Potrebujeme dve nové planéty

„Ak budeme pokračovať dnešným tempom v ničení prírody, bude Zem do roku 2050 takmer celá zničená. Jej obyvatelia budú musieť za päťdesiat rokov kolonizovať dve nové planéty, ak nepoklesne rýchlosť spotreby prírodných zdrojov“ konštatuje analýza organizácie World Wildlife Fund, zverejnená začiatkom júla 2002 v Ženeve.

Potrebujeme dve nové planéty

„Ak budeme pokračovať dnešným tempom v ničení prírody, bude Zem do roku 2050 takmer celá zničená. Jej obyvatelia budú musieť za päťdesiat rokov kolonizovať dve nové planéty, ak nepoklesne rýchlosť spotreby prírodných zdrojov“ konštatuje analýza organizácie World Wildlife Fund, zverejnená začiatkom júla 2002 v Ženeve. Správa je založená na vedeckých informáciách z celého sveta a dokazuje, že za posledné tri desaťročia ľudstvo zničilo tretinu prírody na tejto planéte. Správa varuje, že buď ľudstvo rýchle a dramaticky zníži svoju spotrebu, alebo nebude planéta Zem schopná uživiť svoje obyvateľstvo, ktorého počet nezadržateľne rastie. Odborníci varujú, že z morí úplne zmiznú ryby, z pevnín lesy a nastane nedostatok pitnej vody. Správa poukazuje na to, že buď ľudstvo obmedzí svoj extravagantný životný štýl, alebo budú musieť vedci urýchlene nájsť inú planétu, an ktorej by bol možný život ľudí. Vzhľadom na to, že nájdenie takejto planéty je nepravdepodobné, jedinou možnosťou je obmedzenie spotreby.

V rokoch 1970 - 2002 sa znížilo množstvo lesov asi o 12 percent, biodiverzita v oceánoch poklesla o tretinu a množstvo ekosystémov, založených na pitnej vode pokleslo o 55 percent. Ohrození nie je iba človek. Vedci skúmajúci údaje o 350 druhov cicavcov, vtákov, plazov a rýb, tiež zistili, že počet mnohých prírodných druhov sa znížil viac než o polovicu. Martin Jenkins, hlavný poradca pre World Conservation Monitoring Centre v Cambridgi, ktoré pomáhalo túto analýzu vypracovať, konštatoval, že sa situácia zhoršuje ďaleko rýchlejšie, ako kedykoľvek predtým. Správa konštatuje, že životné prostredie ničia predovšetkým bohaté štáty. Ľudská spotreba sa za posledných tridsať rokov zdvojnásobila a ďalej sa zrýchľuje, každým rokom stúpa o 1,5 percent.

viac informácií na internete nájdete na: [http://www.blisty.cz/txt.php?id=10961]

spracoval -mr-

Ako sa bude žiť v roku 2030 ?

„V roku 2030 bude polovica sveta trpieť nedostatkom vody, 70 percent zemského povrchu bude pokryté mestským osídlením, Zem bude musieť uživiť ďalšie 2 miliardy ľudí. 70 percent prírody bude behom nadchádzajúcich tridsiatich rokov zničené, príde k hromadnému vymieraniu biologických druhov a v mnohých krajinách sveta sa rozloží ľudská spoločnosť.“ Tieto neradostné predpovede prináša správa, ktorú pre OSN vypracovalo 1100 vedcov.

Správa OSN načrtáva štyri možné alternatívy rozvoja planéty. Jedným z nich je pokračovanie rozvoja svetovej ekonomiky súčasným spôsobom, vrátane dnešného spôsobu rozvoja voľného obchodu a úsilia o krátkodobé zisky na úkor životného prostredia.

Hlavným faktorom druhej alternatívy je strach z terorizmu a hromadná imigrácia do bohatých oblastí Zeme. Táto druhá alternatíva by znamenala svet rozdelený na chudobných a bohatých, obmädzenie slobody pohybu a demokracie na bohaté enklávy ako Európa a Severná Amerika, ktoré by boli chránené pred ostatným svetom bariérami, ktorých účeľom by bolo zabrániť chudobným a zúfalým ľuďom, aby sa do nich dostali.

Tretia alternatíva vývoja je založená na silnej vládnej politike: vlády sa snažia ochraňovať životné prostredie v rámci medzinárodných zmlúv, ktoré však nie sú stopercentne úspešné.

Štvrtá alternatíva je scenár, kde sú všetky rozhodnutia ľudskej spoločnosti založené na ideách trvaloudržateľného života a nie na krátkodobých ziskoch a chtivosti po peniazoch.

