Permakultúra je stále záležitosť pionierov

Rozhovor s Karolom Končkom, zakladateľom Asociácie permakultúry a permakultúrneho hnutia na Slovensku.

Dalo by sa povedať, že si akýmsi priekopníkom permakultúry u nás. Ako si sa k nej dostal a to v časoch, keď o nej u nás nebolo ešte ani chýru?

Pracoval som na vytvorení takého komplexného systému, ako je permakultúra, už od sedemdesiatych rokov. Permakultúra si to všimla a pozvala ma na svoje konferencie. V roku 1993 na 5. svetovej konferencii v Kodani sa naše predstavy úplne zhodovali a celkom prirodzene sme začali spolupracovať.

V čom je rozdiel medzi permakultúrou a napríklad organickým poľnohospodárstvom? Nie je to to isté, ako si to mnohí myslia?

Permakultúra je navrhovanie a realizácia celého ľudského prostredia v zhode s princípmi prírody a zahŕňa všetky ľudské aktivity - dá sa povedať, že je to súhrn pravidiel pre "organický život". Organické poľnohospodárstvo sa venovalo len produkcii potravín a zostalo pri nej - je teda prvkom komplexného permakultúrneho dizajnu, ktorý môžeme využívať pri permanentnom pestovaní potravín.

Permakultúra tiež zaviedla do organického pestovania niektoré nové prvky, napr. dôraz na pestovanie trvaliek, bezorebné a bezodpadové systémy, využívanie tretieho rozmeru a synergie, vedomé vytváranie ník, mikroklím a prvkov, komplexné riešenie vodného hospodárstva, samotný princíp dizajnu, ktorý berie do úvahy širokú paletu vplyvov a skúma poľnohospodársky systém analýzami vstupov a výstupov jednotlivých prvkov, zónovaním (umiestnenie prvkov podľa početnosti našich návštev, teda vzhľadom na energiu v systéme), sektorovaním (umiestnením prvkov vzhľadom na prechádzajúce energie), výškovým plánovaním (umiestnením prvkov vzhľadom na využitie gravitácie), praktickými hierarchiami rozhodovania sa pre primeranú akciu, pre používanie primeraných technológií a pre prioritu zodpovedností, sériu princípov pre zaujatie správneho mentálneho postoja a snáď to najdôležitejšie - princípom jasne a verejne definovanej etiky, založenej na uvedomení si spolupatričnosti k organizmu Zeme a z nej vyplývajúcej spolupatričnosti s prírodou a osobnej zodpovednosti za život na tejto planéte.

V permakultúre všetko krásne súvisí, navzájom sa dopĺňa a pomáha si. Teda aspoň na kurzoch a v knihách. Je tomu tak aj v praxi? Tam to už nie je také ideálne a samo pracujúce, bez námahy, že?

Teória permakultúry je len popis, ako fungujú biologické systémy, ktorých sme súčasťou a kým sme biologickými bytosťami, jednoducho platí. Ale my sme sa natoľko vzdialili od princípov prírodných systémov, že je veľmi obtiažne sa k nim v praxi vrátiť. Drvivá väčšina ľudí okolo nás o týchto veciach ani len netuší a nevedome aj vedome podporujú protiživotné aktivity, takže nám pri našich pokusoch o uzdravenie pomerne intenzívne bráni - a to sa týka aj našich slabostí a škodlivých návykov.

Permakultúra je zároveň pomerne komplexnou zbierkou overených praktických riešení, z ktorých môžeme vyberať pre naše konkrétne situácie. Na kurze človek vďaka dôkladne naprogramovanej synergii zažije, ako by to malo byť. Ale v praxi sa potom väčšinou každý ocitne takmer sám a synergia nemôže pôsobiť. Individuálny človek spravidla nemá dosť vedomia, aby si stačil dostatočne uvedomiť všetky súvislosti a správne aplikovať princípy a ponúkané vzory. Permakultúra nie je určená na budovanie súkromného raja a môže naplno fungovať len vtedy, keď sa nájde dostatočne veľká skupina miestnych ľudí, odhodlaných riadiť sa jej princípmi v praxi. Táto situácia zatiaľ u nás nenastala a tak nemáme ani dostatočne viditeľné a presvedčivé ukážky. Ďalším faktorom je stav pozemkov, na ktorých začíname. Väčšinou sú značne zdevastované a súčasne pôsobia negatívne vplyvy väčšieho celku, v ktorom sa daný pozemok nachádza. Tým najväčším biologickým celkom je potom planéta ako taká a jej nerovnováha je už tak závažná, že dochádza ku globálnym zmenám podnebia a počasia, pričom sú tieto zmeny prakticky všetky negatívne.

