Slunce, seno a biomasa

Neďaleko štátnej hranice, asi hodinu cesty vlakom z Trenčianskej Teplej sa nachádza bielokarpatská obec Hostětín. Dedinka je to naozaj malá, žije v nej 226 obyvateľov, teda asi 80 rodín. Napriek tomu sa v nej nájde naraz niekoľko pozoruhodností, ktoré dokážu určite mnohých inšpirovať k návšteve.

Spočiatku sa zdalo, že táto dedina bude odsúdená na zánik. V roku 1966 postavili pod Hostětínom vodárenskú nádrž a keďže sa obec nachádzala v ochrannom pásme vodného zdroja, podľa noriem tu bola vyhlásená stavebná uzávera. Priniesla so sebou javy, ktoré poznáme aj odinakiaľ a podpísala sa aj na zložení obyvateľstva. Oproti okolitým obciam je tu obyvateľstvo staršie. Pokles počtu obyvateľov sa podarilo zastaviť až po tom, ako sa Hostětín v roku 1990 osamostatnil od susedného Pitína. Stavebná uzávera bola zrušená a vedenie obce sa rozhodlo nasmerovať vývoj iným smerom, než by sme snáď mohli očakávať.

Začiatkom 90-tych rokov začali predstavitelia samosprávy spolu s ochranármi zo ZO ČSOP Veronica z Brna hľadať najvhodnejšie riešenie problémov so splaškovou vodou. Riešenie sa objavilo v podobe koreňovej čistiarne odpadových vôd. Tá v sebe spája výhody minimálnych prevádzkových nákladov a jednoduchej obsluhy s prirodzeným postupom čistenia (koreňová čistiareň je vlastne umelá mokraď) a s maximálnou úsporou energie. Po ročnej skúšobnej prevádzke bola natrvalo uvedená do chodu 11. júla 1997.

Postavením koreňovej čistiarne odpadových vôd sa však spolupráca obce, mimovládnych organizácií a štátnej správy (Okresného úradu Uherské Hradiště) neskončila. V roku 1993 vznikol projekt výstavby kotolní spaľujúcich biomasu (hlavne drevnú štiepku a slamu), ktoré mali v Bielych Karpatoch nahradiť kúrenie hnedým uhlím a kusovým drevom. Projekt sa však nerealizoval, namiesto neho nastúpila plošná plynofikácia. Niektoré obce však mali také podmienky, že zavádzanie plynu by bolo veľmi nevýhodné. Jednou z nich bol aj Hostětín. Tu sa podarilo niekoľko rodín presvedčiť, aby si nechali nainštalovať vykurovacie telesá kúriace priamo elektrinou. Už onedlho však ľudia zväčša prišli na to, že tento spôsob vykurovania je veľmi nákladný – a že s tým, ako rastú ceny elektriny, jeho nákladnosť časom stúpa.

Riešenia sa opäť chopili ochranári, medzi ktorých patrili aj predstavitelia samosprávy. Podarilo sa získať prostredníctvom holandskej vládnej agentúry SENTER v rámci projektu spoločnej realizácie -- „joint implementation“ kotol na drevnú štiepku. Kotolňu i rozvodnú sústavu musela obec vybudovať sama. Na jednej strane to malo priviesť teplo do domácnosti každému záujemcovi za cenu porovnateľnú s plynom (predpoklad bol 180 – 200 Kč/GJ), na druhej strane však každá domácnosť, ktorá mala záujem o prípojku a výmenník, musela prispieť sumou 30.000 Kč. Ako povedal zástupca starostu Mgr. Radim Machů, po dotazníkovom prieskume obec usporiadala besedu o úsporách energie, vykurovaní spaľovaním biomasy a o príprave teplej vody pomocou solárnych systémov. Na besedu nadväzovala exkurzia do rakúskej obce Kautzen (neďaleko českého mesta Jindřichův Hradec). Obyvateľov Hostětína rakúsky príklad inšpiroval.

