Posolstvo z večnosti
Pokiaľ budeš pozorovať bez posudzovania, nie je potrebné žiadne odpúšťanie. Pozorovanie súvisí s pochopením a poznaním toho, že všetko plynie v dokonalom Božskom Poriadku a že iba ľudia si zvolili žiť menej dokonale, ako by mohli. Našou každodennou činnosťou sa môžeme priblížiť k vlastným možnostiam, čím by sa i svet stal lepším miestom. A nakoniec budeme svedkami, ako sa uzatvára nádherný zlatý kruh.
1. Snaž sa vyjadriť svoju individuálnu tvorivosť
Každý človek vníma veci okolo seba osobitým spôsobom, a teda k životu a svetu prispieva jedinečným vkladom. V tvorivosti je obsiahnuté umenie, ale neobmedzuje sa iba naň. Maľovanie, skladanie hudby alebo písanie nie je v žiadnom prípade významnejšie, než tvorivý spôsob, ako utešiť niekoho, kto má ťažkosti, ako vniesť poriadok do konfliktnej alebo chaotickej situácie alebo ako rozprávať dieťaťu príbehy.
Pokiaľ ľudia veria, že nemajú žiadny tvorivý talent, alebo že im nejaké životné situácie bránia, aby ho vyjadrili, oberajú sa o možnosť obohatiť svoje duše. Naopak, keď sa človek postaví proti nepriazni osudu, keď sa pokúsi uvoľniť svoje tvorivé vedomie, prinesie mu to veľký úžitok.
Spoločnosť je vytvorená takým spôsobom, že nie všetci ľudia majú možnosť dosiahnuť vedúce postavenie. A pretože je omnoho viac tých ostatných, podradených, je vyjadrenie našej tvorivosti ešte dôležitejšie. Tvorivosť by mala byť pozitívna, ale každý jedinec má slobodnú vôľu. Môžeme ju využiť spôsobom, ktorý je negatívny pre neho i pre svet. Svoju tvorivosť môžeme vyjadrovať spôsobom, ako si češeme vlasy, ako si vyberáme oblečenie, ako zariaďujeme príbytok, ako zakladáme záhradu, ako vyrobíme nejaký predmet, alebo niečo opravíme. Základom je, aby každá naša činnosť vyjadrovala našu osobnosť a aby sme na všetko, čo zo seba vydáme, mohli byť hrdí.
2. Buď si vedomý svojej zodpovednosti
Si na tejto planéte hosťom, a tak sa od teba očakáva, že ju opustíš takú, akú si ju našiel, alebo ešte v lepšom stave. Si zodpovedný a za ostatné životné formy, ktoré nevedia za seba hovoriť, alebo si pomôcť. Si zodpovedný za sľuby, ktoré dáš, dohody, ktorých sa zúčastníš a za výsledky každej svojej činnosti.
Je dôležité vedieť, že duchovný vývoj nezačína ani nekončí. To nie je, ako keď sa otvorí a zase zavrie vodovodný kohútik.
Smrťou človeka, keď sa vyradí fyzické telo, začína iba krátka prestávka v rušnom príbehu.
V skutočnosti je nemožné niekoho zabiť. Ľudia sú bytosti Večnosti, aj keď smrť ich fyzické vyjadrenie preruší. Si zodpovedný za nedostatok vlastnej citlivosti. Zodpovedáš aj za bolesť a utrpenie, ktoré si možno niekomu spôsobil, zodpovedáš za všetky následné bolesti, ktoré vyplynuli z tvojich skutkov. Tvoja obeť, zomrelý ti to nemá za zlé, ale spoločnosť áno.
Aby sa udržala rovnováha, musíš sa stať zodpovedným za všetko, čo vykonáš a povieš. Musíš sa vynasnažiť byť úctivý k životu, vážiť si ho a všemožne podporovať.
Si zodpovedný tiež za svoje telo. Je to dar, ktorý ti bol prepožičaný a je zložený z prvokov, ktoré mu tvoje vedomie dali život. Zanedbávať svoje telo alebo ho zneužívať je nezodpovedné.
