Otázniky okolo génových technológii

Ako už názov napovedá, tento článok by mal priblížiť hlavné výhrady ku génovým technológiám. Napriek tomu, že stále viac prenikajú do našich životov, vládne u nás absolútna neinformovanosť o tomto probléme. Je to však hodne široká problematika a preto sa zameriam hlavne na geneticky manipulované plodiny, ktorých otázka sa stáva veľmi akútnou. Vo svete rastú protesty proti ich pestovaniu a používaniu v potravinách, ale u nás sa ešte ani nepripravuje zákon, ktorý by o nich pojednával.

Podstata génových technológii

Začnem u génových technológii ako takých. Vo svojej podstate predstavujú veľmi názorné použitie už prežitého a vo svojej podstate veľmi nebezpečného mechanistického pohľadu na svet. Ten vznikol s rozvojom novovekej vedy v 17. storočí a zredukoval vesmír, vrátane živých organizmov na akýsi gigantický stroj. A tak sa aj živé bytosti zredukovali na akýsi mechanizmus, ktorý sa vyvinul náhodnými mutáciami. A práve génové manipulácie tento pohľad veľmi názorne uvádzajú do praxe. Vychádzajú z presvedčenia, že zmenou usporiadania genetického kódu možno zmeniť vlastnosti organizmu podľa nášho priania. Neuvedomujú si, že živá bytosť je ďaleko viac než len mechanizmus, ktorý odovzdáva svojim potomkom svoj program. Dnes už padli aj predstavy o náhodnom vývoji a začína sa skôr uvažovať o inteligentne usmernenom procese vývoja. Tiež sa ukázalo, že iba usporiadaním génov nemožno vysvetliť ako vznikne z jednej bunky celá bytosť, alebo ako sa prenášajú na potomkov rôzne inštinkty, alebo zvyky ich predkov.

Pri génových manipuláciách je snahou preniesť určité vlastnosti jedného organizmu na druhý, pričom do rastlín napr. sóje sú vkladané gény baktérií, alebo dokonca zvierat, ako napr. škorpión. Nie je to však až také jednoduché, ako sa prezentuje. Génoví inžinieri tvrdia, že takto dokážu dosiahnuť požadované vlastnosti ďaleko spoľahlivejšie než prirodzeným krížením a že preto by mali byť GM organizmy aj bezpečnejšie. Úskalia tohoto zjednodušujúceho pohľadu osvetľuje profesorka biológie na Open University Mae-Wan Ho, autorka knihy Forthcoming Genetic Enginering: Dream or Nightmare. Ako sa zistilo, určitá vlastnosť nie je totiž daná určitým génom, alebo skupinou génov, ale skôr nesmierne zložitými vzťahmi medzi mnohými génmi. A tak zmena jedného génu má tendenciu meniť vlastnosti organizmu nelineárnym a nepredvídateľným spôsobom. Zisťuje sa tiež, že DNA podlieha nepretržitým dynamickým zmenám, a tak samotná nemôže zaisťovať dedičnosť. Tu ide skôr o komplex spätnoväzobných vzťahov medzi prostredím, dejmi v organizme a jeho genómom. Upozorňuje tiež na to, ako propagátori gentechnológii tvrdia, že GM organizmy sa vlastne nelíšia od prirodzených organizmov. Uvádza zároveň hlavné rozdiely, ktoré odporujú tomuto tvrdeniu:

1. Genetické modifikácie užívajú laboratórne techniky na rekombináciu genetického materiálu medzi druhmi, ktoré by si ich za normálnych okolností vymieňali len s veľmi malou pravdepodobnosťou.

2. Zatiaľ čo konvenčné šľachtiteľstvo prenáša rôzne formy rovnakého génu medzi blízko príbuznými druhmi, genetické manipulácie umožňujú vkladanie celkom nových (exotických) génov s celkom nepredvídateľnými dôsledkami pre fyziológiu a biochémiu výsledného transgénneho organizmu.

3. Génové manipulácie a značná časť prenosu génov je sprostredkovaná vektormi s radou nežiaducich vlastností:

- Sú odvodené z choroboplodných vírusov, či plazmidov - genetických parazitov, ktoré sú schopné invadovať bunky a stať s00000000a súčasťou ich genómu, spôsobujúc tak zmeny s nepredvídateľnými fyziologickými a biochemickými efektmi.
- Sú vytvorené na to, aby prekračovali medzidruhové bariéry a uľahčovali tak prenos génov. Široké spektrum ich hostiteľov im umožňuje infikovať mnoho rôznych druhov a náhodne v nich "zberať" gény iných vírusov.
- Stále častejšie majú vektory slúžiť na prekonanie bunkových mechanizmov, ktoré vylučujú, alebo inaktivujú cudziu DNA a stále účinnejšie tak oslabujú integritu druhov.

