Ideály v čase - úvod ku Kruhu života 14

Svoje živobytie som v tom čase spojil s činnosťou, ktorá poskytovala priestor pre moju tvorivosť a slobodomyseľnosť, pomáhal som založiť skupinu tanečníkov s ohňom a neskôr aj umeleckú agentúru, ktorá sa venuje tvorbe tanečno-akrobatických predstavení. Súčasne s tým som preskúmal svoj vzťah k mestu, v ktorom žijem, jeho kultúre a jeho rytmom. Objavil som v sebe vnútorné uspokojenie s mestským spôsobom života a zbavil sa predstavy, že naplnenie mojich životných ideálov leží niekde na vidieckych lazoch, či v komunite zasadenej do panenskej prírody.

Počas toho som naďalej so záujmom pozoroval myšlienky, aktivity a vývoj zeleného hnutia, aktivít za zmenu spoločnosti,  snažil sa zúčastňovať občianskeho života a pomáhať rôznym projektom, ktoré dodnes považujem za užitočné. Zároveň som však prežíval radosť vždy, keď som dokázal nahliadnuť na problémy dnešného sveta ako aj existenčné otázky človeka z rôznych uhlov, zachovávať si myseľ otvorenú obrovskej rozmanitosti života a vyhýbať sa predsudkom a dogmatickým pravdám (aj tým „zeleným“).

Za tie roky som sa pochopiteľne stretával aj s otázkami čo sa deje s Kruhom života, či ešte bude vychádzať. Moja odpoveď bola, že na vydanie ďalšieho čísla musí dozrieť čas a prísť ten správny impulz. A to sa aj skutočne stalo. Jedného dňa som náhodou otvoril archív starých čísel Kruhu života, začal som si v nich listovať a na myseľ mi prišla otázka – čo robia dnes tí ľudia, ktorí boli nejakým spôsobom s Kruhom života spojení a ktorým bol blízky ideál „slobodného života v súlade s prírodou“? A vzápätí ma napadol spôsob, ako sa dopátrať k odpovedi – pripraviť nové číslo Kruhu života s názvom „Ideály v čase“.

Keď píšem tento úvodník, časopis je už skoro hotový, a tak môžem premýšľať o jeho obsahu a položiť si otázku, čo je výsledkom môjho pátrania po premenách ideálov v čase.

Mozaika životných príbehov, výpoveď o jednej skupine ľudí, ktorí sa stretli v istom jedinečnom období, väčšinou ako súčasť rovnakej generácie a aktívne sa podieľali na živote zeleného a alternatívneho hnutia v 90. rokoch 20 storočia. Ide o ľudí, ktorí väčšinou prežívali svoju mladosť v atmosfére porevolučného entuziazmu a uvoľnenia. Zároveň sú to ľudia, ktorí boli obdarení zvýšenou citlivosťou k problémom životného prostredia, práv zvierat, ľudských práv a slobôd. Ľudia, ktorí so záujmom prijímali zelené ideály, ktoré k nám začali prúdiť so západných krajín po páde železnej opony. Ľudia, ktorí v súlade s týmito ideálmi formovali svoj životný štýl a pohľad na svet. Medzi kľúčové slová toho obdobia patrili angažovanosť, aktivizmus, úcta k životu, vegetariánstvo, boj za matku Zem, dobrovoľná skromnosť, návrat k prírode, permakultúra, alternatívny životný štýl, odpor voči prejavom rasizmu, fašizmu, komunizmu a totalitám vôbec.

Z tejto skupiny ľudí som oslovil niekoľko zaujímavých osobností s cieľom zmapovať ich vývoj, myšlienkový posun a zmeny vnútorného postoja v priebehu posledných cca 10 rokov. Sú to ľudia, s ktorými som v minulosti rôznymi spôsobmi spolupracoval a popri práci na uskutočňovaní rôznych projektov sme si často vytvorili priateľský vzťah.

Vyrozprávané príbehy odhalili hlbšiu podstatu ideálov, ktoré vo všetkých oslovených žijú dodnes, aj keď významne ovplyvnené a transformované životnými skúsenosťami. Kľúčové slová, ktoré som spomenul vyššie sú dnes obohatené o ďalšie aspekty. Významnými sa mi javia najmä dva z nich: na jednej strane je to potreba duchovného ukotvenia a s tým súvisiace kladenie otázok o hlbšom zmysle ľudskej existencie, na druhej strane snaha o veľmi praktické uplatňovanie vlastných hodnôt v každodennom živote, potreba sebarealizácie a zmysluplného začlenenia sa v rámci ľudského spoločenstva.

Väčšina oslovených aj dnes pracuje a realizuje sa v rámci projektov, ktoré istým spôsobom súvisia s ideálmi ich mladosti. V mnohých postojoch je viditeľný posun od strnulého a dogmatického presadzovania určitého súboru právd k otvorenejšiemu prístupu k životu. Zároveň si však títo ľudia vo väčšine prípadov udržali kritický pohľad na to, čo nazývame „spoločenský mainstream“ a nevzdali sa nádeje na uskutočňovanie niektorých rýdzo idealistických myšlienok.

Verím, že obsah nového Kruhu života nebude pôsobiť ako nostalgické ohliadnutie sa za minulosťou, ale predovšetkým ako zdroj inšpirácie a odvahy tvoriť podobu vlastného života v súlade s vnútornou potrebou preskúmať nové nevychodené cesty a túžbou po neúnavnom napĺňaní odvážnych vízii hodných ľudských bytostí.

Matúš Ritomský