Neštudujeme lekcie, študujeme život

Domáce vzdelávanie v Anglicku

Hnutie domáceho vzdelávania (The Home Education Movement) je veľmi rôznorodé, tvoria ho ľudia, ktorí vychovávajú deti doma z rôznych dôvodov a tiež rôznym i spôsobmi. To zahŕňa pestrú škálu od domáceho vyučovania podľa oficiálnych školských osnov až po úplne autonómny prístup. Vo Veľkej Británii nie je žiadny zákon, ktorý by vyžadoval dodržiavanie národných vyučovacích osnov, ani žiadna smernica, ktorá by určovala ako má byť dieťa vzdelávané. Siedmi článok Zákona o vzdelávaní z roku 1996 hovorí „od každého rodiča, ktorého dieťa je v školskom veku, sa očakáva, že mu zabezpečí efektívne vzdelanie zodpovedajúce jeho veku, schopnostiam a potrebám, či už prostredníctvom pravidelného navštevovania školy, alebo iným spôsobom.“

Jedným z problémov domáceho vzdelávania vo Veľkej Británii je, že mnohí rodičia si neuvedomujú svoje právo vzdelávať dieťa doma. Ak dieťa nebolo nikdy zaregistrované v žiadnej škola, rodičia nemajú nijakú legálnu povinnosť informovať kohokoľvek o ich rozhodnutí a môžu pokračovať vo vzdelávani dieťaťa doma alebo vo svojej komunite. Ak je dieťa zaregistrované v štátnej škole, potom iba jednoducho pošlete doporučený list riaditeľovi, v ktorom mu oznámite svoje prianie, aby bolo dieťa vyradené zo školského registra a informujete ho, že bude vzdelávané doma. Svoje rozhodnutie nemusíte nijako zdôvodňovať ani ospravedlňovať (to však neplatí na Slovensku, kde nie je domáce vzdelávanie zákonom umožnené - pozn.prekl.).

Prednosti domáceho vzdelávania

Výskum, ktorý vykonala Univerzita v Durhamedokázal, že doma vzdelávane deti majú nadpriemernú schopnosť zaradiť sa do spoločnosti a vyučovacieho procesu na vyšších stupňoch škôl, pričom obzvlášť pozitívne výsledky sa prejavili u detí s chudobnejších rodín. Výskumy uskutočňené v USA dokazujú, že školský systém narúša u detí schopnosť socializácie, pričom vzdelávanie v domácnosti naopak túto schopnosť podporuje. Moje dcéry a ja sám som nikdy nemal taký bohatý spoločenský život, ako v čase ich domáceho vzdelávania. Podstatné na tom je to, že dieťa vzdelávané doma nie je separované v skupine detí rovnakého veku, ale stretáva sa a spolupracuje s najrôznejšími ľuďmi.

Prirodzený život

Osobne cítim mnoho výhod domáceho vzdelávania - umožnilo mi stráviť veľa radostných chviľ spolu s dcérami, vidieť, ako vyrastajú a získavajú vedomosti vo svojom domove a komunite, v ktorej žijú. Znie to možno ako klišé, ale spôsob akým žijeme a učíme sa je veľmi prirodzený. Náš čas nie je rozkúskovaný a my môžeme nasledovať našu energiu. Keď chceme stráviť tichý deň v dome, môžeme. Keď máme chuť učiť sa v prírode, môžeme ísť do krajiny. Deti vstávajú a chodia spať, kedy chcú a keď sa cítia niečím inšpirované, môžu nasledovať svoju inšpiráciu. Môžu sa venovať tomu, čo ich zaujíma a keď cítia, že majú dosť, môžu sa venovať niečom inému. Náš život sa mení podľa počasia, ročného obdobia, podľa toho, čo sa odohráva v našom okolí, aké sú naše osobné zážitky, ako sa cítime zdravotne. Ako domáci učiteľ môžem učenie prispôsobovať týmto okolnostiam.

Jednou z najväčších výhod domáceho vzdelávania je, že nemusíme po celý čas vyučovania sedieť v jednej štvorcovej miestnosti a namiesto čítania a písania o rôznych veciach, môžeme ich zažívať, prežívať, pozorovať, žiť s nimi. Byť v prírode je jednou z najväčších radostí. Spolu s ďalšími rodičmi, ktorí vychovávajú doma svoje deti sme vytvorili skupinu, ktorá spolupracuje s Permakultúrnou Farmou v Brickhurst-e. Čas, ktorý sme s dcérou strávili na farme, nás naučil mnohému. Zdielať s ostatnými svoje vedomosti a schopnosti, vytvárať si osobný vzťah s krajinou a jej obyvateľmi, učiť sa praktickým zručnostiam pri práci.

