Hlboká ekológia a pestovanie ekologického vedomia

"Vyváženosť, harmónia, skromnosť, rozvoj osobnosti, ktorý necháva priestor aj pre rozvoj sekvoje a prepeličky – byť dobrým členom veľkého spoločenstva živých bytostí."
Gary Synder
Hlboká ekológia znamená prácu každého z nás na sebe. Básnik a filozof Gary Synder ju označuje ako "skutočnú prácu", ako úsilie tkvieť hlboko v skutočnosti a vidieť seba samých neskreslene, takých, akí naozaj sme.
Táto práca - to je pestovania ekologického vedomia. Je to schopnosť naplno vnímať existenciu skál, vlkov, stromov a riek a upevňovať vnútorné presvedčenie, že všetko je navzájom úzko prepojené. Pestovanie ekologického vedomia, to je aj úcta a láska k tichu a samote a znovuobjavovanie schopnosti počúvať. Znamená naučiť sa celostnejšie vnímať, byť otvorenejší, dôverčivejší. Tento prístup je založený na predstave takej vedy a techniky, ktorá vylučuje akékoľvek vykorisťovanie.
Hlboká ekológia znamená ďalej stále hlbšie spytovať seba samého, uvažovať o základných predpokladoch svetonázoru prevládajúceho v našej kultúre a skúmať zmysel a pravdivosť nášho bytia. Svoje vedomie nezmeníme len tým, že budeme počúvať druhých, musíme začať priamo konať. Alan Watts, ktorý sa usiloval priblížiť tradície Východu západnému spôsobu myslenia, použil na označenie tohto procesu veľmi starý obraz - pozvanie do tanca. Podľa neho cesty oslobodenia jasne odhaľujú, že život nespeje nikam, pretože je neustále prítomný. Inými slovami, život beží a tí, ktorí s ním nesúzvučia, nepochopili jeho podstatu a ostávajú bokom.
Na základe taoistických ság, súfických príbehov, textov zen a psychológie Karola Junga Watts vysvetľuje, ako prebieha proces spontánneho pochopenia. Je zrejmé, že povedať "buďte spontánni" znamená len podporovať rozorvanosť, ktorá zviera vedomie ľudí súčasnej spoločnosti. Tajomstvo spočíva v tom, aby sme sa nechali očariť a nadchnúť. Ako vraví Watts: "Ak žijeme prirodzene, naše vedomie sa posúva od napätej zámernej pozornosti ku kóanu - k stavu otvorenej pozornosti čiže k rozjímaniu." Toto je kľúčový moment pri rozvíjaní ekologického vedomia. Tento postoj tvorí prvý krok k získaniu viac "ženského", vnímavejšieho a láskavejšieho prístupu, ktorý je bližší a prirodzenejší práve ženám.
Vo východnom taoizme nachádzame metaforu "organické Ja". Taoizmus učí, že všetkému je vlastný proces postupného rozvinutia svojej podstaty. V prirodzenom spoločenskom usporiadaní sa ľudia vyhýbajú ovládaniu druhých. Je skutočne iróniou, že čím viac sa človek snaží riadiť iných ľudí a ovládať ostatnú prírodu, tým viac rastie neporiadok a zmätok. Podľa taoistov spontánnosť vyplýva z rozvíjania prirodzeného vnútorného usporiadania. Život nie je nízky, úbohý, surový a ničivý. Ľudia neupadajú do zdanlivo nevyhnutných sporov o neobnoviteľné prírodné zdroje. Ovláda ich menej túžob a prežívajú jednoduchšie radosti. V spoločenstve, ktoré sa riadi taoizmom, nie je potrebný právny poriadok, aby sa dosiahla spravodlivosť. Ľudia tam pracujú na všestrannom seabuskutočnení nechávajú sa unášať tokom energie.
"Spoznávať Cestu znamená spoznávať seba.
Spoznávať seba znamená zabudnúť na seba.
Zabudnúť na seba znamená nechať sa osvietiť všetkým.
Nechať sa osvietiť všetkým znamená odstrániť zábrany medzi
svojím ja a ostatnými."
Dógen
Ako v mnohých iných východných tradíciiach, i v taoizme súcit,
úcta k všetkému tvoria základné princípy. Súcit vyplýva z lásky k sebe samému, ale ja sa tu chápe ako nedeliteľná súčasť väčšieho Ja, nejde teda o egoistickú sebalásku. Pestovanie ekologického vedomia je v súčasnej spoločnosti dvojsečná zbraň. Nesmieme sa nechať uniesť svojou túžbou po zmene natoľko, aby sme sa sústredili len na úzko ponímané ja - ego. Ak budeme hľadať len vlastnú spásu, staneme sa osamelými "ekologickými svätcami" v dave ľudí, ktorých budeme považovať za hriešnikov, čo naďalej pokračujú v znečisťovaní. Osobná zmena vyžaduje aj zmenu kultúry a naopak. Nemôžeme ignorovať ani osobný, ani spoločenský rozmer, pretože naším cieľom je dosiahnuť súlad medzi ľuďmi navzájom a harmóniu s planétou i so sebou samým.
