Prírodné farmárstvo

Každé semienko má svoj vlastný život. Nechávam ho vyvíjať sa podľa jeho prirodzených potrieb, rešpektujem ho. Príroda poskytuje všetko, čo semienko potrebuje k životu a ja sa snažím do toho procesu zasahovať najmenej ako sa dá. V praktických termínoch to znamená, že neoriem ani nerýľujem, ani neodstraňujem ostatné rôznorodé druhy rastlín a hmyzu z poľa.

Rozhovor s japonským farmárom Yoshikazu Kawaguchi.

Japonský farmár Yoshikazu Kawaguchi praktikuje prirodzenú techniku poľnohospodárstva inšpirovanú knihou Masanobu Fukuoku - Revolúcia jednej slamky. Jeho malá farma sa nachádza južne od mesta Nara v dedinke, ktorá rýchlo rastie vďaka novým prisťahovalcom z mesta. Býva spolu so svojou rodinou v starom tradičnom dome postavenom z nepálených hlinených tehál. Jeho pozemok je obklopený modernými stavbami, cez jedno z jeho polí vedie rušná cesta.
Pred samotným rozhovorom ma Kawaguchi prevedie svojou farmou. Práve sa zbiera úroda ryže a zemiaky sa presádzajú. Na rozdiel od holej odkrytej pôdy na susedných pozemkoch, Kawaguchi-ho polia sú pokryté kobercom tráv a bylín. Odkrýva trávnatý porast a ukazuje mi hrubú vrstvu prirodzene sa rozkladajúceho organického materiálu pod ňou. Toto, hovorí, poskytuje všetku potrebnú výživu pre život mojich plodín. V Kawaguchiho veľkej zeleninovej záhrade sa záhony mrkvy, redkvičky, kapusty, brokolice a šalátu nachádzajú uprostred trávy - obrázok vzájomnej rovnováhy a hojnosti. Neskôr sedíme v jeho dome, popíjajme čaj a doma upečené fazuľové placky hovoríme o jeho živote, filozofii a technike.

Z akej rodiny pochádzate ?

Po mnoho generácií boli členovia mojej rodiny farmármi. Narodil som sa v roku 1939 ako najstarší syn. Môj otec zomrel, keď som mal jedenásť rokov. Po skončení školy som zaujal jeho miesto na farme. V tom čase bolo chemické a mechanické farmárstvo iba na začiatku. Rozhodujúcu úlohu v poľnohospodárstve preberali umelé hnojivá, pesticídy, traktory a poľnohospodárske stroje. Ako mladý muž som takýmto spôsobom farmárčil viac ako dvadsať rokov.

Čo Vás priviedlo k prírodnému farmárstvu ?

To, ako som pracoval a žil spôsobilo, že som ochorel. Tiež na duchovnej úrovni som cítil prázdnotu a strácal som vieru v budúcnosť. Vtedy sa mi dostala do rúk kniha Fukugo no osen (Zmiešané znečistenie) od Sawako Ariyoshi (kniha, ktorá sa stala významným medzníkov v japonskom enviromentalizme). Po jej prečítaní som pochopil, kde robím chybu. Po prvý krát som si uvedomil, že môj spôsob poľnohospodárstva poškodzuje prostredie, v ktorom žijem a ničí život.

Čo je prírodné farmárstvo ?

Každé semienko má svoj vlastný život. Nechávam ho vyvíjať sa podľa jeho prirodzených potrieb, rešpektujem ho. Príroda poskytuje všetko, čo semienko potrebuje k životu a ja sa snažím do toho procesu zasahovať najmenej ako sa dá. V praktických termínoch to znamená, že neoriem ani nerýľujem, ani neodstraňujem ostatné rôznorodé druhy rastlín a hmyzu z poľa.

Odkiaľ prírodné farmárstvo pochádza ?

Z Japonska. Začalo vďaka niekoľkým ľuďom, ktorí si uvedomili, že organické farmárstvo západného štýlu neponúka dostatočné riešenie otázok udržateľnosti a ochrany prírodných zdrojov. Jeho filozofia a prax vyvinuli traja ľudia: Masanobu Fukuoka, Hirashi Fujii a Mokichi Okada.

Aký je rozdieľ medzi organickým farmárstvom a prírodným farmárstvom ?

Aj keď organický farmári nepoužívajú umelé hnojivá, používajú viacero druhov hnojív ako kompost, zvierací hnoj, organické pesticídy atď. Na obrábanie pôdy využívajú mechanizáciu a stroje, ktoré spotrebujú obrovské množstvo umelej energie - nie iba pohonné hmoty, ale tiež energiu potrebnú na ich výrobu. Prírodné farmárstvo na rozdiel od organického, je kompletne prirodzené. Využíva iba to, čo je na poli.

Môže byť prírodné farmárstvo praktikované aj v Európe a Amerike ?

Áno. Môže byť praktizované kdekoľvek na svete, dokonca aj tam kde sú polia s veľkou rozlohou. Vyžaduje to iba viac ľudí. Keď si však uvedomíte, aké množstvo ľudí musí pracovať na výrobe umelých hnojív, pesticídov a poľnohospodárskych strojov, vyjde Vám, že prírodným spôsobom farmárčenia ušetríte mnoho času aj práce ľuďom.

Čím môže začať človek, ktorý chce prírodne farmárčiť ?

Predovšetkým by nemal rýľovať ani orať zem. Nepoužívať kompost ani organické hnojivá. Nepozerať na sa prirodzené trávy a byliny ako na burinu a rôzne druhy hmyzu ako na škodcov. Nie sú našimi nepriateľmi, práve naopak, sú nevyhnutné pre zdravý život pôdy.

Existuje viacero variácií, ktoré sú závislé na druhu pôdy a podnebí. Napríklad, metóda sadenia semienok. Niekedy ich stačí voľne vysiať, inokedy sa musia sadiť priamo do pôdy, alebo predpestovať v chránených podmienkach a presádzať. Niekedy je samozrejme nevyhnutné pokosiť okolitú trávu a byliny, ak hrozí, že zarastú pestované plodiny.

Nakoľko sa ľudia zaujímajú o prírodné farmárstvo ?

Za posledných päť rokov záujem rastie. Ale počet farmárov, ktorý pracujú prírodným spôsobom na plný úväzok je malý. Väčšina ľudí, ktorí sa venujú prírodnému farmárčeniu, to robí vo voľnom čase, na svojich záhradách, kde pestujú plodiny najmä pre rodinnú spotrebu. Som v kontakte s tridsiatimi skupinami takýchto záhradkárov, ktoré vznikli v rôznych častiach Japonska.

Považujete za ťažké žiť v súlade s dnešným moderným svetom ?

Keď som bol mladý, bol som veľmi nešťastný z množstva rozporuplných vecí, ktoré som videl všade okolo seba. Dnes akceptujem, že som sa narodil do tohoto sveta a tak to má byť. Možno nemôžme zmeniť svet, ale môžeme zmeniť samých seba. Môžeme založiť svoj vlastný život na tom, čo je prirodzené a dobré.

Rozhovor pripravil Simon Piggot (pochádza z Anglicka, v súčasnosti žije v Japonsku a pracuje ako prekladateľ). z časopisu Resurgence No.201 preložil -mr-