Každý človek je tiež zodpovedný za svoju sexuálnu aktivitu. Máme zodpovednosť za duše detí, ktoré sme priviedli na svet, za to, že chránime ich telá a že im dávame pozitívny emocionálny príklad. Toto pravidlo je úzko spojené s tvorivosťou. Sme zodpovední za všetko, čo vytvoríme a o čo sa podelíme so svetom, za to, že budeme chrániť ostatných a že nebudeme ubližovať životu.
3. Pred narodením si súhlasil, že budeš pomáhať ostatným
Nie je zámerom, aby ľudia svoj život strávili ako osamelí pútnici. Zámerom je, aby sme sa vzájomne podporovali a starali sa jeden o druhého. Všetko, čo konáme, by sme mali konať s jedinou myšlienkou: "Čo je v mene Najvyššieho Dobra najlepšie pre všetko živé na svete?"
Slúžiť ostatným znamená pomáhať, deliť sa o vedomosti a prispievať pozitívne k životu niekoho druhého. Všetci ľudia majú právo, aby sa s nimi jednalo s úctou a dôstojne. Pomáhať znamená starať sa o starších, o deti, o chorých a o umierajúcich. Pomáhať stojí v protiklade k tomu, keď sa niekto stará iba o seba kvôli sláve a ekonomickému prospechu. Znamená to byť si vedomý, že si členom spoločenstva, spoločenstva ľudského vedomia a že osud našej planéty určujú aktivity tohoto spoločenstva.
4. Snaž sa emocionálne dozrieť
My všetci sme schopní vyjadrovať všetky možné emócie vrátanie hnevu, frustrácie, depresie, beznádeje, viny, chamtivosti a obáv, ako aj radosti, šťastia, nádeje, kľudu, lásky, a tak podobne. Ako dozrievaš a získavaš poňatie o tom, čo to znamená byť človekom, je tvojou úlohou zvládnuť vlastné emócie. Kedysi niekto slávny povedal: "Človek je taký šťastný, akým si dovolí byť":
Vzťahy a incidenty sú kruhy. Začnú, pokračujú a v určitom okamihu sa zastavia. Ak emocionálne vyzrieš, nebude pre teba problém každý kruh uzavrieť, nenechať žiadne voľné konce, žiadne negatívne pocity.
Určite si zažil pocit zlosti na začiatku svojho života ako dieťa. Môžeš sa sám rozhodnúť, či je lepší fyzický pocit byť naplnený hnevom, alebo pochopením a vnútorným mierom. Jediný spôsob, ako sa môže tvoja duša spojiť s tvojím vedomím, je prostredníctvom pocitov.
Ak ťa, napríklad, bolí chrbát, mal by si sa spýtať prečo. Čo to znamená? Čo môžeš urobiť, aby bolesť prestala? Aké ti to dáva poučenie? Potom sa vynasnaž urobiť, čo tvoje telo potrebuje, ale pritom nepodceňuj myšlienkový proces a spirituálne poučenie.
Je tiež správne vážiť si svoje emócie, zvlášť radosť a smútok. Potlačovanie týchto emócií by mohlo viesť k zdravotným ťažkostiam.
Jedna z najdôležitejších vecí pre zdravie každého jedinca a pre zdravie našej planéty je smiech. Ako ľuďom nám bol daný dar zmyslu pre humor a schopnosť ho vyjadriť. Smiechom a veselosťou zostáva telo zdravé a existujúce zdravotné ťažkosti sa zlepšia. Humor potlačuje problémy, posilňuje vzťahy a prináša radosť aj ostatným. Veci, o ktorých si myslíme, že sú smiešne a ktorým sa smejeme, by mali byť do hĺbky analyzované. Humor je pre naše zdravie taký dôležitý, že by sa nikto nemal uložiť k spánku, ak sa nezasmial. Ak nie, mal by vstať z postele a hľadať niečo, čo by ho potešilo a rozveselilo.
Klauni sú zvláštni ľudia, existujú v každej kultúre. V každom z nás sa skrýva klaun a mal by sa v našom živote v správnej chvíli ukázať. Nikdy nie sme takí starí, aby sme nemohli baviť ako klaun.
Kľúčom ku všetkému je pravdovravnosť. Hľadať o sebe pravdu, pýtať sa, prečo si tu ako sa ti darí, môžeš iba vtedy, ak vždy hovoríš iba pravdu. Vždy.
