Rastliny cítia a poznajú bolesť

Skúsme zájsť v našich otázkach ešte ďalej: cítia rastliny - ako predpokladal už Aristoteles - a cítia aj bolesť?

Rastliny prijímajú veľké množstvo vnemov z okolitého prostredia a dá sa povedať, že sú veľmi citlivé. To je pre ne veľmi dôležité, keďže nemôžu meniť svoje stanovište. Počas evolúcie sa u nich vytvorili veľmi účinné mechanizmy, ktoré im zabezpečujú prežitie, hoci nie sú schopné pohybu. Vnímavosť rastlín je však často podceňovaná. V minulosti sa preto uvádzalo, že nepatria medzi životnú doménu, napríklad filozof Immanuel Kant zastával tento názor. Samozrejme, zatiaľ nevieme, či cítia aj bolesť – ale tiež nemožno tvrdiť, že bolesť nepoznajú.

Prečo si to myslíte?

Poranené rastliny produkujú látky, ktoré pôsobia proti bolesti a zápalom u živočíchov a ľudí. Tiež zvyšujú produkciu etylénu, ktorý má znecitlivujúce účinky na zvieratá a ľudí okamžite po vystavení sa stresu alebo po poranení. Tieto zistenia naznačujú, že rastliny by mohli mať niečo ako vnem bolesti – v každom prípade vnímajú negatívne faktory a snažia sa im aktívne vyhýbať. Je napríklad zaujímavé, že plody rastlín, ktoré konzumujú zvieratá alebo aj ľudia, obsahujú veľké množstvo etylénu, ktorý je dôležitý aj pre dozrievanie týchto plodov. Nezrelé plody, ktoré ešte nemajú dosť etylénu, nielenže nám nechutia, ale môžu byť aj toxické.

Chcete tým vari povedať…

Ale áno, s istým zveličením by sa dalo povedať, že rastliny si dávajú pozor, aby zvieratá a ľudia nejedli tieto plody, kým ich nepripravia na “bezbolestnú” konzumáciu.

- celý rozhovor si možete prečítať tu: Pozor, rastliny aj cítia. A poznajú bolesť (Pravda, 27. augusta 2011)