Kautzen bola pôvodne priemerná až zaostávajúca pohraničná obec, kde sa však niekoľko gazdov rozhodlo postaviť podobnú kotolňu najskôr pre obecné budovy. Neskôr sa pridali aj domácnosti tých obyvateľov, ktorí nechceli byť závislí od dovozu plynu. Domáci kolobeh financií umožnil rozvoj podnikania a tak posunul obec smerom k prosperite.

Po návšteve tejto rakúskej dediny sa rozhodlo pripojiť 67 domov, čo tvorí asi 80% z celej obce. Celý projekt výstavby kotolne a rozvodnej sústavy financovali okrem obce aj české dotačné organizácie Česká energetická agentúra a Státní fond životního prostředí. Predstavitelia miestnej samosprávy počítajú s tým, že po prekonaní „pôrodných bolestí“ spojených so vstupnými investíciami sa prevádzka kotolne bude uberať trvalo udržateľným smerom. Celkový význam kotolne zhodnotíme až neskôr. Rozhodne však prínosom nebude len odstránenie nepríjemnej večernej dymovej clony, ktorá v dôsledku miestnej inverzie obťažuje obyvateľov kúriacich zväčša hnedým uhlím. Spaľovaním biomasy sa nevytvára prebytok oxidu uhličitého, čo je príspevok k riešeniu zložitého celosvetového problému, dôležité sú však aj miestne prínosy. Patrí sem hlavne podpora miestnej ekonomiky, keďže platby za energie ostávajú v obecnom rozpočte a čistejšie ovzdušie – vytvára sa minimum oxidu siričitého, oxidov dusíka a prachu.

Povedali sme už čo-to o koreňovej čistiarni odpadových vôd, ktorá v obci naštartovala jej ekologicky priaznivú obnovu. Popísali sme aj priekopnícky pokus vykurovania obce biomasou. Okrem toho však stále viac obyvateľov Hostětína využíva aj ďalší zdroj čistej energie. Brnenská Veronica v rámci projektu Slunce pro Bílé Karpaty začala učiť obyvateľov podhorských obcí svojpomocne montovať zariadenia na prípravu teplej vody s využitím solárneho kolektoru. Vďaka špeciálne riešenému zásobníku tepla je možné zapriahnuť slnko do práce bez strachu z výkyvov spôsobených oblačnosťou. Od jari do jesene tak kolektor 1 meter široký a 6 metrov dlhý pokrýva potrebu teplej vody pre 4-člennú rodinu a v zime vodu aspoň predhrieva. Zástupca starostu Radim Machů hovorí, že v januári, keď sú najväčšie mrazy, predhrieva slnko vodu asi na 20 °C. Na dosiahnutie požadovanej teploty sa už použije elektrina. Úspora je zrejmá vtedy, ak si uvedomíme, že začiatočná teplota vody len zriedka presiahne 5-6 °C.

Svojpomocne vyrobený kolektor spomenutej veľkosti spolu s bojlerom a reguláciou vyjdú záujemcu na 32.000 Kč, čo je asi tretina z ceny, ktorú by človek zaplatil za komerčný solárny systém zodpovedajúceho výkonu. Nízka cena je spôsobená tým, že sa montuje z pomerne lacného materiálu, ktorý navyše obec nakupuje vo veľkom do centrálneho skladu, uplatňuje sa susedská výpomoc a montáže vedie živnostník, ktorý svoje služby nepredražuje. Ďalšia výhoda svojpomocnej stavby je v tom, že vlastník, ktorý sa na montáži podieľa, má možnosť porozumieť systému a preto dokáže vykonávať údržbu bez veľkých problémov. V čase našej návštevy bolo v obci v prevádzke takto postavených solárnych systémov 9, pričom záujem o montáže neutícha. Môžeme dodať, že v celých Bielych Karpatoch je v súčasnosti funkčných 36 solárnych systémov.