Tieto vlastnosti robia z génových manipulácii zdroj nových problémov a rizík, ktoré s ohľadom na vzájomné pôsobenie génov vedú k nepredpokladaným a nezamýšľaným dôsledkom.

Patenty na život

Veľmi sporným faktom okolo génových manipulácií sú tiež patenty na živé bunky, alebo dokonca celé organizmy. Ide tu o dotiahnutie súkromného vlastníctva do absurdna. Absurdný je už samotný pojem vynález, ktorý sa v tomto prípade spája s časťami prírody. Právne je to formulované tak, že patentové položky musia byť inovatívne iba v tom zmysle, že k ich vytvoreniu bol potrebný nejaký krok, ktorý nebol zrejmý každému, kto je oboznámený so základným stavom poznania v danej oblasti. Farmaceutickým firmám dovoľuje napríklad patentovať si niektoré zložky liečivých rastlín známych prírodným národom už tisícročia. Môže byť vlastne nejaký gén vynálezom? Avšak právny výklad "novinky" v patentovom zákone hovorí, že ide o niečo, čo je po prvý krát k dispozícii k verejnému použitiu. To by ale umožňovalo pred určitým časom patentovať si okrem ťažobných strojov aj uhlie.
Príkladom toho, kam až to môže dôjsť je európsky patent pre spoločnosť Biocyte na krvné bunky z pupočných šnúr a placient čerstvo narodených detí. Patent dáva firme právo na získavanie a spracovanie buniek bez toho, aby potrebovala súhlas darcu.

Potreba patentov je často obhajovaná potrebou výskumu nových liečiv a liečebných metód. Majú sa stať stimulom pre ďalšie bádanie. Je však otázne, či to bude mať naozaj takýto efekt. Patent sa totiž stáva ochrannou hradbou, ktorá vymedzuje určitú oblasť výskumov len pre vlastníka patentu, a tak obmedzuje slobodu výskumu. Mal by tiež za následok predraženie mnohých liečebných metód, pretože by bolo potrebné platiť aj za používanie patentovaného prostriedku.

Ekologické nebezpečenstvo

Jednou zo základných vlastností GM plodín je ich odolnosť voči herbicídu vyrábanému ich tvorcom. Napríklad sója (ale aj kukurica, bavlna, cukrová repa, repka a ľan) firmy Monsanto je odolná voči totálnemu herbicídu RoundUp (účinná látka je glyfosát). To znamená, že pri pestovaní takejto plodiny sa použije herbicíd a ten zahubí všetku burinu naokolo. Výrobcovia tvrdia, že GM plodiny znižujú používanie herbicídov, pretože sa používajú vtedy, keď ich je naozaj treba. Je to však dosť sporné, nakoľko to podporí používanie herbicídu aj u tých farmárov, ktorí ho pred tým veľmi nepoužívali a je tiež otázne, či farmári naozaj znížia dávky.
V každom prípade však používanie herbicídu na mnohohektárových monokultúrnych poliach GM plodiny zahubí všetky ostatné rastliny, čo následne narušuje potravinový reťazec v okolí (hmyz, vtáky atď.) Predstavuje narušenie diverzity aj z toho hľadiska, že predstavuje masové rozšírenie jednej odrody nan úkor ostatných odrôd.

Ďalším rizikom je kríženie s divokorastúcimi druhmi. Pri sóji je problémová hlavne divoká odroda sóje v Japonsku. U nás môže byť problematická zase repka olejná, ktorá má príbuzný divokorastúci druh. O tom, že to je možné, svedčia už viaceré prípady. Problémom je tiež zmiešanie s bežnými odrodami danej plodiny. Zatiaľ sa síce GM plodiny majú pestovať s ochranným pásom nemanipulovanej odrody a v predpísanej vzdialenosti od najbližšieho iného poľa danej plodiny. To však nepredstavuje dostatočnú ochranu. Po prvé sa to zďaleka nie vždy dodržiava (napríklad firma Monsanto musela zničiť úrodu pokusnej repky, ktorá bola len 2,5 metra od najbližšieho poľa namiesto 400 m) a na druhej strane nemožno zabrániť prenosu genetickej informácie prostredníctvom peľu prenášaného včelami, alebo vetrom.