V správe OSN sa uvádza, že scenár, kde sa dáva prednosť „voľnému trhu“, nedopadne dobre pre ľudí ani životné prostredie. Podľa Klausa Topfera, výkonného riaditeľa ekologického programu OSN, by mala v záujme budúcnosti ďalších generácií a celej planéty, dostať všetku našu podporu štvrta spomenutá alternatíva. Správa OSN však varuje: Čas sa kráti

Varovné fakty

- V nasledujúcich tridsiatich rokoch bude 70 percent zemského povrchu postihnutých záporným vplyvom ľudskej činnosti. Človek do tej doby zničí veľkú časť prírody stavbou ciest, hĺbením baní, rozširovaním miest a budovaním infraštruktúry.
- 1183 druhov vtáctva, teda si 12 percent z celkového počtu, a 1130 druhov cicavcov, teda asi štvrtine, hrozí vyhynutie.
- Tretina rýb v moriach bola zlikvidovaná alebo je ničená nadmerným rybolovom.
- Je pravdepodobné, že by sa do roku 2050 mohla zdvojnásobiť koncentrácia kysličníku uhličitého v atmosfére. V posledných desiatich rokoch vzrástol počet ľudí postihnutých katastrofami zapríčinenými výkyvmi počasia, z 147 miliónov ročne na 211 miliónov ročne.
- V roku 2030 bude na svete žiť o 4,2 miliardy viac ľudí, ako žilo v roku 1972
- 40 percent sveta trpí nedostatkom vody, behom tridsiatich rokov bude trpieť nedostatkom vody 50 percent sveta.
- Príliš intenzívne spásanie pastvín spôsobuje v súčasnosti ničenie 35 percent pôdy a likvidáciu 30 percent lesov.
- Polovica svetových riek je vážne znečistená. Asi 60 percent z 227 najväčších riek je narušená priehradami a inžinierskymi projektmi.
- Najmenej 15 percent povrchu Zeme človek svojou činnosťou už vážne poškodil.
- Pätina obyvateľov sveta konzumuje 90 percent jeho prírodných zdrojov

viac informácií na internete: [http://www.guardian.co.uk/international/story/0,3604,720502,00.html]

Zachráni niekto Zem za nás ?

Na jar a v lete tohoto roku prebehli tlačovými agentúrami dve správy, ktoré analyzovali súčasný stav sveta, ľudskej spoločnosti a životného prostredia. Prvú pre OSN vypracovalo 1100 vedcov, druhú vydal World Wild Fund. Obidve správy konštatujú kritické ohrozenie prírodného prostredia našej planéty, druhovej rozmanitosti, zemských zdrojov a ľudskej spoločnosti, následkom rozširujúceho sa konzumného spôsobu života a súčasnej podoby ekonomiky orientovanej na dosahovanie krátkodobých ziskov.

Obidve správy vydali renomované inštitúcie, ktoré ťažko možno obviňovať zo šírenia zavádzajúcich údajov alebo poplašných správ. Napriek tomu sa ani jedna zo správ nestretla v našej spoločnosti s väčším záujmom ani nevzbudila žiadnu širšiu diskusiu. Obidve prebehli médiami a rýchlo sa stratili v záplave jednodňových senzácií a politických škandálikov.

Samotné fakty vyplývajúce z uvedených správ sú alarmujúce, skutočné zúfalstvo však vo mne vyvoláva práve spomínaná apatia a nezáujem našej spoločnosti o tak vážne témy. V čase keď píšem tieto riadky prebieha svetový summit o trvalo udržateľnom rozvojí v Juhoafrickom Johanesburgu. Kľúčovou otázkou je spravodlivé a trvalo udržateľné rozdelenie spotreby prírodných zdrojov medzi bohatými krajinami planéty a chudobným zvyškom sveta. V správe WWF sa konštatuje: „Životné prostredie planéty Zem ničia predovšetkým bohaté štáty. Priemerný americký občan využíva takmer dvojnásobok prírodných zdrojov ako priemerný Brit a viac než štvornásobok toho, koľko prírodných zdrojov využívajú niektorí Afričania. Americká ekologická stopa spotreby je 12,2 hektárov pôdy na každého obyvateľa, v Británii je to 6,29 ha na jedného obyvateľa a v západnej Európe ako celku je to 6, 28 ha. V Etiopii je spotreba na jedného obyvateľa 2 ha a v Burundi, ktoré má najmenšiu spotrebu, je to pol hektáru na obyvateľa.“

V rovnakom čase v našej krajine prebieha predvolebná kampaň. Politici najsilnejších strán sa predbiehajú v sľuboch o raste životnej úrovne, expanzii našej ekonomiky, oživovaní priemyslu, stavbách priemyselných parkov a diaľnic. Pri počúvaní týchto sľubov mi trochu behá mráz po chrbte a hneď si pripomínam druhú spomínanú správu o stave sveta, ktorú zverejnilo OSN: „Pokiaľ svet neustúpi od dnešného prístupu, podľa ktorého sú najprednejšie trhy, rast v stavbe diaľnic, elektrického vedenia, letísk a ďalšej infraštruktúry, naruší reprodukčný cyklus mnohých druhov volne žijúcich zvierat a zlikviduje celú radu biologických druhov.“

