Potrava a telo

V prístupe ku výžive sa ľudstvo ešte nikdy tak nevzdialilo od prírody, neporušilo jej zákony, ako my súčasníci. Všetky zvieratá zháňajú obvykle potravu veľmi ťažko a často hladujú. Tak sa po mnoho tisícročí správal aj človek. Hlad bol nevyhnutnou súčasťou života. Dnes si potravu obstarávame ľahlo, mnohí bez akejkoľvek námahy. Naučili sme sa z nej pripravovať tisíce lákavých jedál a stále viac, takmer bez miery ňou preťažujeme žalúdok. Vedecko-technická revolúcia odstránila hlad z nášho života. Veľké víťazstvo nad krutou prírodou. Haleluja?

Ale všetko je inak!

Všetky živé tvory hlad dôverne poznajú. Prírodné národy žili s hladom jedna ruka a predsa ich zdravie a telesná kondícia boli obdivuhodné. Všetky náboženstvá a duchovné systémy predpisujú pred vstupom do vyšších stavov a osvietenia pôst. Odborníci popísali všetky zmeny v organizme v dôsledku podvýživy. Choroba z hladu vzniká tam, kde ľudia dlhodobo konzumujú jednostrannú stravu, alebo v dlhodobom priemere majú menej, ako je priemerná denná potreba. Prírodné národy netrpeli v dlhodobom priemere hladom, ale ani prebytkom. Krátkodobý hlad po neúspešnom love, zlej úrode, alebo pridlhej zime. Aj to bol prejav súladu s prírodou. Kľúčovú úlohu hrá psychika. Prírodný človek prežíva momentálny hlad so stoickym pokojom. Bežný jav v živote. Hlúpy civilizovaný človek požiera podrážky, bije sa o posledné zvyšky jedla, prípadne pojedá iných nešťastníkov - a umiera.

Tak čo je vlastne hlad? Ako ovplyvňuje naše telo a myseľ.? Akú hrá úlohu v našom živote?

Pre prácu mozgu organizmus využíva energiu len z cukrov. Ako operatívnu zálohu máme cukor k dispozícii len vo forme glykogénu (živočíšny "škrob") a jeho zásoba v pečeni vystačí len na 1-2 dni. Po tejto dobe je glykogén fuč a my "umierame" od hladu. Toto obdobie je prvou fázou hladovky.

Dôležitý fakt je, že tuky - hlavná energetická zásoba - sa vedia dokonale spaľovať len v prítomnosti cukrov (biochemici hovoria "tuky horia v ohni cukrov"). Telo je nútené ďalej spaľovať tuky, ale tie bez prítomnosti cukrov "horia" nedokonale. Produktom v tejto druhej fáze hladovky sú toxické látky (kyselina maslová a acetón). Táto fáza hladovky trvá do 6.-10. dňa. Koncentrácia cukrov v krvi prudko klesá, dych smrdí acetónom... Sprievodným znakom sú bolesti hlavy, malátnosť, závraty, slabosť, depresie a podobne. Dôležité je v tomto období odstraňovať jedovaté produkty. Piť veľa vody, pohybovať sa, dýchať na čerstvom vzduchu, podporovať prekrvenie (pomáhajú studené sprchy). Lekári doporučujú aj čistenie tráviaceho traktu klystírom. Joga uprednostňuje preplach tráviacich ciest, nasávanie a vypudzovanie vody konečníkom.

Je jasné, že človek nemôže takto dlho živoriť. Záchranu však zabezpečí organizmus sám prechodom z tejto druhej fázy hladovky na vnútornú výživu.. Nastáva tretia fáza hladovky, keď telo dokáže z vlastného tuku a bielkovín syntetizovať cukor. V jeho prítomnosti začnú sa znova tuky dokonale spaľovať, sebeotravovanie organizmu mizne, koncentrácia cukrov v krvi rastie až na normál. V takomto režime dokážeme žiť z vlastných tukových zásob a bielkovinových tkanív veľmi dlho. Nepríjemné stavy, slabosť a pocit hladu z predošlej fázy miznú. Naopak mozgu je dobre, človek je plný energie a optimizmu.

Veľkosť zásob, ktoré telo môže pri hladovke až do úplného vyčerpania využiť tvorí 40-45% jeho váhy. Stratou 20-25% váhy nie sú v tkanivách a orgánoch žiadne patologické zmeny. Totálna hladovka 25-35 dní predstavuje stratu váhy len 12-18%. Stačí voda. Vitamíny a minerály organizmus čerpá z vlastných zásob.
A tu sú tajomstvá hladovania. V tretej fáze sa využívajú bielkoviny prednostne z menej dôležitých tkanív podľa presne zakódovanej hierarchie. Prednosť majú oslabené, nemocami zmenené tkanivá, nádory, opuchy, zrasty, nánosy v cievach a iný "humus" v tele. Je to vlastne operácia bez noža, lebo príroda jemnejšie než chirurg odstraňuje bez výnimky všetko choré. Dochádza k intenzívnemu vylučovaniu jedovatých látok z organizmu, ktoré sa nazhromaždili v dôsledku nesprávnej výživy, prekonaných nemocí, užívania liekov, pitia alkoholu, fajčenia, znečisteného životného prostredia a podobne. Cievy sú pevné a pružné, miznú vyrážky, vrásky, koža sa omladzuje, starí ľudia nepotrebujú okuliare a načúvacie zariadenia. Myseľ je jasná. Rastie potenciál sebaobrany organizmu voči vírusom a baktériám. Enormne vzrastá schopnosť hojenia rán. Takto sa dajú liečiť všetky choroby zo zbierky hlúpych civilizovaných ľudí o ktorých prírodní ľudia vďaka občasnému hladovaniu nemali ani šajnu.

Pri pravidelnej strave zhýčkané telo stráca schopnosť využívať na 100% skonzumovanú stravu. Preto u civilizovaného človeka väčšia časť potravy prejde tráviacim systémom len čiastočne, alebo vôbec nestrávená. Samozrejme za sprievodu celého radu škodlivých produktov metabolizmu, ktoré sa ukladajú kde kade, lebo organizmus je neprestajne futrovaný jedlom a očista nikde. Telo nemá prestávku na "upratovanie", na vylúčenie všetkých nečistôt majúcich pôvod v potrave. Je celé zanesené, medzibunkový mok je zakalený a vytvára živnú pôdu pre mikroorganizmy. To je daň za blahobyt a prebytok pravidelnej stavy. Príroda nemá rada nadbytok. Biely človek vie veľa vecí, ale základnú vec nedokáže - žiť v čistom prostredí, starať sa oň a starať sa o to najdôležitejšie čo má - o svoje telo.