Ľudská synergia, kolektívne vedomie a komunity

Pokiaľ sa zameriame na otázku ľudskej potreby družnosti a blahobytu, nemožno obísť fenomén synergie, ktorý spontánne formoval proces vytvárania historickej ľudskej spoločnosti. Synergiu typickú predovšetkým pre biologické organizmy charakterizuje vyššia produktivita prostredníctvom symbiózy a vzájomnej spolupráce, čím sa líši od bežných racionálnych vzorcov umelých systémov.

V zmysle synergie výsledkom súčtu jeden plus jeden nie sú dva, ale tri, príp. i viac. Jedným z najväčších objavov človeka je pochopenie dôležitosti spolupráce a z nej prameniacej synergie, vďaka ktorej biologické bytosti úspešne porážajú entropiu a zdokonaľujú sa (dnes sa o tento princíp výrazne opiera permakultúra).

Praktickým prejavom ľudskej spolupráce a synergie je osobná spolupráca ľudí s ich obklopujúcou prírodou a vzájomná spolupráca ľudí medzi sebou, preto bola a je najúčinnejším prostriedkom na zabezpečenie prežitia človeka. Synergia ústi do kolektívneho vedomia ľudí, ktoré je výsledkom spolupráce kolektívu ľudí a mnohých prvkov prostredia, v ktorom sa kolektív nachádza. Jedným z nevyhnutných predpokladov obnovenia fungujúcich medziľudských väzieb je nahradenie konkurencie ľudskou spoluprácou. V záujme zachovania trvalo udržateľného života zohráva princíp synergie dôležitú rolu, pretože reprezentuje princíp spolupráce s prírodou a princíp tvorby ľudského sveta podľa vzoru prírodných ekosystémov.

Neschopnosť spoločenských systémov 20. storočia reálne dosiahnuť stanovenú tézu "urbanity", t.j. "vyššie naplnenie ľudského života" viedlo isté skupiny ľudí k zakladaniu spoločenstiev, nazývaných "komunity". Uvedený názov nepochádza zo slova "komúna" alebo "komunizmus", ale pochádza z anglického označenia "common unity" t.j. spoločná jednota a označuje skupinu ľudí dobrej vôle snažiacich sa o vybudovanie spoločenstva na základe spolupráce ľudí medzi sebou a spolupráce s prírodou bez ohľadu na ich sociálnu a národnostnú príslušnosť, politické alebo náboženské presvedčenie. Bola to zároveň reakcia na rozbitie sociálnych medziľudských väzieb spoločenských systémov nášho storočia, či už v dôsledku kapitalistického systému maximalizácie ziskov za každú cenu a z nej vyplývajúceho individualizmu a konkurencie alebo komunistických zámerov ideovo jednotných más s následným potieraním ľudskej individuality a slobodnej vôle.

Zakladanie komunít prinieslo so sebou nielen rešpekt k prírode ako takej a k jej prirodzeným zákonitostiam, ale aj praktickú realizáciu v dnešnom poňatí "trvalo udržateľných stratégií". Snahy o znovuzavedenie spolupracujúceho ľudského spoločenstva sa opierali predovšetkým o princíp synergie, ktorej pôvodná historická podoba bola naštiepená príchodom priemyslenej revolúcie, v dôsledku ktorej sa z ľudí stala takmer len pracovná sila obsluhujúca stroje a slúžiaca dominujúcemu hospodárskemu zámeru maximálnej produkcie. Výsledkom tohto otroctva novodobého človeka je nielen reálna podoba dnešných sídiel so všetkými jej spomínanými dôsledkami, ale aj životné podmienky a prostredie ľudí. Novodobá spoločnosť odela ľudí do industriálneho šatu, čo viedlo okrem výraznej zmeny systému životných hodnôt k rozbitiu tradičných sociálnych štruktúr, predovšetkým rodinného spoločenstva. Pasivita dnešného človeka sa neprejavuje len utiahnutím sa do súkromia ako reakcie na spoločenský stres, ale aj stratou schopností identifikovať sa ako súčasť spoločenského i prírodného systému a s tým súvisiacimi právami a záväzkami.

Cieľom komunít je a aj v budúcnosti bude poskytnúť reálnu alternatívu k životu súčasnej spoločnosti, ktorá evidentne nie je schopná zabezpečiť spôsob ľudskej existencie, ktorý by sa mohol označiť ako plnohodnotný alebo trvalo udržateľný, pretože celospoločensky zatiaľ nie je ochota k zmene systému hodnôt a spôsobu života. Komunitný systém realizovaný od 60. rokov nášho storočia v krajinách západnej Európy, USA, Austrálii atď. vyvinul prvky vedúce k vyváženej ľudskej spoločnosti nielen poskytnutím priestoru pre skutočné ľudské potreby, ale systémom opatrení v oblasti hospodárstva a správy, podriadené cieľom "urbanity".

Charakteristickou črtou komunitných iniciatív (ktoré nemajú len podobu malých záujmových skupín, ale realizovali sa zatiaľ aj v okruhu sídiel, miest alebo dokonca regiónov) je ich aktivizácia zdola, t.j. neboli iniciované oficiálnymi štátnymi ani hospodárskymi štruktúrami. Počas v podstate už niekoľkých desaťročí sa podarilo zrealizovať mnohé životaschopné a funkčné prvky komunitných systémov ako napr. etické komunitné investície, podnikanie, obchody a banky, bezpeňažný LETS - systém výmeny tovaru a služieb, pozemkové trusty, lesy a záhrady, ekosídliská a ekodediny postavené na základe ekologických stavebných postupov s centrami využívajúcimi ekologické technológie, s komunitnými recyklačnými strediskami atď. Život v eko-dedinách sa zakladá na spojení a rozvíjaní aspektov duchovnosti, kultúry, ekonómie a ekológie.

Pozoruhodné je, že mnohé originálne riešenia a spôsoby uplatnenia ekologických prístupov v tvorbe a výstavbe sídiel spontánne realizovali v pomerne jednoduchých podmienkach komunít a v mnohých ohľadoch svojou životaschopnosťou predčili mnohé zo štátnych fondov dotované a podporované projekty, z ktorých sa častokrát stali múzeá alternatívnych technológií.

Eugen Nagy
úryvok z knihy "Manuál ekologickej výstavby", vydala Permakultúra (CS)