Reálne problémy našej civilizácie
Lidové noviny obsiahle citovali z článku britského listu The Guardian venovaného následkom globálneho otepľovania planéty, ktoré prebieha rýchlejšie a ničivejšie, než sa predpovedalo: rozpadá sa arktický ekosystém, prírodné katastrofy si v roku 1998 vyžiadali viac obetí, ako všetky vojny a konflikty na celom svete
Viac ako dvadsaťpäť miliónov ľudí vyhnali zmeny životného prostredia z domova, dopady globálnej zmeny klímy sú najzávažnejšou pohromou v dejinách ľudstva. Ten, kto ich spôsobuje sa dopúšta genocídy: používanie automobilov a lietanie cez Atlantik je rovnako nemorálne ako vraždenie a zneužívanie detí. Podľa World Watch Institute sa od roku 1950 "spotrebovalo viac tovaru a služieb ako po celý zbytok ľudskej histórie.
Kedykoľvek sa však začne toto hrozivé kolo nešťastí spomaľovať, vlády sa ponáhľajú, aby ho opäť popohnali, aby nás presvedčili, že máme konzumovať viac". Tiež nedávny medzinárodný botanický kongres varuje: Ak sa nezmení prístup ľudí k životnému prostrediu, zmiznú za polovicu storočia dve tretiny existujúcich rastlinných druhov.
Ďalší ekonomický rast je nielen nezmyselný, ale aj nemorálny. Moderný pojem morálnej legitímnosti definuje Kantov kategorický imperatív, ktorý nám prikazuje konať vždy tak, aby sa naše jednanie mohlo stať zákonom platným pre všetkých ľudí na Zemi. Môže náš konzumný, prírodu ničiaci životný štýl obstáť pred hlasom "morálneho zákona v nás"? Môžeme si priať, aby všetci ľudia na planéte produkovali toľko odpadu ako my, vyrábali toľko automobilov a lietadiel, vyrábali nukleárne zbrane a zamorovali tak náš spoločný svet ? Žiť tak, ako iní nemôžu, nám kategorický imperatív zakazuje.
Americký sociológ R.Inglehart, ktorý už tri desaťročia mapuje meniace sa hodnoty moderných ľudí, upozorňuje na iný problém. V podmienkach postindustriálnej hojnosti sa krajný úžitok ďalšieho rastu znižuje, ľudia dávajú prednosť iným hodnotám, ako napríklad slobodná komunikácia, voľný čas, jedinečný zážitok, život v prírode alebo silné medziľudské vzťahy. Ale je možné tieto potreby uspokojiť v rámci systému, orientovaného na neustály rast rastu ? Maďarská disidentka Agnes Hellerová vypracovala v 70. rokoch teóriu radikálnych potrieb, ktoré nie je možné uspokojiť vo vnútri fungujúcich štruktúr, ale iba v revolučnom konflikte s nimi. V epoche globalizácie sa radikálnymi stávajú aj naše najprirodzenejšie potreby - aj dýchať budeme môcť, iba ak nastane hlboká premena celej priemyselnej civilizácie.
úryvky sú z listu Václava Belohradského adresovaného
iniciátorom výzvy Impuls 99