Každé dieťa je jedinečné

Moje deti neznámkujem ani netestujem. V každom človeku je zakódovaná prirodzená túžba rásť a rozširovať svoj potenciál. Vďaka našej rôznorodosti, rozvíjame náš potenciál rozličnými spôsobmi. Mnohé deti sú nepochopené a často označované rôznymi nálepkami, ktoré zosmiešňujú to, čím sa líšia od “normy“. V skutočnosti však žiadna norma neexistuje, každé dieťa je jedinečné. Stalo sa zvykom označovať niektoré deti za “problémové“, keď sa však takéto deti vrátia k domácemu vzdelávaniu, zvyčajne problémy pominú a ukáže sa, že problémom neboli deti, ale škola a stres, ktorý spôsobovalo vyučovanie dieťaťu.

Štúdium života

Moja rodina sa rozhodla pre domáce vzdelávanie po tom, čo mi jedna z mojich dcér tri krát zopakovala, že škola ju ničí a moja druhá dcéra vo veku štyroch rokov už zásadne odmietala ísť do školy. Vyučovať sme začali podľa bežného vzoru školského vyučovania, ale z reakcií mojich dcér som čoskoro zistil, že to nefunguje. Prešli sme potom obdobím, kedy som nechal deti, aby si samé určovali, čo sa chcú učiť a ja sám som ich v tom podporoval. Približne po roku sa dcéry naučili samé si kontrolovať a plánovať výučbu. Súčasťou nášho domáceho vzdelávania je bohatý spoločenský život a pravidelné stretnutia s ďalšími rodičmi a deťmi, ktorí sa vzdelávajú doma. Pripravujeme spoločné projekty, aktivity, stretnutia a tábory. V súčasnosti neplánujem prihlásiť dcéry naspäť do školy, ale som si však istý, že keby samé chceli, určite by si v škole našli svoje miesto. Keď sa dnes niekto mojich dcér opýta na to, ako sa vzdelávajú, odpovedia: „Neštudujeme lekcie, študujeme život.“

Kim Dale je členom anglickej sieťe Wealden Home Educators Network (WHEN).

Ďalšie informácie v angličtine možno nájsť na internete: www.choiceineducation.co.uk, www.free-range-education.co.uk, www.home-education.org.uk, alebo v knihách Free RangeEducation (Terri Dowty) a Getting Started In Home Education (Mary Ann Rose and Paul Stanbrook), obidve knihy si možno objednať na adrese Permanent Publications (pozri na konci článku Život v tipi v tomto čísle)

Domáca škola - časté otázky

Môže byť domáca škola kvalitná ?

Štatistika - „Štúdia týkajúca sa 10 500 doma vyučovaných detí skonštatovala, že majú o 15-32% lepšie výsledky v štandardizovaných testoch z matematiky, čítania a z jazykových vedomostí ako ich vrstovníci zo škôl.“ (Standford Achievement Test Group, Summary Scores by Grade, 1992)

Domáce vyučovanie sa osvedčilo a dobre funguje. Cieľom vyučovania je vzdelanie a nie školská dochádzka, absolvovanie ročníkov alebo známky na vysvedčení. Domáce vyučovanie, ktorého princípom je individuálna výuka, podnecuje študentov na skutočné vzdelávanie. Okrem toho dáva rodičom možnosť upraviť si osnovy podľa potreby a zvoliť si pre dieťa tie najlepšie pramene. Je všeobecne známe, že dieťa, ktorému sa poskytne individuálne vyučovanie v oblasti, ktorá ho zaujíma, môže dosiahnuť výnimočné výsledky. Škola je protikladom individuálneho vzdelávania. Typickému žiakovi sa počas 6-hodinového dňa v škole dostane menej ako 8 minút individuálnej pozornosti. Ani ten najviac motivovaný a najtalentovanejší učiteľ nedokáže poskytnúť dieťaťu takú spätnú väzbu a povzbudenie, aké sa mu dostanú pri individuálnom vyučovaní - hlavne, ak ho vyučuje rodič, ktorý dieťa dokonale pozná a navyše ho má rád.

Ktoré prekážky rieši domáce vyučovanie?

Jeden z prvých obhajcov moderného trendu domáceho učenia, John Holt, uviedol tri prekážky vzdelávania, ktoré inštitucionálne vyučovanie neodstraňuje, ale ešte zväčšuje. Sú to: strach z nudy, strach zo zlyhania a strach z nepochopenia. Tieto 3 problémy sú často základnými prvkami skúsenosti dieťaťa so vzdelaním. Medzi ich dôsledky patria nekonečné reči detí o tom, ako školu nenávidia, úzkosť, akademické ťažkosti a problémy disciplíny v triede. Tieto tri prekážky často zatieňujú celú vzdelávaciu skúsenosť dieťaťa. A pritom to nemusí byť súčasťou vzdelávania. Individuálny domáci výklad minimalizuje prekážky a poskytuje prostriedky na ich odstránenie.

Prečo sú rodičia najlepší učitelia ?