- úryvky pochádzajú z knihy Hlboká ekológia (Bill Devall, George Sessions), vydavateľstvo ABIES 1997
"Odtrhnutá ruka je odpudivá, a rovnako aj človek odlúčený od Zeme a hviezd a svojich dejín, či už v myšlienkach, alebo v skutočnosti, vyzerá často ohavne. Nedotknuteľnosť je celistvosť, najvyššia krása je organická celistovsť, celistvosť života a veškerenstva, božská krása vesmíru.
Miluj toto všetko, a nie samého človeka, miluj to, pretože inak uviazneš v úbohom ľudskom zmätku alebo sa utopíš v zúfalstve, keď dni človeka zhasnú."
- Robinson Jeffers, Odpoveď, Výber z poézie (1938)
Zem ako jeden organizmus
"Rastúci počet biológov a ekológov prichádza k záveru, že Zem a všetko, čo na nej je, je živý, vzájomne spojený systém. Primitívne kmene k tomuto poznaniu svojim spôsobom prišli už dávno.
Tento názor spopularizoval James Lovelock v "hypotéze o Gaii. Lovelock tvrdí, že: "fyzikálne a chemické podmienky povrchu Zeme, atmosféry a oceánov boli a sú aktívne vytvárané samotnou prítomnosťou života. Kontrastuje to s konvenčným poznaním, ktoré tvrdí, že život sa prispôsobil podmienkam na Zemi, a oboje, život aj podmienky na Zemi, sa vyvíjalo nezávisle na sebe."
Lovelock ďalej hovorí: "Všetka živá hmota na Zemi, od veľrýb k vírom, od dubov k riasam tvorí jedinú živú bytosť, schopnú manipulovať s atmosférou Zeme tak, aby ju prispôsobila svojim potrebám, a nadanú schopnosťami a silami, ktoré ďaleko presahujú schopnosti a sily, z ktorých je zložená."
Joan Halifax
Gaia a veda
"Dôvodom pre čo nás myšlienka jednoty všetkého tak priťahuje, je to, že nám pomáha prekonať súčasný a vo svojich dôsledkoch katastrofický pohľad na svet. Pripomína nám, že nie sme oddelenými, nezávislými, autonómnymi bytosťami. Od obdobia osvietenctva, najväčšie morálne úsilie našej kultúry bolo zamerané na snahu upevniť našu individuálnu slobodu. Kampaň za slobodu jednotlivca priniesla veľké výsledky, ale tak ako všetky morálne kampane, pozerá na veci iba z jednej strany a prináša vážne následky v okamihu keď neberie do úvahy širší kontext.
Jedným z týchto následkov je naša oddelenosť od fyzického sveta. Starostlivo sme všetko, čo nie je ľudské, vylúčili zo svojho hodnotového systému a zredukovali tento systém na termíny vlastného záujmu. Náš morálny a fyzický slovník starostlivo prispôsobujeme spoločenskej zmluve, pričom strácame jazyk, ktorý by dokázal vyjadriť podstatu ekologickej krízy."
James Lovelock, z prednášky pre Gaia Society
Komentáre
Aká hlboká ekológia?
Vážim si každého, kto priloží riku k dielu - aj prekladom. Len nechápem, že keď prekladá článok alebo knihu o ekológii, nedaá si to prečítať aspoň jednému ekológoví.
Nikdy sa nehovorí v slovenčine o hlbokej, ale o hĺbkovej ekológii. Nie som angličtinár, ale v tomto je možno slovenčina bohatšia od angličtiny, ktorá má len výraz “deep”
hlboká ekológia (nesprávne
hlboká ekológia (nesprávne hĺbková ekológia) je niečo iné ako hlbinná ekológia
Aká hlboká ekológia?
Vážim si každého, kto priloží riku k dielu - aj prekladom. Len nechápem, že keď prekladá článok alebo knihu o ekológii, nedaá si to prečítať aspoň jednému ekológoví.
Nikdy sa nehovorí v slovenčine o hlbokej, ale o hĺbkovej ekológii. Nie som angličtinár, ale v tomto je možno slovenčina bohatšia od angličtiny, ktorá má len výraz “deep”