5. Buď zábavný
Áno, súčasťou tvojho poslania na zemi je baviť ostatných, rovnako ako seba, a upútať ich pozornosť novým smerom. Niekoho baviť zámerná činnosť a mala by povzbudzovať unavených, utešovať sklamaných a ukľudňovať chorých. Malo by to byť výrazom tvorivosti. Baviť sa nám môže pomôcť získať sebadisciplínu a emocionálne dozrieť. Pointa je v tom, aby sa človek zúčasnil iba pozitívnej zábavy a neostával v postavení toho, koho musia baviť ostatní. Keď človek zabáva ostatných, môže mať na nich veľký vplyv, nesmie sa to ale oddeľovať od zodpovednosti.
6. Buď správcom svojej energie
Človek nemôže stvoriť ani zničiť energiu. Môže ju iba využívať, meniť a reorganizovať. Všetky existujúce energie boli stvorené v jednom, rovnakom okamihu. Každé slovo, každá činnosť, každá myšlienka, na ktorú sa sústredíš, má v sebe energiu. Všetko na svete, či už viditeľné alebo nie, je zlomkom súcna, ktoré nazývame energia. Je z nej stvorený celý náš svet.
Je dôležité pripomenúť, že práve v tomto historickom období je úlohou ľudí byť správcami svojej energie. Prečo? Je to preto, lebo to, čo vidíme, rovnako ako neviditeľné vrstvy vedomia, ktoré obklopujú ľudí a miesta, sú výsledkom našej kolektívnej energie. Všetko na svete sa neustále rozrastá, alebo rozpadá, záleží iba od hladiny energie. Každé slovo, ktoré človek vypovie, odpláva a zmení sa v paru. Naše slová nie je možné znova uchopiť, opraviť, alebo vrátiť späť. Stanú sa súčasťou vrstvy, obklopujúcej našu planétu. Časom sa táto vrstva tak naplnila výkrikmi obetí, násilnosťami, sebeckými a obmedzenými myšlienkami, že sa vytvorila samostatná vrstva vedomia obetí. pre ľudí na zemi je teraz jednoduchšie ponoriť sa do tej vrstvy negativity, ako sa cez ňu prebojovať a siahnuť vyššie. Viac ako polovica duší, ktoré v tieto dni prichádzajú na zem, má vedomie poznačené touto negativitou. My sme tú vrstvu vytvorili, my ju tiež musíme rozptýliť. Môžeme to dokázať, ak si uvedomíme, že sme správcami, a budeme príkladom pre ostatných. Keď sa človek sústredí na to, že je obeťou, dáva vinu ostatným ľuďom a utápa sa v sebaľútosti, prispieva t k negatívnym vibráciám. Musíme teda predovšetkým zmeniť svoj prístup k životu, musíme sa naučiť odpúšťať a zabúdať, musíme byť optimistickejší a pozitívnejší. Vlož svoje srdce do všetkých úloh nášho "desatora" a všetky väzby k pocitu obete preruš.
7. Venuj sa hudbe
Veľký dar, ktorý dostalo ľudstvo, je schoponosť vokalizovať v tónoch a vyrábať nástroje, ktoré tiež vydávajú hudobný zvuk. Tvorivé vyjadrovanie a bavenie seba samého môže zahŕňať aj hudbu, tá je ale taká dôležitá, že ju uvádzam ako samostatnú úlohu. Hudba má veľký vplyv na celé ľudstvo a v skutočnosti môže hudobná energia uzdraviť telo i planétu. Počúvať pokojnú hudbu v rytme ľudského pulzu môže mať veľmi pozitívny vplyv na nervovú sústavu a mentálny stav človeka. Každý z nás je muzikálny a každého hudba určitým spôsobom ovplyvňuje. Hudba je rečou duše. Je to hlas našej planéty, komunikujúci s vesmírom.
8. Snaž sa dospieť k múdrosti
Múdrosť je niečo úplne iné ako poznanie. Poznanie je možné získať z mnohých zdrojov: z kníh, zo škôl, z médií, zo skúseností. je to niečo, čo je základom pre IQ. Človek môže byť mimoriadne inteligentný a vzdelaný, a pritom nie múdry. Múdrosť je to, ako človek využíva poznanie. Je to premyslené rozhodnutie robiť niečo určitým spôsobom, alebo nerobiť niečo v záujme dobra pre všetkých, ktorých sa to týka.
