Rebel proti budúcnosti - rozhovor

Kirkpatrick Sale napísal knihu o Luditoch nazvanú Rebeli Proti Budúcnosti, ktorá vyšla v roku 1996 v Addison-Wesley Publishing Co. v USA

Rozhovor s ním pripravil David Kupfer, dlhoročný ekologický aktivista a novinár.

Ako vznikol nápad napísať túto historickú inerpretáciu Luditského hnutia ?

Keď chcete prísť na korene problémov, ktoré prináša industriálny systém, vrátite sa do histórie, k jeho začiatkom. Zrejme vás napadne otázka: " Existoval v tom čase niekto, kto bol proti ?". Vtedy sa dostatnete k Luditom.

Na začiatku industriálnej revolúcie (okolo 1785), zdvihli veľkú vlnu odporu. Rozhodol som sa študovať Luditov v pozitívnom svetle, čo doteraz nikto neurobil. Dve ďalšie knihy, ktoré vyšli v Anglicku o Luditoch, zaujímali asi taký postoj, že to boli pomýlení ľudia.

Myslíš, že Luditi sú dnes nepochopení ?

Samozrejme. Skoro každý Vám povie, že to boli zlí ľudia, ktorí boli proti technológii. Vo všeobecnosti je predstava Luditov spojená s negatívnym obrazom. Ľudia napríklad hovoria: "Ach, tak ty nechceš používať počítač, potom si asi Ludita," čím myslia spoločenský odpadlík. Pre mnohých ľudí je Ludizmus spojený so snahou "vrátiť nás naspäť", zatiaľ čo ľudská prirodzenosť je napredovať, budovať a rozvíjať.

Viera, že to čo sa stalo ľudskému druhu za posledných 200 rokov je pokrok, pochádza z industriálneho prekrútenia významu slova pokrok, ktoré sa dnes vysvetľuje asi takto: "Všetko nové je lepšie a všetko, čo bude zajtra, bude lepšie ako to čo je dnes, pretože máme viac materiálnych vymožeností a viac rýchlosti v našich životoch a to je dobre."

Luditi nechceli pretočiť hodiny naspäť. Hovorili, "Nechceme život, do ktorého sme tlačení, nechceme byť nútení pracovať v továrňach, pri strojoch, ktoré nemôžme kontrolovať a vymeniť náš sebestačný spôsob života na vidieku za mestskú závislosť a podriadenosť."

Moderní Luditi sa snažia znovuoživiť niektoré hodnoty komunitného života. Hovoria, že máme právo odmietnuť technológie, ktoré nepovažujeme za prínosné. Toto odmietnutie máme právo urobiť nielen ako jednotlivci, ale aj ako na demokratických základoch postavené komunity a bioregióny na základe toho, aké ekonomické, spoločenské a enviromentálne následky majú tieto technológie.

Neo-Luditi by radi znovunavrátili hodnoty ako komunitarizmus, nematerializmus a pochopenie prírody do súčasného života. Tieto veci sa vytratili najmä za posledných 200 rokov a dnes musíme bojovať o ich zachovanie.

Myslíte si, že Luditi sú jednou z posledných pozitívnych menšín ?

Áno, myslím si to. A čudujem sa akou mnoho-početnou menšinou sú. Niekedy mám pocit, že sú väčšinou. Milióny ľudí veria, že táto nová industriálna revolúcia, ako píše Newsweek vo februárovom vydaní, "sa šíri za hranice našich možností vyrovnať sa a prispôsobiť sa novej podobe reality."

Mnoho ľudí rozmýšľa týmto spôsobom, či už ide o ľudí, ktorí jednoducho nemajú radi nové technológie, alebo o ľudí, ktorí stratili svoju prácu kvôli novým technológiam, či o ľudí, ktorí chápu, že mnohé technológie vydávané za veľké výdobytky pokroku, ako napríklad jadrová energetika, pesticídy alebo silikónove implantáty, sa otočili proti nám. Potom sú tu aj filozofickí oponenti nových technológií.

