Som optimistka a verím v dobro - rozhovor s Janou Zwernemann

Som optimistka a verím v dobro

Moja skúsenosť vraví, že vnútri nás je nejaký hlas, svedomie, duša, ktorá nás vedie a vďaka ktorej dokážeme rozpoznať dobro. Ak v živote dokážeme počúvať tento vnútorný hlas a necháme sa ním viesť, nájdeme tie správne rozhodnutia. Zdá sa mi, že ak by sme sa riadili tým, čo cítime, a nie tým, čo iba naslepo preberáme od okolia, mnohí by sa rozhodovali inak. Ako si spomenul, bremeno voľby nás ťaží - mnohí sa voľbe radšej vyhýbajú.”

S Janou Zwernemannovou o rokoch ekologického aktivizmu, dúhovej rodine, svadobnej ceste okolo sveta a sile dobra.

Môžeš mi na úvod povedať, ako si sa dostala k zeleným myšlienkam a eko-aktivizmu? Čo bolo pre teba rozhodujúcim vnútorným impulzom, kedy si si povedala, že v tomto vidíš zmysel?

Ekologické hnutie som spoznala najprv sprostredkovane cez môjho brata, ktorý sa podieľal na zakladaní Greenpeace a ďalších zelených iniciatív na Slovensku. Ja som vtedy bola vo veku, kedy mnohí ľudia začínajú rozmýšľať, kým vlastne sú a kam sa uberajú. Tinedžerské roky boli pre mňa obdobím hľadania, vnímania, orientácie a rozširovania obzorov. Ekoaktivizmus bol začiatkom deväťdesiatych rokov u nás čímsi úplne novým, pre mňa strhujúcim. Podieľať sa na aktivitách, ktorých cieľom je - zjednodušene povedané - zlepšiť svet, to ma nadchlo.

Mladý človek má v sebe obrovskú energiu, zároveň sa zoznamuje a vyspo-riadava so svojím okolím - tu je ten potenciál, stať sa aktívnym. Nenechať sa len viesť, ale vedome rozhodovať, aký život chcem žiť a aký svet si okolo seba želám. Práve mnohé úspechy ekologických kampaní ma utvrdili v presvedčení, že zmena k lepšiemu je možná. Vedie k nej mnoho ciest, aktivizmus je podľa môjho názoru jedna z nich.

Čo pre teba tie roky aktivizmu znamenali, čo ti priniesli?

V slovenských NGO-čkách som strávila väčšinu svojho voľného času počas štúdia na gymnáziu a neskôr som pracovala pre rakúsku organizáciu Global 2000 vo Viedni, kde som študovala na univerzite. Spätne si uvedomujem, že ma moje dobrovoľníctvo zároveň skvele profesionalizovalo. Toľko rozmanitej roboty si vyskúša málokto: najprv sa maľujú transparenty, balia mailingy, organizujú podujatia, potom som už mala na starosti korešpondenciu s podporovateľmi, preklady, časopis, cezhraničné projekty.

Môj život tiež úžasne obohatilo a ovplyvnilo stretnutie s ľuďmi z ochranárskej scény. Množstvo fascinujúcich osudov, nápadov, kreatívnej energie - som presvedčená, že práve obsah a cieľ ochranárskej roboty je akýmsi výberovým konaním, ktoré následne dáva dokopy mimoriadnych ľudí plných elánu a ideálov. A to sú ľudia, ktorí ma zaujímajú a s ktorými ma baví pracovať. Nechcem, aby tento výrok pôsobil elitársky, vážim si každú s radosťou vykonávanú prácu. Mne jednoducho najviac sadne táto cesta. Práca, ktorú vykonávame, či už platená alebo nie, by nám mala okrem zárobku dávať aj zmysel. Mať podobne zmýšľajúcich kolegov je jednoducho skvelé, no a v treťom sektore oveľa pravdepodobnejšie než inde.

Som typ človeka, ktorý v mnohých životných situáciách uprednostňuje nemateriálne hodnoty pred tými materiálnymi. Nie, nie som žiadny askét či filozof. Avšak keď sa porovnávam s mojím okolím, vidím isté rozdiely. Snažím sa viesť vedome skromný život, nie preto, že mi to káže moja ideológia, ale preto, že ma taký život robí šťastnou. Vyhľadávam radšej zážitky než veci a súhlasím s výrokom, že to najlepšie v živote je zadarmo. Svoju energiu chcem investovať do práce, ktorá mi dáva zmysel. Keďže mám to šťastie a pochádzam z krajiny, ktorá netrpí hladom ani vojnami, ktoré by ma existenčne ohrozovali, môžem si takú prácu vybrať.

Osobitne by som sa chcel pristaviť pri jednej veci, ktorá sa mi s tebou tiež silno spája - neformálne hnutie Rainbow Family či Dúhovej rodiny. Viem, že si patrila k ľuďom, ktorí sa intenzívne zúčastňovali medzinárodných stretnutí Rainbow, na Slovensku si istý čas fungovala aj ako informačný uzol predávajúci správy o rôznych stretnutiach a aktivitách okolo Rainbow, mala si kontakty na ľudí z Rainow Family na celom svete (ostatne aj do Kruhu života si písala reportáž o dúhovom stretnutí v Rusku). Čo bolo pre teba Rainbow Gathering, v čase keď si ho spoznávala? Čo ťa ťahalo na medzinárodné stretnutia?

- celý rozhovor si môžete prečítať v aktuálnom tlačenom vydaní  Kruhu života 14. Časopis sa dá objednať na našej stránke alebo zakúpiť na niektorom z predajných miest.

 


Mgr. Jana Zwernemann (za slobodna Rizmanová) sa narodila v roku 1980 v Bratislave. Vyštudovala publicistiku a dejiny umenia na univerzite vo Viedni. Ako aktivistka sa dlhodobo angažovala v organizáciách Sloboda zvierat, Za Matku Zem a Greenpeace. Na Slovensku pomáhala organizovať rôzne ochranárske podujatia, napr. verejné zhromaždenia, výstavy, letné tábory či ekobrigády. V Rakúsku pracovala pre organizáciu Global 2000, konkrétne pre jej energetickú kampaň. Jana realizovala cezhraničné projekty, sprostredkovala kontakty medzi slovenskými a rakúskymi inštitúciami a dodnes pôsobí ako prekladateľka a tlmočníčka pre viaceré ochranárske organizácie.

Miluje cestovanie, zaujímavých ľudí a záhradkárčenie. Navštívila 15 stretnutí dúhovej rodiny (Rainbow Family) v rôznych štátoch Európy a  počas 13-mesačnej svadobnej cesty prešla, s jednou výnimkou bez použitia lietadla, spolu s manželom Stefanom 39 krajín sveta. V súčasnosti žije v Kolíne nad Rýnom, kde prekladá, sníva o vlastnej záhrade a plánuje sa zamestnať v sympatickej neziskovej inštitúcii, aby aj naďalej mohla žiť v súlade so svojimi ideálmi.

Komentáre

Iba drobná poznámka

Mená cudzieho pôvodu sa v slovenčine používajú bez koncovky -ová iba v 1. páde, takže: s Janou Zwernemannovou… Ak o nej budú hovoriť Nemci, použijú člen (die) v príslušnom gramatickom tvare, aby ju odlíšili od jej manžela, čiže: die Zwernemann. Nemci ohýbajú slová (najmä) pomocou členov, my pomocou koncoviek. Nemusíme sa za svoju gramatiku hanbiť.
Ing. Helena Miklíková

Dakujem za upozornenie, je to

Dakujem za upozornenie, je to opravene. Matus Ritomsky