V súvislosti s kotolňou na biomasu je dôležitá otázka paliva. Aby išlo naozaj o obnoviteľný zdroj energie, nesmie sa za rok vyťažiť viac dreva ako je časť ročného prírastku. Drevná štiepka, teda palivo, ktoré využíva holandský kotol, sa robí z drevného odpadu. Píly v okruhu 10 km od Hostětína len za mesiac vyprodukujú toľko odpadu, koľko obec v kotolni spotrebuje za rok. K tomu možno pripísať odpadové drevo z ťažby a prebierok. V mnohých krajinách Európy platí zákon, ktorý zakazuje voľné spaľovanie organického odpadu z poľnohospodárstva a lesníctva. Producenti odpadu sú tak nútení likvidovať ho iným, ekologicky prijateľnejším spôsobom. Takáto právna situácia vytvára prostredie pre výhodné získavanie biomasy ako paliva. Mimochodom, vo využívaní odpadu zo spracovania dreva nemal byť Hostětín v Bielych Karpat0h izolovaný. Neďaleko Starého Hrozenkova v obci Vápenice stojí výrobňa drevných brikiet, ktoré sa vyrábajú tepelným lisovaním zmesi štiepky a pilín. Vzniká tak pevná hmota s výhrevnosťou podobnou, ako má hnedé uhlie. Chod tejto briketárne však z rôznych dôvodov viazne.

Predstavitelia samosprávy si však dobre uvedomujú, že využitie miestnych zdrojov sa nemôže zastaviť na riešení energetiky. Ak má obec prosperovať, treba uvažovať v širších súvislostiach. V minulosti boli podhorské a horské obce do veľkej miery sebestačné. Bolo to síce spôsobené aj celkove skromnejším spôsobom života, ale ak si uvedomíme problémy, s ktorými zápasia vidiecke oblasti v súčasnosti, od vtedajších požiadaviek sa veľmi nelíšia. To si uvedomili aj ochranári z brnenskej Nadácie Veronica, ktorí sa rozhodli oživiť prvky tradičného hospodárenia a podľa miestnych podmienok k nim pridať aj niektoré nové aktivity. Treba dodať, že v oblasti Bielych Karpát neboli osamotení. Neďaleko sa utvoril mikroregión Kopanice, na opačnej strane – v okolí Valašských Klobouk pôsobí ZO ČSOP Kosenka (ktorej aktivity zďaleka nespočívajú len v kosení lúk, na ktorých rastú orchidey), v okolí Veselí n. Moravou sa začali venovať záchrane pôvodných odrôd ovocných stromov, pri Velké n. Veličkou vznikol asi dvojhektárový sad... Vráťme sa do Hostětína.

V Hostětíne sa začalo koncom 50-tych rokov združstevňovanie, no skutočne závažné poškodzovanie krajiny v podobe veľkých družstiev sa objavilo až v 70-tych rokoch. Klasické metódy hospodárenia, ktoré uplatňovali jednotné roľnícke družstvá, sú však v podhorských podmienkach ekonomicky neefektívne. Po tom, ako začiatkom 90-tych rokov začali niektorí gazdovia znovu hospodáriť na svojom, bolo treba prejsť na iné plodiny a aj celkove iný prístup. Objavili sa ovocné sady, pričom na obnovu tradičného ovocinárstva boli na území Bielych Karpát udelené aj dotácie Ministerstva poľnohospodárstva ČR. Spracovania ovocia sa chopila aj Nadácia Veronica, ktorá v obci kúpila staršiu gazdovskú usadlosť s 13,5 ha pozemkov, v zrekonštruovanej stodole zriadila muštáreň a zrekonštruovala zrubovú sušiareň na ovocie. Muštáreň od tohtoročnej jesene vyrába jablčný mušt z ekologicky pestovaných tradičných odrôd. Mimochodom, aj na stavbe budovy muštárne pracovali miestni remeselníci. Sušiarní ovocia bolo v minulosti v Bielych Karpatoch možno rátať snáď aj na tisíce. Ľudia predávali sušené ovocie aj za hranice, bežný bol predaj vo Viedni. V súčasnosti sa sušenie ovocia opäť stáva zdrojom príjmov, pričom súkromní výrobcovia nestačia pokrývať dopyt.