Príkladom môže byť prípad jedného amerického výrobcu ekologických potravín, firmy Terra Prima, ktorá musela stiahnuť z obehu svoje kukuričné lupienky po tom čo sa zistilo, že obsahujú GM kukuricu. Došlo k tomu pravdepodobne genetickým prenosom z okolitých polí, kde sa pestovala táto kukurica. Vzniká tu tak nový pojem a tým je "genetické znečistenie". Ešte nebezpečnejšie je pestovanie takejto kukurice v Mexiku, kde existuje asi 300 druhov kukurice, vrátane jej divokého predka. Prevládnutie GM odrody by tu bolo hrozbou pre biodiverzitu, ktorá je nevyhnutná pre ďalší vývoj života na zemi.

Ale asi najaktuálnejším ekologickým dosahom je nebezpečenstvo vzniku odolnosti voči Bt-toxínu u škodcov. Génovými manipuláciami boli vytvorené plodiny (hlavne kukurica firmy Novartis) produkujúce BT-toxín. To sa dosiahlo vložením génu z baktérie nazývanej Bacillus Thuringiensis (Bt). Táto látka sa už desiatky rokov používa ekologickými farmármi ako jedna z hlavných biologicky neškodných alternatív voči chemickým pesticídom. Širšie zavedenie Bt-plodín, ktorých celá rastlina túto látku obsahuje by s najväčšou pravdepodobnosťou viedlo v priebehu niekoľkých rokov k vzniku odolnosti voči Bt-toxínu u škodcov. To by malo ďalekosiahle následky pre ekologických poľnohospodárov, ktorí by tak prišli o účinný prostriedok v boji so škodcami. Z toho dôvodu krajiny ako napríklad Nórsko, Luxembursko a Rakúsko zakázali dovoz a pestovanie plodín obsahujúcich Bt-toxín a vo februári tohto roku zažalovali Greenpeace spoločne s Mezinárodnou federáciou organického poľnohospodárstva (IFOAM) a 22 americkými farmármi Federálnu agentúru pre ochranu životného prostredia USA (EPA), aby ju prinútili stiahnuť všetky povolenia pre geneticky modifikované plodiny obsahujúce tento gén.

Zdravotné riziká

Najväčší problém zo zdravotného hľadiska predstavujú tzv. "markery" rezistentné voči antibiotikám. Tieto slúžia na selektovanie buniek (použitím daného antibiotika), do ktorých DNA bol úspešne vložený požadovaný gén. Existuje reálne nebezpečenstvo prenosu odolnosti na rôzne patogénne baktérie. Aj keď sa zatiaľ ešte nepreukázalo, nie je to možné vylúčiť a ani zanedbať. Genetici zvyknú argumentovať, že ide o bežné antibiotiká ako penicilín, alebo ampicilín, ktoré možno nahradiť inými. Ale napríklad zemiaky holandskej spoločnosti Avebe obsahujú gén odolnosti voči amikacínu, alebo iné rajčiny sú zase odolné voči kanamycínu. Tieto antibiotiká sa používajú v kritických situáciách a ako posledná šanca, keď ostatné zlyhajú. Preto je snaha používať ich v zdravotníctve čo najmenej. Proti voľnému pestovaniu takýchto zemiakov sa napríklad vyjadrila Vedecká rada pre rastliny pri Európskej komisii. Takisto viacero štátov, napríklad Nórsko, Rakúsko, Luxembursko a iné sa stavia proti plodinám s génom odolnosti voči antibiotikám.

Iným zdravotným nebezpečenstvom je riziko alergénnych reakcií. Riziko je oproti bežne šľachteným plodinám väčšie z dôvodu, že sa nám do stravy dostávajú potraviny s génmi organizmov, ktoré bežne nie sú súčasťou nášho potravinového reťazca (napr. škorpión, petúnia, karfiolový vírus atď.) a tiež kvôli nepredvídateľnému vzájomnému pôsobeniu génov. Príkladom môže byť prípad sóje, do ktorej bol vpravený gén z para orechov s cieľom zvýšenia obsahu bielkovín, čo sa však prejavilo aj alergickými reakciami.