Aj keď sa mi v týchto v globálnych súvislostiach javia sľuby a konanie našich politikov nezodpovedné, nezazlievam im to. Ich cieľom je predsa získať čo najviac voličov a to by sa im dnes asi ťažko podarilo s programom, ktorý by občanom Slovenska sľuboval skromnejší a jednoduchší život v záujme spravodlivého prerozdelenia svetovej spotreby a ochrany života na Zemi. Vyvoláva to však vo mne veľkú pochybnosť, či sa možno spoľahnúť na to, že ekologické a sociálne problémy dnešného sveta za nás vyrieší niekto iný - politici na nejakom svetovom Summite, alebo profesionálny ekologickí aktivisti. Správy OSN aj WWF hovoria o potrebe znížiť súčasnú spotrebu ľudstva a prehodnotiť naše úsilie o dosahovanie krátkodobého zisku. Neviem si predstaviť, ako by bolo možné takéto zníženie spotreby uskutočniť bez toho, aby sa zmenil životný postoj bežných obyvateľov bohatších štátov tejto planéty(medzi ktoré v globálnom merítku nepochybne patrí aj Slovensko). Nádejou pre život na Zemi je to, čo sa dnes možno zdá ako ťažko predstaviteľné - že si jednoducho povieme „už máme dosť, nemusíme byť bohatší a žiť luxusnejšie, radšej dáme šancu druhým - ľuďom v krajinách tretieho sveta, prírode, zvieratám, Zemi“.

Matúš Ritomský

„Skôr než začneme „zachraňovať Zem“, musíme prijať fakt, že my, bohatí obyvatelia priemyselných krajín, sme najväčším nebezpečenstvom pre budúcnosť sveta. Vyrábame každý rok 3,5 ton CO2 na hlavu, desaťkrát toľko, ako ľudia v rozvojových krajinách. Aby sme zabránili vážnym zmenám klímy v celosvetovom merítku, musíme prísne obmedziť emisie CO2 v tomto storočí. Ak prijmeme zásadu, že chudobnejšie krajiny majú tiež základné právo na zvyšovanie svojej spotreby energie, znamená to, že bohatí budú musieť znížiť spotrebu energie na obyvateľa až na jednu pätinu súčasnej úrovne, a to v priebehu jednej generácie. Aj keď sa budeme usilovne snažiť zvyšovať energetickú účinnosť, ostane iba veľmi málo miesta pre akékoľvek zvýšenie spotreby alebo ekonomický rast bohatého Severu. Sme na takú budúcnosť pripravení ?“

S.L. Mansholt, holandský ekonóm, pracoval ako vysoký komisár pre poľnohospodárstvo v štátoch EEC

„Hovorí sa, že zatiaľ čo jedna vražda je tragédiou, milión úmrtí je štatistikou. Dokonca aj tá najdesivejšia štatistika môže byť ignorovaná tak dlho, pokiaľ ostáva iba v číslach, a býva ignorovaná s naprostou istotou vtedy, keď predpovedá hrozné dôsledky.
Stále máme možnosť voľby. Nie je nutné, aby sme si vybrali cestu vedúcu k skaze. Keď však budeme ignorovať to, že máme určitú zodpovednosť a neprijmeme žiadne rozhodnutia, potom sa bude o našom osude aj o osude celého ľudstva rozhodovať za nás.“

David Macaulay, učiteľ kreslenia, autor knihy The Way Things Work

„Západný pohľad na históriu ako na pochod vedeckého, ekonomického a priemyselného pokroku vpred je nebezpečným klamom. Poznáme prípady kultúr, ktoré sa samé zlikvidovali tým, že zničili svoje životné prostredie. Dôkazom sú opustené mestá na území Sumerskej ríše, v údolí rieky Indu, história Mayov a Aztékov. Krutým mementom je aj prípad Veľkonočných ostrovov, ktorých obyvatelia dokázali postaviť obrovské kamenné sochy, ale zároveň aj zničiť takmer všetky lesy, čím spôsobili zánik vyspelej kultúry, ktorá trvala tisícročia.
Zdá sa byť neuveriteľné, že ľudia mohli s veľkým úsilím vybudovať civilizáciu a napriek tomu nedokázali dostatočne zmeniť svoje spôsoby tak, aby predišli jej skaze. Ako sa od nich líšime my ?“

Clive Ponting, britský spisovateľ a vedecký pracovník