Nemožno zanedbať ani tradičnú výrobu slivovice. Inšpiráciu predstavuje aj pestovanie liečivých rastlín. V súčasnosti ich spracúva firma Sluneční Brána v Čejkoviciach (okr. Hodonín) a ide o ekonomicky zaujímavú oblasť podnikania. Zástupca starostu Radim Machů spomenul aj činnosť pána Šeligu z Vlachovíc – baču, ktorý na 300 ha prenajatej pastviny chová ovce a dobytok na mäso, pričom zvieratá sú vonku po celý rok.

Spolu s oživovaním gazdovania sa oživujú aj remeslá a živnosti. Na vytvorení podmienok sa podpísala aj spomínaná kotolňa – a nejde len o prípravu paliva a činnosť súvisiacu s jej prevádzkou. Podľa príkladu z Kautzenu chcú Hostětínčania vytvoriť nové pracovné miesta v plánovanej menšej drevárskej výrobe, ktorá bude využívať na sušenie dreva teplo z kotolne. Starosta Drahomír Orsák však počíta s tým, že úloha obce končí dohotovením kotolne, na prípadnú stolársku dielňu, sušiareň dreva a podobne bude musieť už existovať podnikateľský zámer zo strany občanov.

V ďalšom období má spolupráca mimovládnych organizácií a miestneho zastupiteľstva viesť k oživovaniu záujmu ľudí spravovať svoje veci – Mgr. Machů hovorí ani nie tak o prednáškach či besedách, hoci tie zohrali svoju úlohu hlavne na počiatku aktivít, ako skôr o potrebe „ťahúňa,“ osobnosti, ktorá dokáže ľuďom prezentovať, čo sa pripravuje. Svoju úlohu určite zohrávajú oznamy pružne vyvesované na peknej, nedávno prestavanej autobusovej zastávke, upravená náves, ktorá sa stala príťažlivým komunikačným priestorom a uvažuje sa aj o vydávaní obecného obežníka.

Zlepšujúci sa pohyb obyvateľstva (napriek tomu, že ide o okrajovú, pohraničnú obec, „migračné saldo“ je pomerne vyrovnané) si vyžaduje aj ďalšie riešenia. Keďže na každý ročník pripadajú asi 3-4 deti, jednotriedku, ktorá bola v obci zrušená už v 70-tych rokoch, nemá zmysel obnovovať. V obci je však budova starej školy, ktorú bude možné znovu využiť. Potrebné budú záujmové krúžky pre deti. Hovorí sa aj o akejsi „svojpomocnej materskej škole,“ vlastne priestor, kde sa môžu stretať deti i mamičky. Podobný priestor vytvorila ZO ČSOP Kosenka vo Valaškých Kloboukoch a je vybavený tkáčskym stavom, paličkovacou dielňou a inými možnosťami ľudovoremeselnej činnosti.

Zdá sa, že obec, pôvodne odsúdená na zánik, sa aktívnym prístupom zodpovedných a vedením občanov k účasti na správe vecí verejných stáva vzorom pre ostatné obce. Príklad Hostětína ukazuje, že pri dobrej vôli a spolupráci s mimovládnymi organizáciami sa dajú preklenúť aj závažné problémy, ktoré sú spôsobené okrem iného aj štyridsaťročným pretrhnutím tradície. Ľudia odtrhnutí od pôdy sami len ťažko pochopia súvislosti medzi spôsobom hospodárenia, krajinou a pocitom domova v nej. Keď sa však k pôde vrátia a spoja sa sily nadšených jednotlivcov, výsledok môže byť veľmi inšpiratívny.

Andrej Mentel

uverejnené na serveri ECO.5D
http://eco.5d.sk/