Rodičovské zaujatie a láska sú rozhodujúcimi činiteľmi úspechu domácej školy. David Guterson, učiteľ na verejnej strednej škole a učiteľ troch doma vzdelávaných synov, vysvetľuje prečo aj najnadanejší učiteľ nedokáže vyučovať ako matka alebo otec: „Rodičia milujú deti tak, že ja ako učiteľ sa s tým nemôžem porovnať...a vyučovanie je predovšetkým úkonom lásky.“ Láska rodiča k dieťaťu je tá najlepšia učiteľská kvalifikácia. Je základom dôvery a vierohodnosti, nezačína sa každý september a nekončí sa v júny.

Nikto nepozná vaše dieťa tak ako vy. Nikto mu nedá toľko lásky, povzbudenia a podpory ako vy. A žiadny učiteľ nemá čas objaviť a oceniť všetky výborné veci, ktoré vy o svojom dieťati viete. Nakoniec, veď práve vy ste ho učili prvých 5 rokov, motivovali ho, napomínali a milovali. Guterson to vyjadril takto: „Rodičia sú prirodzenými učiteľmi, ktorých sama štruktúra života vedie k vzdelávaniu svojich detí.“

Rodič môže byť akademicky dobrý, ale nebude vďaka nedostatku socializácie domáce vzdelanie neúplné ?

Socializácia je v skutočnosti jednou z predností domácej školy. „Posadnutosť vrstovníkmi je odpoveďou detí na masové vyučovanie, ktoré v podstate odstraňuje z ich života dospelých; dospelí sa pred nimi ocitajú v pomere 1:30 a to v úlohe natoľko autoritatívnej, že znemožňuje zmysluplný vzťah.“ (David Guterson)
Deti učiace sa doma majú silné vedomie vlastného ja, ktoré je základom zdravej socializácie. Silné vedomie vlastného ja vedie k sebaúcte a sebakontrole a tie sú základom sebadisciplíny a sociability. Domáce vyučovanie obmedzuje príležitosť negatívnej socializácie, členovia rodiny trávia viac času spolu a uzatvárajú vekovo zmiešané priateľstvá. Tak sa deti lepšie pripravujú na skutočný svet, ktorý oplýva prostrediami, ktoré sú vekovo zmiešané: obec, pracovisko, bydlisko, záujmové spoločenstvo atď. Vďaka spoločným exkurziám, športu, skupinovým aktivitám, návštevám umeleckých podujatí a činnosti podporných skupín má dieťa väčšiu možnosť kontaktov s ľuďmi najrôznejších profesií a v najrôznejších životných situáciách. Jeho socializácia je kompletná.

Michaela Freiová, Domáca škola: americká skúsenosť, Občiansky Inštitút, č.63, 1996
redakčne krátené

„Mark Twain raz napísal: “Nikdy som nedovolil školám, aby zasahovali do môjho vzdelávania“. Opodstatnenosť jeho slov neskôr potvrdil aj Winston Churchill , keď tvrdil, že “školy sú predovšetkým inštitúcie kontroly a disciplíny a vzdelávanie v nich hrá iba vedlajšiu úlohu.“ Pre mňa osobne je vzdelanou osobou človek, ktorý sa snaží neubližovať druhým ľuďom, správať sa ohľaduplne k prírode a s rešpektom pristupovať k sebe samému. Inými slovami je to človek, ktorý sa správa tak, aby po svojej smrti zanechal svet o niečo lepší, akým bol keď naň prišiel. Mark Twain jednoducho videl, že školy neučia žiadnu z týchto vecí. Aj v súčasnosti som svedkom toho, ako školské brány opúšťa množstvo ľudí naučených konzumovaniu, súťaživosti a chamtivosti.“

Roland Meighan, spisovateľ, redaktor vydavateľstva Educational Heretic Press a konzultant pi tvorbe vzdelávacích systémov.

„Množstvo rôznych programov na školách nemá za cieľ iba všeobecné vzdelávanie, ale aj systematickú zmenu základných postojov, hodnôt a viery žiakov prostredníctvom psychologicko-manipulatívnych metód. Štátom riadená školská výchova používa rovnaké metódy vymývania mozgov, aké boli vyvinuté v totalitných krajinách. Tieto metódy zahŕňajú prostriedky citového stresu, izolácie, desenzitivizácie do takej miery, aby boli deti zbavené morálneho, citového a intelektuálneho odporu. Týmto spôsobom sú odstránené schopnosti normálnej sebaobrany, akými sú potreba zachovania súkromia a možnosť odmietnuť spoluúčasť vo vzdelávacích programoch, ktoré sú proti osobnému a rodinnému presvedčeniu.

Thomas Sowell, americký ekonóm, napísal v r. 1993

„Úlohou vychovávateľov je sústrediť tvárne kôpky ľudskej hmoty z privátnych domovov a na doske špecifických potrieb spoločnosti vymodelovať nový typ osobnosti.“

Edward Ross, americký sociológ