Prírodná strava

Tradičná prírodná strava sa veľmi líši od stravy väčšiny západných národov. Západná veda o výžive verí, že pokiaľ človek neskonzumuje určité množstvo tukov, škrobu, bielkovín, minerálov a vitamínov na deň, nie je možná vyvážená strava a dobré zdravie. Táto viera splodila matku, ktorá napcháva „výživné“ jedlo do úst svojho dieťaťa.

Človek by sa nazdal, že západná dietetika so svojimi vypracovanými teóriami a výpočtami by nemala nikoho nechať na pochybách o správnej strave. V skutočnosti však spôsobuje viac problémov, ako rieši.

Jeden z tých problémov je, že západná veda o výžive sa vôbec nesnaží prispôsobovať stravu prírodným cyklom. Výsledkom je strava izolujúca človeka od prírody.

Ďalším problémom je, že sa celkom zabúda na duchovné a citové hodnoty, aj keď potrava je priamo spojená s ľudským duchom a emóciami. Keď sa na človeka pozeráme iba ako na fyziologický objekt, nie je možné pochopiť stravu v jej celistvosti. Keď sa zbierajú čiastkové rozdrobené informácie a zmätene sa spájajú, výsledkom je nedokonalá strava odvádzajúca od prírody.

„V jedinej veci existujú všetky veci, keď však znesieme všetky veci na jednu kopu, nevznikne ani jedna vec.“ Západná veda nie je schopná pochopiť toto pravidlo Východu, môžeme skúmať a analyzovať motýľa koľko chceme, motýľa však nevytvoríme.

Je nerozumné očakávať, že sa zdravá, vyvážená strava dá dosiahnuť prísunom rozličných zložiek bez ohľadu na ročné obdobie. V porovnaní s rastlinami, ktoré zrejú v prirodzenom čase, obsahuje zelenina a ovocie vypestované mimo sezóny za neprirodzených podmienok menej minerálov a vitamínov. Nečudo, že letná zelenina pestovaná na jeseň, či v zime, nemá tú chuť a vôňu ako zelenina pestovaná pod slnkom organickými alebo prírodnými metódami.

Stravu súčasného sveta môžeme rozdeliť do štyroch hlavných kategórií:

1) Nedbalé, vyberavé stravovanie riadiace sa len chúťkami. Takto stravujúci ľudia sú zmietaní zboka nabok svojimi vrtochmi a rozmarmi. Tento spôsob stravovania možno nazvať neviazaným prázdnym jedením.

2) Bežný výživársky spôsob stravovania väčšiny ľudí, ktorý je založený na biologických uzáveroch. Výživné jedlá, ktoré sa konzumujú, majú udržať telo pri živote. Toto stravovanie možno označiť ako materialistické, alebo vedecké.

3) Strava založená na duchovných princípoch a idealistickej filozofii. Väčšina „prírodných“ spôsobov stravovania, so svojim obmedzovaním jedál, patrí do tejto kategórie. Možno ich označiť ako stravu princípu.

4) Prírodná strava riadiaca sa vôľou nebies. Všetko intelektuálne poznanie je bokom. Túto stravu možno nazvať stravou nerozlišovania, neanalyzovania.

Ľudia na ceste k prírodnej strave najprv opúšťajú prázdne stravovanie, ktoré je prameňom nespočetných chorôb. Potom, keď sa zbavili ilúzií o vedeckej diéte, ktorá sa pokúša udržovať len biologický život, pokračujú mnohí ďalej k strave princípu. Nakoniec, keď aj tento spôsob prekonajú, prichádzajú k nerozlišujúcej strave prírodného človeka.

Prírodná strava je možná, keď strava, telo, srdce a myseľ sú v dokonalej jednote s prírodou. Telo sa drží svojho inštinktu - je, keď mu chutí a neje, keď mu nechutí. Vtedy je slobodné.

Nie je možné predpisovať pravidlá a zložky prírodnej stravy. Určuje sa sama podľa miestnych podmienok, potrieb a telesnej konštrukcie každého človeka.

Choroba prichádza, keď sa človek oddelí od prírody. Závažnosť ochorenia je priamo úmerná stupňu tohoto odcudzenia. Ak sa chorá osoba vráti do zdravého prostredia, chorôb ačasto zmizne. Keď odcudzenie sa prírode došlo až do extrému, počet chorých sa zvyšuje. Potom silnie túžba po návrate k prírode. Pri hľadaní stratenej cesty späť k prírode však nie je jasné, čo vlastne je tá príroda, a tak snaha vyjde často nazmar.

Keď nazriete do „obchodov so zdravými potravinami“ v súčasnosti, nájdete tam čudesnú zmes čerstvých i balených potravín, vitamínov a dietetických doplnkov. V literatúre sa uvádza často veľa rôznych druhov výživy ako „prírodných“ a zdraviu najviac prospešných: jeden hovorí, že je zdravé variť potraviny spoločne, druhý že potraviny varené spoločne sú iba ak na chorobu. Ak je tu niekto, kto sa vyhýba ovociu, pretože je jinové a hodí sa nanajvýš pre opice, určite sa hneď nájde iný, čo tvrdí, že ovocie a zelenina sú tými najlepšími potravinami pre udržanie dlhovekosti a dobrej nálady.

Za určitých okolností a v určitom čase môžu byť všetky z týchto názorov správne - a ľudia sú z toho zmätení. Alebo lepšie povedané: zmäteného človeka pomýlia tieto teórie ešte viac.

Príroda je v neustálej zmene, mení sa z okamihu na okamih. Ľudia nemôžu zachytiť skutočnú podobu prírody: tvár prírody je nepoznateľná. Pokúšať sa zachytiť nepoznateľné do teórií a doktrín je ako chytať vietor do sieťky na motýle.

ČO tým chcem povedať ? Nejedzte hlavou, teda zbavte sa analytickej mysle. Pre človeka má základný význam vyvinúť v sebe citlivosť, ktorá mu sama pomôže vybrať si jedlo. Lepšie ako štúdium filozofických teórií o dosiahnutí pochopenia jedla je dospieť k teórii na základe svojej každodennej stravy.

Lekári sa starajú o chorých, o zdravých sa stará príroda. Človek by nemal ochorieť a až potom sa vnárať do prírodnej stravy, ale mal by žiť v prirodzenom prostredí, aby neochorel. Mladí ľudia, ktorí prichádzajú sem hore do chatiek, žijú jednoduchým životom, jedia prírodnú stravu, robia prírodné farmárstvo - a uvedomujú si konečný cieľ človeka. Vybrali si život v súlade s ním tým najpriamejším, najbezprostrednejším spôsobom.

Pokiaľ sa ľudia nestanú prírodnými, nebude ani prírodné poľnohospodárstvo, ani prírodná strava. V jednej z chatiek na kopci som napísal na borovicovú dosku nad kozub: „Správna strava, správne konanie, správne uvedomenie.“ Tieto tri veci od seba nemožno oddeliť. Ak jedna chýba, nemožno uskutočniť žiadnu zmenu. Ak sa uskutoční jedna, uskutočnia sa všetky.

Z knihy Revolúcia jednej slamky