Protesty proti WTO - Seattle 2000

Koncom novembra 2000 bol celý svet svedkom demonštrácií, aké USA nezažili od protestov proti vojne vo Vietname v roku 1968. Asi päťdesiattisíc demonštrantov zo všetkých kontinentov zabránilo v americkom meste Seattle plánovanému otváraciemu ceremoniálu tretej ministerskej konferencie Svetovej obchodnej organizácie (World Trade Organization, WTO) a vynútilo si posunutie jej začiatku.

Hoci sa medzi nich včlenila aj nepočetná skupina výtržníkov, drvivá väčšina demonštrantov podporovaných domácimi obyvateľmi s úspechom použila metódu nenásilnej akcie. Ich cieľom bolo upriamiť pozornosť svetovej verejnosti na nedemokratickú, netransparentnú a spoločensky i environmentálne deštruktívnu politiku WTO.

Počas druhého dňa ministerskej konferencie polícia v snahe kompenzovať svoje zlyhanie z predchádzajúceho dňa zintenzívnila svoje zásahy. V tento deň bol naplánovaný príchod prezidenta Billa Clintona, ktorý vo svojom prejave na jednej strane uznal "legitimne dôvody" protestujúcich, na strane druhej však vyjadril záujem na dosiahnutí pokroku v procese liberalizácie svetového obchodu. Podľa kuloárnych informácií USA a EU stupňovali svoje úsilie o presadenie dohôd, ktoré boli predmetom masových protestov medzinárodnej občianskej spoločnosti (zmyslom týchto dohôd malo by najmä rozšírenie kompetencii WTO o oblasti investícií, verejného obstarávania a biotechnológií).

Po zverejnení tohto dokumentu všetkých 15 vlád členských štátov EÚ odmietlo a spochybnilo tento krok vlastného vyjednávacieho tímu (v západnej Európe totiž kulminuje odpor verejnosti proti génovým manipuláciám a pod jeho tlakom EÚ nesúhlasila s ich liberalizáciou v rámci WTO, čím sa dostala do sporu s USA). V Seattle teda situácia začala vyzerať tak, že EÚ a USA dosiahli kompromis, podľa ktorého EÚ ustúpi v otázke biotechnológií a návrhu dohody o liberalizácii (t.j. zrušení) ciel na lesné produkty a na oplatku budú USA akceptovať dohodu o investíciách, ktorú presadzovala EÚ. Tisíce občianskych organizácii rôzneho zamerania ešte pred zahájením konferencie ministrov jednoznačné odmietli všetky tieto návrhy.

Až do štvrtka boli témou číslo jedna v masmédiách konfrontácie medzi políciou a protestujúcimi, zatiaľ CO rozhovory WTO pokračovali. Podľa neoficiálnych sprav však žiadny pokrok v rokovaniach nenastal. Naopak, vývoj udalosti naznačoval čoraz silnejší odpor delegácii krajín tretieho sveta voči navrhovanej agende WTO, najmä po tom, čo sa šéfka vyjednávačov USA pokúsila klasickým zákulisným spôsobom za zatvorenými dverami presvedčiť vyjednávačov z najsilnejších priemyselných krajín o kompromis v kľúčových otázkach. Delegácie tretieho sveta onedlho označili tento postup za netransparentný a podporovaní občianskou verejnosťou odmietli hlasovať za ich návrhy, pred ktoré boli ultimatívne postavené.

Environmentalistov zase pobúrili lži americkej delegácie, ktorá počas tlačovej konferencie vyhlásila, že počas stretnutia s prezidentom Clintonom lídri environmentálnych organizácii tvrdili, že nie sú proti zrušeniu ciel na lesné produkty. Výsledok rokovaní o začatí nového kola obchodných rokovaní WTO (tzv. miléniového kola), CO bolo cieľom konferencie, sa očakávalo do štvrtka polnoci. Do tohto termínu však nebolo vydané žiadne vyhlásenie.

Piatok, posledný deň konferencie, bol dnom eskalácie napätia na všetkých frontoch. Protesty v uliciach pokračovali, zatiaľ čo rozhovory sa dostali do svojej kritickej fázy, v ktorej rokujúci museli dospieť k dohode do konca dna. Nový termín bol určený na piatok, šiestu hodinu poobede. Znova však nebolo vydané žiadne vyhlásenie. V tom čase už bolo jasne, že skupina krajín Afriky, karibskej oblasti a latinskej Ameriky nepodporí návrh ministerskej deklarácie a ich postoj výrazné podporovala protestujúca verejnosť. Okolo pol jedenastej večer zástupca USA a generálny riadite WTO Michaiel Modre oficiálne priznali fiasko a vyhlásili, že na ministerskej konferencii nebude iniciovane nove kolo obchodných rokovaní. Environmentálne, ľudskoprávne, odborové, cirkevne, humanitno-charitatívne organizácie spolu s hnutiami presadzujúcimi ekonomickú a spoločenskú spravodlivosť, ktoré v Seattli reprezentovali, milióny občanov vo viac ako sto krajinách sveta tak dosiahli svoj najdôležitejší momentálny cieľ: zastaviť nove kolo obchodných rokovaní na pôde WTO, ktoré by vyústilo do výrazného posilnenia právomoci tejto nedemokratickej inštitúcie zastupujúcej komerčné záujmy nadnárodných korporácii. Dosiahli ho aj vďaka odvahe mnohých tzv. rozvojových kravin postaviť proti politickej agende ekonomicky silných štátov.

Výsledok zo Seattle ma historicky význam. Správy o demonštráciách v najbohatšej krajine sveta boli vysielane do všetkých kontinentov, čo posilní najmä občanov rozvojových krajín v ich boji proti ekonomickej diskriminácii. Okrem toho, po prvý raz v histórii sa rozvojovým krajinám podarilo efektívne a pružné skoordinovať vzájomný postup a odraziť vopred pripravene planý silných krajín. Je to tiež už tretie víťazstvo, ktoré ovplyvni globálnu obchodnú politiku (za zvyšne dve sa všeobecné považuje stroskotanie návrhu Multilaterálnej dohody o investíciách minulý rok a nedávne neudelenie silných kompetencii americkému prezidentovi v rámci obchodných rokovaní.). Azda najdôležitejším posolstvom úspechu v Seattle je však signál o sile a akcieschopnosti globálneho občianskeho hnutia za spoločenskú a environmentálnu spravodlivosť.

Ryan Hunter, Centrum pre podporu miestneho
aktivizmu/Priatelia Zeme - Slovensko