Sociálne riziká

Jedným z hlavných argumentov tvorcov geneticky manipulovaných plodín je, že chcú zasýtiť hladujúce ľudstvo. Problém hladu však nespočíva v tom, že sa nedopestuje dostatok potravín, ale v ich rozdelení. Rozvojové krajiny, v ktorých ľudia hladujú, väčšinou pestujú potraviny, alebo dokonca plodiny ako tabak, káva, čaj na vývoz. Dôvodom je hlavne splácanie zahraničnej zadĺženosti, ale tiež koncentrácia pôdy v rukách malého okruhu ľudí. Naopak, krajiny západnej Európy, alebo USA žijú na úkor zvyšku sveta. Len USA spotrebuje asi tretinu svetových zdrojov. A tu rozhodne GM plodiny nepomôžu, ba práve naopak. Ich použitie si môžu dovoliť len veľkofarmári, ktorí majú dostatočný kapitál. A tí sa orientujú práve na vývoz. Takže používanie týchto plodín naopak ešte viac potlačí miestnu sebestačnosť a neprospeje k riešeniu otázky hladu. Ostatne takéto riešenie sa už raz ponúkalo. V 50. rokoch pod názvom "zelená revolúcia" prišli chemické koncerny s novými metódami poľnohospodárstva založenými na veľkých rozlohách polí hnojených umelými hnojivami a chránenými pesticídmi. Okrem značných ekologických škôd to malo presne opačný efekt, než tvrdili jeho propagátori. V krajinách, ako je India, ale aj iných, to znamenalo rozvrat poľnohospodárstva a ešte väčší hlad.

Ďalším faktorom, ktorý by pritlačil poľnohospodárov k múru je to, že pri pestovaní plodín odolných napríklad voči herbicídu RoundUp sa v zmluve s firmou Monsanto zaväzujú, že budú používať len značkový RoundUp. Mimochodom v roku 2000 jej vyprší výhradné právo na jeho výrobu vyplývajúce z patentu, čo je asi hlavným dôvodom jej presadzovania GM plodín. Tento herbicíd totiž predstavoval doteraz hlavný zdroj príjmov tejto spoločnosti. Monsanto má tiež právo robiť tri roky skúšky na farmách a monitorovať rast plodín na poli. Zo zmluvy im tiež vyplýva zakáz uchovávania semien z predošlého roka. A aby sa poistlili, odkúpili firmu Delta&Pine Land aj s jej patentom na tzv. terminátorský gén. Ten spôsobuje, že rastlina má neplodné semená, a tak si poľnohospodári nemôžu uchovať vlastné osivo. V USA to nie je až natoľko podstatné, pretože tam poľnohospodári aj tak kupujú väčšinu osiva od osivárskych firiem. Problémom by to však bolo pre poľnohospodárov v krajinách tretieho sveta, kde si uchovávajú až 80% osiva z vlastnej úrody. To by ich urobilo totálne závislými od predajcu. Tvrdenie, že majú na výber, či chcú pestovať tieto odrody, a že je to asi pre nich výhodné, ak sa ich rozhodnú pestovať, nie je až tak jednoznačné. Tento spôsob pestovania je výhodný pre veľkofarmárov hospodáriacich na tisícich hektárov a používajúcich vo veľkom umelé hnojivá a pesticídy. GM plodiny ešte viac zvýšia efektívnosť takéhoto spôsobu hospodárenia. Otázka však znie, za akú cenu? V plyvy tohoto spôsobu poľnohospodárstva na prírodu sú značné, ale to už v cenách ich produktov nie je zarátané. Takisto to neprispieva k zvyšovaniu zamestnanosti, pretože je k tomu treba podstatne menej ľudí než pri hospodárení v malom. Produkcia na vývoz (často dotovaná, lebo inak by mohli byť ťažko konkurentom domácim produktom v krajine vzdialenej tisíce kilometrov) si vyžiada tiež ďalšie ekologické škody spôsobené dopravou a berie prácu poľnohospodárom v tej krajine, kam sa dovezie.

O tom že génové manipulácie nie sú zďaleka tak presné a bezpečné, ale naopak majú často nepredvídateľné následky, svedčí hneď niekoľko príkladov. Napríklad GM bavlna firmy Monsanto, predávaná pod značkou Bollgard, produkovala látku, ktorá ju mala chrániť proti škodcom. Ale na veľku škodu farmárov to nefungovalo tak, ako malo, a asi polovicu zo 700 000 hektárov úrody zlikvidoval v roku 1996 hmyz. V roku 1996 muselo Monsanto zlikvidovať celú zásobu semien repky olejnej, ktorá by stačila na osiatie 300 tisíc hektárov pôdy, pretože sa v Kanade objavili nevysvetliteľné komplikácie pri jej pestovaní.

Právne otázky

V poslednom čase sa vedie viacero súdnych sporov ohľadne povolení na dovážanie a pestovanie GM manipulovaných plodín. V snahe o zavedenie medzinárodnej konvencie prebehla v kolumbijskej Cartagene Konferencia o obchode a používaní geneticky upravených organizmov, ktorá mala zavŕšiť tri roky jednaní o tomto probléme. Prebiehali v rámci Dohody o biologickej rozmanitosti prijatej na Konferencii OSN v roku 1992 v Rio de Janeiro a mali vyústiť do prijatia Protokolu o biologickej bezpečnosti. Konferencia však skončila neúspechom a žiadnej dohody sa nedosiahlo.

