Želal som si priblížiť dnešným ľuďom veľkorysý nemý život prírody, aby si ho zaľúbili. Chcel som ich naučiť načúvať úderom srdca zeme, zúčastňovať sa na živote všetkého, aby pri nápore svojich malých osudov nezabúdali, že nie sme bohovia a nestvorili sme sa sami, ale že sme deťmi a časťou zeme a kozmu.
Nikdy nezabudnem na to, ako som videl dielo Námestie (City Square) od Alberta Giacomettiho po prvýkrát. Je to súsošie niekoľkých ľudí križujúcich námestie mesta. Postavy sú prirastené k zemi, zmeravené končatiny sa zdajú viac vhodné pre státie ako pre pohyb. Kráčajú - či skôr kráčajú ako vo sne - s očami bezmyšlienkovito upretými dopredu, nič nehovoriac a nikoho nespoznávajúc. Ich tváre sú pre mňa záhadou: aké myšlienky sa skrývajú za ich bezduchými očami?