Po tisícročia sme boli školení, ako "bojovať s prírodou" - pravdepodobne je to už silne zakódované aj v našej genetike. Nehovoriac o oficiálnom školstve a médiách, ktoré s veľkou presilou bombardujú naše mysle presne opačnými tendenciami a návodmi. Permakultúra je navyše vec nová a nepreskúmaná, preto každý dizajn je viac-menej vedeckým experimentom, na ktorom sa často overujú nikým nepreskúšané techniky, či kombinácie rastlín. Keď to všetko zhrnieme, presadzovať permakultúru v dnešnej dobe znamená skutočné hrdinstvo a námahu - takýchto snáh sú schopní len mimoriadne odolní jedinci, ktorým podobne ako v prírode hovoríme "pionieri" - a človek k nim buď patrí a potom je to jeho spôsob života, alebo nie a potom musí počkať, kým "pionieri" zušľachtia mŕtve pozemky natoľko, že sa na nich uchytia aj menej odolné druhy. V dnešnej dobe fakticky ešte stále hľadáme len pionierov, ktorí nemienia mrhať čas kritizovaním druhých, alebo sťažovaním si na ťažké podmienky a chcú sa pustiť do praktickej práce na obnove planéty okamžite, hoci aj sami - nech to stojí, čo to stojí.
Č sa týka komerčných pestovateľov, aj medzi nimi sa nájdu statoční ľudia, ktorí cítia, že metódy dnešnej veľkoprodukcie nie sú dostatočne etické, ani ekonomické, ale pod tlakom trhu sa boja nastúpiť cestu experimentov, cítiac, že si to nemôžu ekonomicky dovoliť. Pre tých má permakultúra jednoduchú radu: príďte na kurz a zoznámite sa s potenciálom, ktorý tu už existuje - a potom si vyberte to, čo z neho dokážete zrealizovať. Lebo je veľmi veľa jednoduchých vecí, ktoré sa dajú zrealizovať bez väčších finančných nákladov - stačí im len rozumieť a aplikovať ich. Výsledkom je takmer vždy zlepšenie situácie a zvýšenie produkcie a o to tu predsa každému z nás beží. Druhá možnosť je vyhradiť časť komerčnej plochy - povedzme 10% - na komplexnú permakultúru a keď sa ustanoví, pridať ďalších 10% atď.

V ktorých krajinách a oblastiach má v súčasnosti permakultúra najväčší úspech? Čím to asi bude?

Existujú len rôzne projekty, realizované malými skupinkami ľudí, alebo indivíduami po celej Zemi. Niektoré sú naozaj skvelé, iné ešte len začínajú a nemajú ešte veľmi čo predviesť, aj keď idú správnym smerom. Osobne si každý projekt vážim, aj keď sa nepodarí. Permakultúru robia obyčajní ľudia a nemá nič dočinenia so štátmi, alebo oblasťami. Závisí to na individuálnej situácii. Čím je horšia, tým viac sa dá dosiahnuť. Ale na druhej strane tam musí byť niekto, kto o permakultúre už niečo vie a ten niekto musí byť rešpektovaný v danej komunite natoľko, aby ho boli ľudia ochotní nasledovať.

Aká je situácia u nás? Máme síce pomerne mnoho absolventov dizajnérskych kurzov, ale nakoľko sa permakultúra využíva aj v praxi?

Zatiaľ stále verím, že pre permakultúru sú u nás výborné podmienky, pretože je tu stále veľké percento ľudí, ktorí sa venujú pestovaniu potravín, remeslám, domácemu majstrovaniu a svojpomoci a je tu veľa opustených domov na vidieku a lacná cena pôdy. Naviac, pri našich, väčšinou nízkych príjmoch, by nám permakultúrny prístup zvýšil životnú úroveň. Na druhej strane naši ľudia mali pol storočia zablokované informácie o vzťahoch medzi ľudskými aktivitami a životným prostredím a dodnes sa to nezlepšilo. Väčšina našich ľudí nemá ako pochopiť, že majú k dispozícii tieto pozitívne možnosti. Čo sa týka absolventov kurzov, sú spravidla osamelí a neskúsení, pričom nemajú možnosť navzájom spolupracovať, takže sa väčšinou snažia sami. A o tom sme už hovorili - bez synergie nie sú dostatočne rýchle výsledky. Je tu ešte jeden špecifický faktor - naši ľudia sú väčšinou neskúsení v globálnych súvislostiach a naivne veria, že nás zachráni náš vstup do Európy, bohatý "strýčko", či firma zo západu, prípadne "statoční" politici. S takýmito ilúziami sa dá vydržať aj celý život. Nechcem teraz špekulovať o tom, čo by sa mohlo zmeniť. Permakultúra ponúka riešenie aj v takejto situácii: nečakaj na nikoho a postaraj sa o vlastný život a vlastné pozemky. Osobne robím práve to a po tejto stránke som spokojný. Keď sa to tak vezme, je to tiež práca na celý život a nie hocijaký život: človeku to umožňuje mať pocit, že je to život, ktorý stojí za to žiť. Absencia synergie, spolupráce a porozumenia napriek tomu bolí.

Čo nového chystá Asociácia permakultúry? Budú v najbližšom čase nejaké kurzy?

Viac-menej máme pripravenú do tlače základnú učebnicu "Úvod do permakultúry" - už nám chýba len niekoľko stotisíc korún na tlačiareň. V dňoch 26.-30. Júla pripravujeme v Brne 5. Európsku konferenciu permakultúry. Máme do slovenčiny odabovaných 5 videí s Billom Mollisonom z projektov na celej Zemi - treba ich ešte rozmnožiť a nájsť spôsob, ako ich distribuovať, spolu s úvodnou knihou "Permakultúra v kostce", ktorá zatiaľ stojí na sklade. Občasník nám tiež viazne na vysokých nákladoch, nedostatku času a neexistujúcej distribúcii. Začiatky sú jednoducho vždy ťažké. Ale v rámci našich možností a pri reálnom hodnotení sa nám s permakultúrou darí lepšie, ako keby sme ju nepoznali.

Otázky zostavil Ondro Végh