Nádej pre trpiace stvorenie - Práva zvierat a kresťanstvo

Prví ľudia boli zvieratám, z ktorých sa behom miliónov rokov vyvinuli, dôverne blízko. Cítili ešte Boží dych, všetkému a všetkým spoločný. Všetko bolo stvorené z matérie zeme, ktorú prebudil k životu Boží dych. Všetko, čo existuje, žije len cez neho. Všetko, čo žije, teda aj zvieratá. Človek a zviera sú prejavom princípu života. Všetko živé má božskú dušu. Keby nemalo, nemohlo by žiť. Ako môže niekto vážne tvrdiť, že zvieratá nemajú dušu?

Čo sa však (podľa knihy Genesis) stalo vtedy, keď sme my ľudia raj zničili? Človek sa nepostavil iba proti zvieratám a proti celému stvoreniu. Vtedy došlo k veľkému rozdeleniu všetkého, vtedy začalo naše trápenie. Vymkli sme sa z všeobjímajúcej lásky a ocitli sme sa na zemi ako vyhnanci. Zvieratá zdieľali náš osud, lebo bolo povedané, že Ábel bol pastier oviec, Kain sa stal poľnohospodárom. Niektoré zvieratá teda opustili raj spolu s človekom. Boli bez viny, ale nerozlučne spojené s ľudským osudom. A potom sa stalo niečo, čo podľa môjho názoru teológia nikdy nevysvetlila. Je to vskutku čosi temného, niečo, čo sa vzpiera nášmu pochopeniu: Ábel obetoval Najvyššiemu ovcu, Kain obetoval plody zeme. Z Ábelovho obetného zvieraťa stúpal dym priamo k nebu, zatiaľ čo dym z Kainovej obete sa plazil pri zemi. Interpretácia je absurdná: Abelova zvieracia obeť bola Hospodinovi milá, zatiaľ čo Kainové byliny neprijal. Kto prišiel s touto interpretáciou? Boli to vtedajší pastieri, pre ktorých poľnohospodári predstavovali nemilú konkurenciu? Neskôr sa samozrejme v Starom zákone dočítame, že Hospodin všetky zvieracie obete odmietol a namiesto obetovania mäsa začal vyžadovať milujúcu poslušnosť.

A v Novom zákone? Ten, ktorého nazývame "Ježišom Kristom" (jeho pravé aramejské meno znelo Ješua), prišiel do jeruzalémskeho Chrámu. A tam sa ho zmocnil hnev, či skôr des. Videl zvieratá určené k rituálnej porážke a pomalému vykrvácaniu. Ješua zvolal : "Urobili ste z domu modlitby brloh vrahov." Mohol povedať: Urobili ste z neho jatky. On ale povedal: Brloh vrahov. Nie je to dostatočne jasné ? Hovorí o vraždách. O vraždení zvierat. Toto vraždenie ho desí. Odsudzuje ho a odvoláva sa na prikázanie "nezabiješ". Niet rozdielu ani medzi človekom a zvieraťom, ani medzi "čistými" a "nečistými" tvormi. Zákaz platí pre všetkých a vzhľadom ku všetkým.

Zato my - s odvolaním na kresťanskú teológiu - tvrdíme, že zvieratá pod prikázanie "nezabiješ" nespadajú, lebo vraj nemajú dušu. Boli časy, keď cirkev prehlasovala, že ani žena nemá dušu, a ak áno, potom je táto duša oveľa nižšia ako duša muža. Boli časy, keď sa verilo, že ani "negri" nemajú dušu a je preto možné predávať ich ako otrokov, zabíjať a zaobchádzať s nimi ako s neživým tovarom.

Ženám aj "farebným" už dnes duša priznaná bola. Zvieratám ju však stále ešte prakticky upierame. Boli časy, kedy sa ľudia báli pomsty zabitých zvierat, ktorých duše neboli zabité spolu s nimi, ale žili ďalej a mohli kedykoľvek prísť navštíviť vraha.

Dnes nevieme o bolestnom živote a umieraní jatočného dobytku vôbec nič. Všetko sa deje automaticky. Pred chvíľou ešte živý tvor, v nasledujúcom okamžiku kus rozporcovaného mäsa: to je naša potrava. Náš spôsob kanibalizmu. Že preháňam?

Budhisti a hinduisti mäso nejedia. Prečo? Pretože vedia, že aj vo zvieratách sídli "átman": božský dych. Aj zviera je pre nich prejavom božstva. V Indii sa rozpráva krásny príbeh: "Jeden muž sa chcel stretnúť s Buddhom, ale Buddha zomrel pred dávnymi rokmi, ako sa s ním teda mohol stretnúť? Istý mudrc mu poradil: To je veľmi prosté, stretneš sa s ním v každom žobrákovi, v každej žene, v každom zvierati. Prvý pes, ktorý ti prebehne cez cestu, je on."

V Novom zákone tiež nájdeme príbeh, v ktorom sa podľa môjho názoru odzrkadľuje veľká kozmológia: Ješua ako sudca. Prichádzajú k nemu ľudia, a Ješua posiela jedných napravo, druhých naľavo. Podľa akého zákona ich delí? Hovorí snáď: ty si vraždil, ty si cudzoložil, ty si ohováral? Nie. Hovorí: Všetko, čo ste urobili najmenšiemu z mojich bratov, aj mne ste urobili, a pomoc, ktorú ste odopreli mojim bratom, ste odopreli aj mne. Nehovorí: Čo ste urobili dobrého alebo zlého, je to isté, ako keby ste to urobili mne. Hovorí: Urobili ste to mne.

To znamená: Som to ja, komu ste urobili alebo odopreli dobro. Ja. Pretože ja som v každej živej bytosti. Ak bijete osla, bijete mňa. Keď umoríte koňa k smrti, umoríte mňa. Keď uľahčíte nejakému zvieraťu jeho údel, uľahčíte ho aj mne. Ak milujete a ochraňujete zvieratá, preukazujete svoju lásku aj mne.

Kto si raz uvedomil tieto slová v celom ich rozsahu, nemôže už nikdy trápiť žiadneho živého tvora, a pokiaľ bude dôsledný, nebude ani jesť mäso, pretože by sa tak stal spoluvinníkom na zabíjaní. Dnes vieme, že bez mäsa sa dá žiť veľmi dobre, dokonca, že sa vyhneme mnohým chorobám, ak sa živíme čisto vegetariánskou stravou.

Potrvá dlho, kým ľudstvo pochopí, že nielen národy zeme sú jedným ľudstvom, ale, že ľudia, rastliny a zvieratá tvoria dohromady "Božie kráľovstvo", takže osud jednej oblasti bude aj osudom oblasti druhej.

Prečo vlastne postavil svätý František z Assisi do jasličiek, ktoré sú jeho vynálezom, zvieratá: vola a osla, a síce do chlieva, ako svedkov narodenia Vykupiteľa všetkého stvorenia? A prečo pod krížom žiadne zvieratá nenájdeme? Sú tam iba kone, ale v službách (rímskej) milície. Zvieratá patria pod kríž, pretože všetky, a spolu s nimi celé stvorenie, budú spasené večnou láskou.

- úryvky pochádzajú z úvodu L.Rinserovej ku knihe katolíckeho teológa Eugena Drewemanna "O nesmrtelnosti zvířat" (Knižná dielňa Timotej)