Nie je nutné, aby človek chodil do škôl a získal diplom. Čítanie a písanie mu môže pomôcť, ale ani to nie je nutné na to, aby prežil úspešnú duchovnú cestu ako ľudská bytosť.
Musíš sa zo všetkých síl snažiť, aby si sa správal múdro a maj pritom na mysli, že všetky duše prežívajú rovnakú ľudskú skúsenosť, všetky sú návštevníkmi a hosťami Zeme. Všetci sme jedno so Stvoriteľom, všetko, čo sa tvorí, vzniká z rovnakého Jedného Zdroja. Dôkazom ľudskej múdrosti je to, keď si človek ctí účel všetkých vecí a robí to, čo slúži k Najvyššiemu Dobru všetkého živého.
9. Prehlbuj sebadisciplínu
Je povinnosťou každého z nás, aby si vybral činnosť, ktorá by bola v súlade s pokojným, produktívnym a radostným životom na tejto planéte. Výhľadom na to, že sa tak ľudia nesprávali, museli sa vytvoriť zákony.
Je možné byť pôžitkárom, je možné byť na niečom závislý, byť nevšímavý a chamtivý, krutý a deštruktívny. Pokiaľ si však človek vypestuje sebadisciplínu, bude mať tieto vlastnosti pod kontrolou a rýchlejšie pokročí na ceste za múdrosťou. Sebadisciplína tiež pomôže človeku udržať zdravé telo. Stav ľudského zdravia je akýmsi barometrom, ktorý nám ukazuje zdravie planéty. Aby človek prežil vnútorné spojenie tela s dušou, musí prehlbovať svoju sebadisciplínu.
Počúvaj svoje srdce a to ti povie, kedy je niečoho dosť. Nauč sa rozpoznať rozdiel medzi tým, čo ti hovorí hlava a čo srdce. Reč hlavy je produkt spoločnosti. Reč srdca je z Večnosti.
10. Pozoruj bez posudzovania
Pozorovaniu bez posudzovania sa niekedy hovorí "bezpodmienečná láska." Všetci ľudia majú duchovnú podstatu. Všetky duše boli stvorené v jedinom okamihu. Žiadna nie je staršia, bystrejšia alebo lepšia ako druhá. Všetky dostali dar, dar slobodnej vôle a možnosť voľby. Zdroj je dokonalý a všetko, čo bolo Zdrojom stvorené, je dokonalé. Boli sme stvorení spirituálne dokonalí a takí sme ostali. Náš dar však spôsobil, že sa správame inak, že vnímame seba aj iných ako nedokonalé bytosti, a tak sa správame horšie, než je v našich možnostiach.
V podmienkach Večnosti neexistujú omyly. Nemôžeš urobiť chybu, pretože aj ona je rovnako hodnotný dar, ako čokoľvek iné v živote. Môžeš pozorovať, čo sa deje okolo teba, ale neposudzuj to ako zlé: keď ti to nevonia, nechutí, či keď intuitívne cítiš, že to nie je dobré pre tvoju cestu, poďakuj nebu a choď ďalej. Takto dokážeš splniť požiadavku milovať všetkých ľudí. Neznamená to, že sa ti páči to, čo robia, alebo ako sa správajú. Ty iba nikoho neodsudzuj, že robí niečo zlé, to nie je súčasť tvojej cesty. Týmto smerom nevydávaj žiadnu energiu ani v slovách, ani v myšlienkach, ani v činoch.
Keď niečo posudzuješ, musíš sa tiež naučiť odpúšťať. Odpúšťať ostatným, odpúšťať okolnostiam odpúšťať samému sebe.
Pokiaľ budeš pozorovať bez posudzovania, nie je potrebné žiadne odpúšťanie. Pozorovanie súvisí s pochopením a poznaním toho, že všetko plynie v dokonalom Božskom Poriadku a že iba ľudia si zvolili žiť menej dokonale, ako by mohli. Našou každodennou činnosťou sa môžeme priblížiť k vlastným možnostiam, čím by sa i svet stal lepším miestom. A nakoniec budeme svedkami, ako sa uzatvára nádherný zlatý kruh.
Bea Lakeová
z knihy M. Morganovej:
Posolstvo z večnosti