Ak dáte dokopy všetkých týchto ľudí, zistite, že sú tu desiatky miliónov ľudí, ktorí chápu nebezpečenstvo tejto technickej revolúcie a radi by našli spôsob ako mu čeliť.

Myslíte, že títo neo-Luditi vidia samých seba v takomto svetle ?

Väčšina z nich sa samozrejme nepovažuje za Luditov. Mnohí sa dostali do tejto pozície za úplne odlišných okolností, z rôznych príčin. Dúfam však v to, že vytvoríme hnutie, ktoré ich môže osloviť a povedať im: "Je tu mnoho takých ľudí ako vy - nie ste sami." Môžu potom hrdo povedať, "Ja som Ludit a sú milióny takých ako ja, ktorí hrdo hovoria, že sú Luditi."

Keď sa pozerám na Vaše nové práce, mám pocit, že ich spája vyjadrenie potreby návratu k určitému druhu kmeňovej existencie.

Áno. A pod pojmom "kmeňový" myslím komunitný, lokálny, na prírode založený spôsob života, ktorý vždy viedli a vedú kmeňové spoločenstvá. Je to dôvod prečo boli tak úspešné, dôvod prečo prežili milióny rokov a prečo boli najrozšírenejšou formou spoločnosti po väčšinu času našej existencie na Zemi.

Napísali ste, že termín "post-industrializmus" je chybným pomenovaním. Kde sa tento termín vzal ? Myslíte si, že cieľom jeho zavedenia do nášho slovníka bolo pomýliť ľudí zaoberajúcich sa sociálno-technologickými zmenami ?

"Post-industrializmus" bol vymyslený ľuďmi tvoriacimi počítačovú revolúciu a jeho cieľom je presvedčiť nás, že všetky zlé veci spojené s priemyslom sme nechali za sebou a že prichádza vek, v ktorom budú len dobré veci. Nebudeme mať znečisťujúce dymiace monštrá, ale moderné, predmestské budovy so sklenenými stenami, v ktorých budeme používať počítače, to je post-industrializmus. Ale je to len klam. Priemysel, ktorý produkuje smog je stále rovnakým priemyslom, aj keď používa počítače.

Prečo je podľa Vás v populárnej kultúre tak málo predstáv o trvalej udržateľnosti ?

"Trvalo udržateľný" je nevyhnutne protikladom k "priemyselnému". Trvalá udržateľnosť predpokladá nevykorisťujúci vzťah s prírodou a jednoduchú sebestačnosť v živote. Industrializmus to svojou existenciou neumožňuje. Trvalá udržateľnosť, komunity a sebestačnosť sa s industrializmom vylučujú.
Dnes prišli zástancovia industrializmu s novou ideou nazvanou "trvalo udržateľný rozvoj", ale to slovné spojenie je veľký nezmysel. Rozvoj tohoto druhu, aký poznáme v industriálnej civilizácii je deštruktívny pre komunity, krajinu, ktorú obývajú ľudia a v konečnom dôsledku aj k ľudským životom. Trvalo udržateľný rozvoj je industriálny mýtus. V skutočnosti to znamená, že korporácie sa snažia premeniť ľudí v krajinách tretieho sveta na konzumentov, aby tak mohli pokračovať v Ponzi schéme fungovania industrializmu.

Čo je to Ponzi schéma ?

Je to podvodnícka hra, pri ktorej zoberiete peniaze od jedného investora a zaplatíte druhému. Industrializmus je podvodnícka hra. Vyžaduje neustále vytváranie nových potrieb a hľadanie nových populácií, ktoré by bolo možne dotlačiť ku konzumnému životu. Takže industriálny systém sa snaží ľudí v treťom svete presvedčiť, že nie je nič lepšie ako mať auto. Napríklad fakt, že je tu miliarda Číňanov, ktorí by mohli mať auto, je niečo, čo udržuje fungovanie industriálnej ekonomiky.

