Najväčším "idealistickým projektom" je samotný život - rozhovor s Robom Zelníkom

Najväčším "idealistickým projektom" je samotný život

“Hovorí sa, že čo sa týka ideálov, okolo tridsiatky sa to láme a potom okolo štyridsiatky ešte raz. Prvé lámanie teda už mám za sebou a prežil som ho. Druhé sa blíži. Uvidíme, čo prinesie. Rozdiel medzi počiatočným obdobím a dneškom vidím v tom, že dnes už sa nevrhám bezhlavo do každého nápadu či zámeru, ktorý ma osloví, ale vyberám si radšej menej a poriadne,” povedal v rozhovore Robo Zelník.

Okrem iného sme sa bavili o možnostiach, ako spojiť ideál s ekonomikou alebo o tom, ako sa Robo aj s rodinou koncom roku 2009 presťahoval na myjavské kopanice.

Priznám sa, že si už dnes presne nepamätám kedy sme sa prvýkrát stretli, ale moje prvé spomienky na tvoju osobu vyzerajú asi takto - v istom období sa v bratislavských “zelených” kruhoch objavil aktívny človek so zaujímavými nápadmi a prakticky  orientovanými projektmi zameranými hlavne na alternatívnu ekonomiku a alternatívne spôsoby života. Neskôr sme spolupracovali na rôznych projektoch aj spoločne, no dodnes neviem aká je tvoja osobná história, akým spôsobom si sa dostal k týmto “alternatívam”, zeleným ideám, komunitným nápadom a podobne. Môžeš mi ten proces na úvod trochu priblížiť?

Spúšťačom bol článok o LETS (local exchange trading system, preklad: systém miestnej obchodnej výmeny) v časopise Baraka. To bolo myslím v roku 1994. Vtedy som asi prvýkrát v živote zažil tak silný impulz inšpirácie, že som mal nutkavý pocit, že musím okamžite niečo urobiť. Behal som po byte ako zmyslov zbavený, v hlave mi vírili miliardy mémov a vzruchov. Nakoniec som ale neurobil nič. Vtedy som ešte nevedel, ako narábať s takýmito impulzmi. Ani vo sne by ma nenapadlo, že ako obyčajný smrteľník naozaj môžem niečo v tomto svete urobiť, a to aj vtedy, keď to nedostanem príkazom. Časopis išiel do police a tam si pár rokov poležal.

Po dlhom čase som opäť otvoril spomínaný časopis a ten impulz bol opäť živý a intenzívny. Už som sa ho nevedel zbaviť. Pár dní na to som si listoval v inom časopise - Fénix a tam bol inzerát o založení slovenského LETS. Zareagoval som, odpísal mi Robo Jankovich, dali sme sa do reči a začali sme spolu vystrájať rôzne alternatívne kúsky. Robo ma hneď zatiahol do zalamovania časopisu Fénix, spustili sme alternatívny webový spravodaj Chameleon, priviedol ma do skupinky ľudí, ktorí si hovorili Rodný kruh a následne sa spustil hurikán udalostí, ktorý pokračuje dodnes, aj keď už pravda v pokojnejšej a ustálenejšej podobe.

Hovoril si, že po prečítaní článku o LETS si dostal nutkavý pocit, že musíš niečo urobiť. Rozmýšľal si niekedy o tom, odkiaľ sa v tebe taký pocit zobral? Viem si predstaviť, že článok o tom ako funguje akýsi alternatívny ekonomický systém niekde v zahraničí si so záujmom môže prečítať veľa ľudí, ale málokoho asi pri tom napadne - toto je to, čomu by som sa mal venovať. Prečo tomu tak bolo práve u teba?

Tieto impulzy prichádzajú veľmi spontánne a sú subjektívne. Zrejme nejako súvisia s doterajšími zážitkami, skúsenosťami, hodnotovým systémom, s celkovým nastavením a aktuálnym smerovaním človeka, ktorý ich zažíva. Je to asi vždy niečo v zmysle “Aha, tak toto by mohlo naplniť moje potreby, vyriešiť moje problémy,” alebo “týmto spôsobom by sa mohla prejaviť moja duša…” Keď sa však ľudia v nadšení pokúšajú svoj impulz preniesť na iného človeka, nefunguje to. Podobné impulzy sa však môžu u rôznych ľudí stretnúť v rovnakom čase a priestore a vtedy sú podmienky na to, aby medzi nimi vznikla tvorivá synergia.

Pokiaľ viem, zohral si významnú úlohu pri viacerých pokusoch o vytvorenie akýchsi lokálnych nepeňažných bratislavských ekonomických systémov ako Sieťovka či LETS systém, ktoré boli zároveň aj platformou okolo ktorej sa združovala určitá komunita ľudí. Aký bol vlastne osud týchto projektov? A čo priniesli tebe osobne?

No, tak s tou Sieťovkou mi pripisuješ nezaslúžené zásluhy. Sieťovku, pokiaľ viem, rozbehol Ondro Végh ešte predtým, než sme sa stretli. LETS Svojpomoc sme už potom založili spolu. Mne osobne to umožnilo stretnúť veľa zaujímavých a hodnotných ľudí, dalo mi to veľa zážitkov, skúseností, ale aj poznania o tom, kadiaľ cesta nevedie. Po niekoľkých rokoch vkladania osobnej energie som vyhorel, skupinu som musel opustiť, lebo už som nevládal ísť ďalej a skupina nenapĺňala moje očakávania. Napriek tomu však verím, že práve modely postavené na idealizme a nadšení je treba skúšať ďalej, aj za cenu že nie všetky pokusy sú úspešné. Možno je dokonca štatisticky väčšina pokusov odsúdená na zánik, aj keď vtedy som na to ani nepomyslel. Aj tak by som do toho išiel aj dnes. A pokojne by som sa na tom znova popálil, aj keď už dnes, keď už mám rodinu, musím byť trochu opatrnejší.

Súhlasím s tým, že aj zdanlivo neúspešné pokusy majú svoju cenu, ale predsa len - sila každej novej myšlienky rastie predovšetkým úspešnými pokusmi o jej realizáciu. Zopár rokov už sleduješ idealistické ekonomické projekty v slovenskej praxi, stretol si sa aj s projektami, ktoré by sa dali nazvať ako úspešné?

- celý rozhovor si môžete prečítať v aktuálnom tlačenom vydaní  Kruhu života 14. Časopis sa dá objednať na našej stránke alebo zakúpiť na niektorom z predajných miest.


Robert Zelník sa narodil v roku 1973 v Bratislave. Po skončení strednej školy (SOU energetické, odbor mechanik organizačných a výpočtových strojov) pracoval prevažne v reprografických štúdiách na príprave tlačových podkladov ako grafik a DTP operátor. S Robom Jankovichom vytvorili subjektívny spravodaj Chameleon, ktorý sa neskôr pretransformoval na portál vsieti.sk. Prispieval a podieľal sa na výrobe nezávislých časopisov Fénix, Kruh života a Karpatský Pecúch. V roku 2001 stál pri zrode prvej bratislavskej LETS skupiny Svojpomoc. V roku 2002 s Igorom Chýrom vytvorili portál o alternatívnych ekonomických systémoch Iná ekonomika.

V súčasnosti žije s rodinou na Myjavských kopaniciach, kde pracuje ako nezávislý profesionál (freelancer) v oblasti tvorby webových aplikácií. Zaujíma sa o inovatívne a alternatívne postupy a prístupy, najmä o synergické a nemanipulatívne  spôsoby medziľudských vzťahov, spolupráce, vytvárania a zdieľania hodnôt medzi ľuďmi.