Pozrime sa však podrobnejšie na jej hlavné body a problémy, ktoré zabránili jej prijatiu. Najproblémovejšou otázkou je právo krajín odmietnuť dovoz GM organizmov na svoje územie. To sa stretáva s veľkým odporom USA, ktoré sa už dlhší čas vyhrážajú Európskej únii, ale aj iným krajinám odmietajúcim dovoz týchto organizmov protiopatreniami zo strany Svetovej obchodnej organizácie (WTO), pretože to vraj porušuje pravidlá voľného obchodu a závažne to ohrozuje biotechnologický priemysel v USA. Tu sa stretávajú dva prístupy k zdraviu a bezpečnosti životného prostredia. Na jednej strane je to EÚ a niektoré iné štáty, ktoré zdôvodňujú zákazy prevenciou a na druhej strane sú to USA a Kanada, ktoré argumentujú nedostatkom dôkazov zdôvodňujúcich zákaz. Práve princíp predbežnej opatrnosti by sa mal stať východiskom pri tomto rozhodovaní. Doteraz totiž nemáme dostatok poznatkov o vplyve GM organizmov na prostredie a ľudské zdravie. Mnohé sa ukážu až po dlhšej dobe, a preto je potrebná opatrnosť najmä pri takej nevyspytateľnej veci ako sú génové manipulácie.

Otázna je tiež zodpovednosť za škody spôsobené GM organizmami. Na jednej strane tu tlačí priemysel a väčšina rozvinutých krajín, aby v Protokole žiadna zodpovednosť zakotvená nebola a na strane druhej sú to hlavne rozvojové krajiny, ktoré vyjadrujú svoje obavy z rizík s týmto spojených. Užili si totiž už dosť následkov rôznych havárií, zastaralých priemyselných prevádzok, alebo dovozu toxických odpadov. Preto požadujú zodpovednosť za následky spojené s dovozom a zaobchádzaním s GM organizmami a to tak na životnom prostredí, ako aj na ľudskom zdraví a majetku.

Ďalšou otázkou je označovanie potravín obsahujúcich GM plodiny. Stretáva sa s veľkým odporom zo strany USA, ktoré v ňom vidí prekážku vo voľnom obchode. Viaceré štáty ako Austrália, Nový Zéland, alebo 15 štátov EÚ zaviedlo povinné označovanie takýchto potravín. USA aj tu hrozí sankciami WTO, a preto je potrebné zakotvenie práva na označovanie v Protokole. Nemyslite si pritom , že ide len o malú časť potravín. Sóju a produkty z nej (napr. lecitín) nájdete vo veľkom množstve potravín (odhaduje sa, že až 60%). Od rôznych druhov pečív počínajúc, cez rôzne margaríny, krémy, nátierky, čokoládu až po chipsy. Problematické je tu tiež rozlišovanie GM plodín od konvenčných, lebo značné množstvo napr. sóje predávanej na svetových trhoch je pomiešanej a obsahuje väčšie, alebo menšie percento GM sójových bôbov.

Ale aj napriek tomu, že Protokol nebol prijatý, odpor voči GM plodinám po celom svete rastie a postupne štát za štátom prijímajú prísnejšie opatrenia v týchto otázkach. Bez ohľadu na to, či sa ukážu rôzne riziká a obavy ako opodstatnené, alebo nie je tu ešte jedna významná stránky tohoto problému. Propagátori génových manipulácii argumentujú tým, že chcú zachrániť ľudstvo pred hladom, starať sa o zdravie ľudí a podobne. Riešia však len následky, a nie prvotnú príčinu. O hlade sme si už niečo povedali. Takisto v zdravotníctve nie je až tak potrebné vyvíjanie nových liekov a liečebných metód. V prvom rade sa musí zmeniť prístup ľudí k svoju vlastnému zdraviu. Takisto znečistenie životného prostredia nášmu zdraviu veľa nepridá. A tak by sme mohli pokračovať aj u ďalších využití génových technológii. Umožňujú nám naďalej zostávať pri tomto neudržateľnom spôsobe života tým, že sa snažia odstrániť jeho následky. Následkom svojich činov však neutečieme a odďaľovanie riešenia príčin dnešných problémov bude mať za následok ich prepuknutie v ešte väčšej miere.

Zdroje:

Mae-Wan Ho: Rizika genetických modifikací, Sedmá generace č.3
Corner House: Patenty na život, Sedmá generace č.3
Materiály Greenpeace dostupné na www.greenpeace.cz

Ondro Végh