Ekonomika daru

Podľa filozofa Lewisa Mumforda príde základná zmena až vtedy, keď Kultúra onej civilizácie zmení svoju víziu a chápanie človeka. Po dlhom období, čo sme sami seba videli ako dobyvateľov prírody sme na pokraji takej zmeny. Začíname čeliť problémom, spôsobeným stále narastajúcou ekonomickou mocou a nekontrolovane rastúcou populáciou. Potrebujeme novú definíciu úspechu.

Filozof Gregory Bateson nás videl ako izolované indivíduá a "epistemologický omyl Západnej civilizácie". Arne Naess, nórsky filozof hlbinnej ekológie naznačuje, že naše súčasné chyby sa dotýkajú celej planéty. Joanna Macyová, iná hlbinná ekologička, to vyjadrila takto:

Obvyklá voľba by bola znásobiť záujem o seba samého. V takom prípade by mi teda nevadilo, keby som tomu druhému nepovedala: "Neodrezávaj si tú nohu. To by bol akt násilia." Nevadilo by mi to, pretože je to jeho noha, nie moja. Nuž, teraz ide o lesy v Amazónii. To totiž sú naše vonkajšie pľúca. Začíname si uvedomovať, že celý svet je naše telo.

Ak majú Naess a Macyová pravdu, že sme si vedomí nášho stále sa rozširujúceho vedomia sunáležitosti s celou planétou, tak nám tá narastajúca časť vedomia a svedomia pomôže k úspechu, ktorý bude neskonale väčší, než triumf nášho malého ja po víťazstve nad svojimi blížnymi, alebo susedmi.

Hrdý na príspevok

Prvým krokom smerom k trvalo udržateľnému úspechu je naučiť sa byť hrdým na hodnotu darov a príspevkov iným. Ešte ďalej dovedené, znamená to snažiť sa o kvalitu vo využívaní akejkoľvek energie namiesto využívania stále väčšieho prísunu energie. Z tohoto uhlu pohľadu nám zisk a bohatstvo pomôžu prispieť i keď nie sú zárukou podnikateľského úspechu.

Ak zomrieme potom, čo sme zbohatli z toho, že sme okradli penzijný fond, alebo z predaja pesticídov, o ktorých dnes vieme, že sú škodlivejšie, než hmyz, proti ktorému sme chceli bojovať, budeme považovať svoj podnikateľský život za úspešný? Alebo na druhej strane, čo keď založíme malú spoločnosť, ktorá bude systematicky propagovať ekologické spôsoby výroby? Bude úspechom, keď osobne síce nezbohatneme, ale svet bude krajší a čistejší?

Definovať úspech tak, že je lepšie viac rozdať, než získať, nie je nič nové ani naivne idealistické. Toto poznajú dejiny a ľudská podstata a je to vždy viac než moc a peniaze.

Ekonomika daru

Na potlačoch kmeňov Činokov, Nutkov a medzi inými kmeňmi severozápadného pobrežia Tichého oceánu náčelníci rozdávali chudším prikrývky a iné cenné veci. Obecne povedané, v lovecko-zberačských spoločnostiach bol lovec cenený nie podľa toho, koľko zabil, ale podľa toho, koľko priniesol späť ľuďom. Lewis Hyde vo svojej nádhernej knihe The Gift: the erotic life of property (Dar: erotický život majetku) rozlišuje dva druhy ekonomiky. Výmennú ekonomiku, v ktorej je najviac cenený ten, kto vlastní najviac a ekonomiku daru, v ktorej je najviac cenený ten, kto najviac rozdá druhým.

Aj keď si väčšinou myslíme, že princípy ekonomiky daru môžu fungovať nanajvýš tak v nejakých primitívnych spoločnostiach, Hyde poukazuje na to, že takto to funguje v svete vedy. Tam je najviac cenený nie ten, kto vlastní najviac znalostí, ale ten kto najviac prispel a obohatil poznanie všetkých. Vedec, ktorý síce najviac vie, ale nikomu neprispel, je skôr ľutovaný, než cenený. Jeho, alebo jej kariéra je potom považovaná za premrhanie talentu.

Informačný vek sa tiež vyznačuje tým, že informácie starnú a strácajú na hodnote a tiež kapacitou obohatiť viac než jedného človeka. Vo väčšine prípadov informácia tým, že je zdieľaná, naberá na hodnote. Zatiaľčo výmenná ekonomika je možno vhodná pre industriálny vek, tak ako sa blížime do informačného veku, prichádza na program dňa ekonomika daru.

Robiť obchody obdarovávaním

Ďalším krokom k trvalej udržateľnosti našej spoločnosti je obchodovať, aby sme tak obdarovali spoločnosť. Známka výnimočnej kvality v novo vznikajúcej kultúre bude nie značný zisk, alebo veľké vlastníctvo, ale premyslený príspevok celej spoločnosti. Budúce veľké zisky poplynú z poskytovania sociálnych služieb, zo sponzorstva na nákup a rekultiváciu pôdy a jej zalesnenie, alebo z vybudovania siete škôl.

Jeden aspekt doterajšej ekonomiky, inštitucionalizované vlastníctvo spoločností, priamo vadí uplatneniu ekologickejšej vízie úspechu. Len na samom začiatku sa ľudia na toho, kto myslel len na svoj zisk bez ohľadu na čokoľvek iné, dívali veľmi správne ako na netvora.

Od kapitálu k talentu

Istá časť faktoru vedúceho k úspechu je presun od kapitálu k talentu. Ukázalo sa, že tzv. neriešiteľné problémy majú riešenie, len sa na ne treba pozrieť z inej strany. Viac tvorivým spôsobom. Zmeniť myslenie. Neriešiteľné problémy potom majú často veľmi prekvapivé a pre všetkých zainteresovaných dokonca výhodnejšie riešenie.

Táto stratégia samozrejme platí o to viac pre realistov. Nebude platiť, ak proste vykúpite ekologickejšie umývačky riadu, miesto aby ste sa učili ekologickejšie správať na všetkých stupňoch.

To však občas vyžaduje, aby sme si za svoje služby občas vyžiadali menej, než koľko by sme si zaslúžili. Poznám firmu, ktorá svojich nových zamestnancov priamo núti ku kúpe nových automobilov a domov, aby si ich tak viac zaviazala a mohla ich ľahšie kontrolovať. Dobrovoľná skromnosť neznamená len produkovať menej odpadov, ale tiež utrácať menej a investovať rozumnejšie. Tým najzaujímavejším na trhu ekologických zamestnaní je šanca vybrať si také zamestnanie, v ktorom by človek čo najviac prispel komunite i celej planéte. To, o čo v tom podnikaní a obchode ide, je príležitosť demonštrovať možnosť, ako produkovať jak lepší výrobok, alebo službu, tak zároveň stanovovať nové štandardy čo sa týka znečistenia prostredia, alebo pomoci tým menej šťastným. To nezvládneme, ak sa nenaučíme žiť šťastnejšie i s menšími platmi.

spracované podľa článku G Pinchota v časopise Baraka č.3, www.svet.namodro.cz/w-baraka