Prirodzená strava a sebestačnosť

Niekoľko praktických a užitočných postrehov a úvah na tému prirodzená strava napísal Igor Chýra, ktorý býva v domčeku na lazoch v Zaježovej, pestuje si potraviny a snaží sa žiť čo najskromnejšie a najsebestačnejšie.

Stravovanie

Môj spôsob stravovania: som nemäsojed už asi od roku 1990, no a inak - niektorý deň som vitarián, niekedy vegán, inokedy sa postím. Jedávam najmä to, čo je v pivnici.

Spôsob stravovania by som mohol rozdeliť na časti: 1) som doma, 2)som na cestách, 3) som na návšteve.

1) Keď som doma jedávam jablká a ďalšie ovocie, zeleninu a všelijakú burinu zo záhrady, placky, chlieb, sem tam mávam mlieko a syr od susedkinej kozy, ktorá je v mojom chlieve a o ktorú sa sem tam starám (kosím jej trávu, nosím jablká, zvyšky zo zeleniny, konáriky atď.).

2) Keď som na cestách nosím si pečené zemiaky, klíčenú raž, mrkvu, kaleráby, kvaku, orechy, jablká, záleží od sezóny čo je v záhrade, placky z ražnej múky, svoju vodu vo fľaši. Kupujem si chlieb, rožky, slnečnicové semienka (z Chovproduktu).

3) Keď som na návšteve ( 3-4 dni do mesiaca) jem všetko okrem mäsa a prudko balených potravín (tetrapaky atď.), ovocie iba lokálne

Surová strava v mojej výžive je asi 70-80%. Tento rok bolo veľa jabĺk a tak sú dni keď jem iba jablká a nič iné. Keď bol rok, že som mal len 50 kg jabĺk na celú zimu a už v marci neboli, tak som jedol zemiaky alebo klíčenú raž, klíčený hrach, placky.

Pestovanie potravín a sebestačnosť

Pestovaniu sa venujem len úchytkom, v priemere 1 deň v týždni cez sezónu. Popri práci a aktivitách v PHŽ (Pospolitosť Harmonického Života), v recyklačku a víkendovkách niekedy viac nestíham. Dalo by sa dopestovať viac keby som len farmárčil a nevenoval sa aktivizmu (recyklačné stredisko, osveta, víkendovky, tábory, vybavovanie...).

Nakoľko som v potravinách sebestačný ? Keď to zrátam za uplynulý hospodársky rok tak to bude tak na 40 až 60 %.

Konkrétne si sám dopestujem:
jablká - keď pánboh dá, tak dosť na celý rok
Orechy - 1/6 spotreby
Fazuľa - 1/6 spotreby
Hrach - 1/2 spotreby
Zemiaky - dosť na celý rok
Cesnak - 1/2 spotreby
Cibuľa - 3/4 spotreby
Topinambury - asi 20 %
Mrkva - dopestujem si všetko
Tekvice - všetko
Kaleráby - všetko
Cvikla - všetko
Kapusta - všetko
Reďkovka - všetko
Kvaka - všetko
Listová zelenina (šalát, špenát, mangold) - všetko
Potraviny, ktoré kupujem:
Chlieb, grahamové rožky - 2 až 5 kg za týždeň
Olej - 2 l za mesiac
Lúpanú pohánku - 10 kg za rok
Slnečnicové semená - 1 kg za dva mesiace
Orechy - 30 kg za rok
Vločky ovsené - 2 kg za mesiac
Obilie - 2 - 4 kg za mesiac
Cibuľa - od apríla do novej úrody asi 12 kg
Cesnak - asi 5-6 kg
Reďkovky - asi 10 zväzkov
Uhorky - 5 až 6 kg za
Melón - asi 3 ks za rok
Broskyne - asi 10 kg za rok
Marhule - 20 - 30 kg za rok

Zeleninu zvyčajne nakupujem na trhu, najmä u ľudí bez pokladní (prebytky), od tetiek čo sa tým neživia... Dary od ľudí predstavujú asi 5 % - prebytky ľudí...
Keby som bol doma viac, mal by som viac času na klíčenie, mletie, pečenie placiek atď. a tým by poklesla moja závislosť na nakupovaní.

Tropické ovocie nekupujem už asi 6 rokov. Žiadne citróny, banány, pomaranče, mandarínky, ananásy, kivi atď. Raz za rok za hrsť datlí. Na Vianoce si k rodine nosím svoje jablká. Cudzie nič.

Zeleninu kupujem zo Slovenska a najmä takú, keď je jasné, že nie je zo skleníkov a spod fóliovníkov.
Korenie, soľ, cukor, ocot nekupujem.

Zima a uskladnenie potravín

Cez zimu jedávam uskladnené jablká, mrkvu, giganty, kaleráby, zemiaky, kvaku, slnečnicové semená (z chovproduktu nebalené, nešúpané), klíčená raž, klíčená kukurica, tekvicové semená, cibuľu, cesnak, čierna reďkev, surovú kapustu a trochu surovej......
Ak máš dosť zásob v komore, zima nie je problém. Ak dokážeš drúzgať jablká celý deň a máš ich dosť, tak aký problém ?
Nič nekonzervujem, snažím sa nič nespracovávať.
Cviklu, kvaku, zemiaky, vodnicu, čiernu reďkev uskladňujem v chladnej pivnici.
Jablká - chladná suchá komora, v truhliciach a drevených debničkách. Mráz maximálne - 3 C, opadané sa konzumujú čím skôr, oberané neskôr.
Kapusta - suchá chladná miestnosť, z času na čas očistiť vrchné listy. Vydrží aj do apríla.
Cibuľa, cesnak - suchá, chladná komora
Mrkva - v debničke vystlanej machom

Na záver 2 "laznícke recepty":

placky - ražná múka, pamajorán (mäta), voda - zmiešať a opiecť na platni.

macerát - šípky (rozdrvené alebo polámané), žihľava, mäta - na 24 hodín namočiť do vlažnej vody - výborný posilujúci nápoj

Kontakt: Pospolitosť Harmonického Života, Igor Chýra, Zaježová 132, 962 63