O prasknutom džbáne a kvetinách pri ceste

Jeden nosič, žijúci v Indii, nosil vodu na svojich ramenách v dvoch veľkých džbánoch priviazaných k tyči. Jeden z džbánov mal v sebe prasklinu. A tak zatiaľ čo v jednom džbáne doniesol nosič vždy všetku vodu, v tom druhom prasknutom, zostala zakaždým len polovina z nabraného množstva.

Tak to išlo deň za dňom, po celé dva roky. Nosič vždy doniesol do domu svojho pána len jeden a pol džbánu vody.

Samozrejme, že neponičený džbán bol na seba veľmi hrdý, pretože výborne spĺňal účel, na ktorý bol vytvorený. Zato chudák prasknutý džbán sa za svoju nedokonalosť hanbil. Cítil sa mizerne kvôli tomu, že je schopný udržať len polovicu vody a teda spĺňa svoj účel len z polovice.

Po dvoch rokoch to už pociťoval ako horkú porážku. Jedného dňa prehovoril pri prameni na nosiča: "Hanbím sa za seba a chcem sa ti ospravedlniť".

"Prečo?" spýtal sa ho nosič, "Za čo sa hanbíš?"

"Ze tie dva roky som bol schopný udržať len polovicu z celého nákladu, kvôli praskline prepúšťajúcej vodu. Kvôli mojej praskline musíš robiť celú tú prácu a nie si za celú tú prácu náležite odmenený", povedal džbán. Nosičovi vody bolo starého džbánu ľúto a tak mu vo svojom súcite povedal: "Až sa budeme vracať k pánovi domov, chcem, aby si si všimol krásnych kvetín rastúcich okolo cesty."

A skutočne, keď sa vracali späť, začal si starý prasknutý džbán všímať, ako slnko ohrieva krásne divoké rastliny pozdĺž cesty a zdvihlo mu to náladu. Ale na konci chodníka sa už zase cítil biedne, pretože znovu udržal len polovicu nákladu. Opäť sa nosičovi ospravedlnil za svoj neúspech.

Nosič sa však džbánu spýtal: "Všimol si si, že kvetiny rástli len na tej strane, kde nosím teba? A to preto, že som vždy vedel o tvojej trhline a tiež som toho využil. Zasadil som semienka kvetín na tvojej strane cesty a každý deň, keď som išiel späť od prameňa, si ich vodou, vytekajúcou z tvojej praskliny zalieval. Po dva roky som mal možnosť trhať tie krásne kvetiny a zdobiť nimi stôl môjho pána. Keby si nebol taký, aký si, nemal by môj pán takú krásu vo svojom dome."

Každý z nás máme svoju jedinečnú trhlinu. Mohli by sme sa považovať za prasknuté džbány, ale keď si dovolíme vidieť, aký vplyv má naša prasklina na blízke okolie a dokonca v skutočnosti i na celý svet a keď budeme vnímať všetky kvetiny, ktoré vyrástli len preto, že sme tým, kým sme, uvidíme, že život "Boh" využil našich prasklín, aby dodal krásu niečomu inému. Uvedomíme si, že nič z toho nebolo márne.