Hľadanie nových trhov bolo vždy industriálnou nevyhnutnosťou. Ale ak miliarda Číňanov bude jazdiť na aute, následné znečisťenie urobí vzduch na celom svete nedýchateľný.

Je všeobecne známe, že 5 percent svetovej populácie v Severnej Amerike využíva 35 až 40 percent svetových zdrojov na zabezpečenie svojho životného štýlu. Ak by takto žilo ďalších 5 percent populácie, muselo by sa využívať 70 až 80 percent svetových zdrojov. A ak by takto chcelo žiť 15 percent svetovej populácie, znamenalo by to využívanie 120 percent svetových zdrojov, čo znamená globálnu deštrukciu a smrť pre nás všetkých. Logika industriálneho pokroku je logika globálnej deštrukcie.

V čom je podľa Vás najväčšia sila enviromentálných hnutí snažiacich sa niečo robiť proti tejto deštrukcii ?

Nemyslím si, že enviromentálne hnutie je v súčasnosti veľmi silné alebo nápadité. Myslím, že hlavný prúd enviromentálneho hnutia - washingtonský lobovací druh enviromentalizmu - sa dostal na koniec slepej uličky.

V jadre enviromentálnych hnutí by malo byť základné pochopenie toho, že príčinou problémov je industriálna spoločnosť 20.storočia, ale ja toto pochopenie nevidím. Je to ako ryba, ktorá nedokáže povedať, že voda, v ktorej pláva je znečistená, keďže si ani neuvedomuje, že pláva vo vode.

Je ťažké pre mnohých ľudí povedať, že táto západná civilizácia, ktorá je všetkým čo poznajú a čo kedy poznali, je sama o sebe znečistená a musí byť zásadne zmenená. Musíme si uvedomiť, že nepriateľ je oveľa väčší ako sa nám zdalo.

Čo hovoríte na osobnosti ako Paul Hawken, ktorý hovorí, že by sme mali pracovať s korporáciami, meniť ich a urobiť ich trvalo udržateľné.

Ak nebudeme vychádzať zo základného predpokladu, že tieto korporácie a legislatíva, ktorá chráni korporácie, sú nepriateľmi a problémom, enviromentalizmus je odsúdený na neúspech. Samozrejme, aj v korporačnom systéme môžu byť dobrí ľudia, ktorí sami o sebe nepredstavujú žiadne zlo, ale samotná podstata korporácii je zlo, pretože to je jediný spôsob, akým môžu zabezpečiť svoju existenciu. Korporácie musia využívať zdroje zeme a hľadať stále efektívnejšie cesty ako dosiahnuť profit. A musia vyvíjať nové technológie, ktoré im to umožnia.

Prácou s legislatívou a s korporáciami sa dosiahli viaceré čiastkové víťazstvá, ale táto cesta končí slepou uličkou, lebo nikdy nedokážeme dosiahnuť konečné riešenie. Korporácie sa niekedy môžu rozhodnúť, že nepostavia priehradu alebo nevyrúbu les, ale to nič nemení na tom, že keď budú chcieť, tak priehradu postavia a les vyrúbu, aj keď možno na inom mieste planéty. Tento spôsob práce enviromentálneho hnutia nemení systém a spoločnosť, ktorá umožňuje korporáciám drancovať prírodu.

Enviromentalisti by si mali uvedomiť, že skutočná radosť a krása je v prírode, a že by sme sa mali opäť priblížiť prírode komunitným spôsobom života. To je najpovzbudivejšia a najoslobodzujúcejšia vec, ktorú možno urobiť. Žiaľ, tento spôsob myslenia dnes neprevláda v hlavnom prúde enviromentálneho hnutia. Ak chceme udržateľnú budúcnosť, bude to musieť byť súčasť našej vízie.

z Auto free times č.9/96 preložil Matúš Ritomský