu niekoľko dní schnúť. Výsledný povrch steny sa nakoniec osekáva a zarovnáva.

Pri zmiešaných konštrukciách je murivo doplnené konštrukciami z iných materiálov:

Stĺpikové murivo

Najprv sa postaví nosná konštrukcia z drevených trámov a hlina slúži ako výplňový materiál. Buď vo forme nepálených tehál, ubíjaná do debnenia, alebo ako lepenica. Výhodou je, že odpadá problém s nižšou pevnosťou hlineného muriva.

Armované murivo

Do muriva sa vkladajú výstuže. Môže to byť drevo, trstina, ale aj železo ako v železobetóne. Omietka zvykne byť z redšej zmesi hliny a pilín, alebo nadrobno nasekanej slamy. Na tú sa ešte nanesie tenká vrstva čistej hliny, ktorá môže byť zmiešaná s vápnom.

Hline sa v súčasnosti, keď sa kladie stále väčší dôraz na ekologické hľadiská, na šetrenie energiou, surovinami, ale aj na zdravé bývanie, vďaka jej výhodám znovu dostáva veľkého záujmu. Preto je škoda, že u nás sa výskumami v tomto smere takmer nikto nezaoberá a ani na školách sa tento spôsob stavby neučí. Dokonca podľa u nás platných noriem nemôže byť hlina nosný materiál, ale len výplňový. Takže musí byť nosná konštrukcia napríklad z dreva a hlina vypĺňa steny. Je škoda, že často prehliadame tie jednoduché a účinné riešenia a namiesto toho robíme veci príliš zložité, energeticky náročné a škodiace prírode. A to nie je len prípad hlinených domov.

(Viac sa o tejto problematike môžete dozvedieť z knihy P.Suske: Hlinené domy novej generácie.)

Ondro Végh