Úvod ku Kruhu života č.4

Štvrtým číslom sa uzatvára prvý rok existencie Kruhu života. Som rád, že sa nám za ten čas podarilo vytvoriť časopis, ktorý dokáže osloviť pestrý a rôznorodý okruh čitateľov. Z vašich listov a ohlasov s radosťou zisťujem, že Kruh života dokáže inšpirovať a pohnúť ľudí, vzbudiť odhodlanie vydať sa na cestu smerujúcu k naplneniu ideálu, ktorý sme vyjadrili aj v podnadpise: "slobodnému životu v súlade s prírodou".

Vďaka všetkým, ktorí nám vyjadrili podporu, pomohli a hlavne tým, ktorí sa snažia robiť niečo pre navrátenie prirodzenosti a slobody do našich životov a do života spoločnosti.

Medzi ohlasmi na Kruh života som sa stretol aj s otázkou, prečo spájame v našom časopise také rôznorodé témy ako politika a duchovnosť, praktické rady do záhradky a články o globálnych problémoch na Zemi, a podobne. Som presvedčený, že všetky tieto témy navzájom súvisia a vytvárajú spolu mozaiku s obrazom, ktorý ukazuje možnosti lepšieho spôsobu života ľudského spoločenstva na Zemi.
Politické aktivity a zmeny uskutočňované bez zmien vo vedomí ľudí nikdy nemôžu priniesť to, čo sa od nich očakáva. História nám ponúka mnoho príkladov, keď revolučné a politické hnutia nedokázali preniesť svoje ideály do skutočného života, pretože vedomie ľudí na to nebolo jednoducho pripravené.

Na druhej strane duchovnosť, ktorá neprináša zmenu v každodennom živote ľudí, je prázdna. Na príklade Ladaku, krajiny v Himalájách, môžeme vidieť, že ani duchovne vyspelá kultúra a spoločnosť nedokáže odolať negatívam a prázdnote, ktorú prináša konzumný spôsob života. Ak sa každodenný život spoločenstva začne riadiť podľa zákonitostí systému založeného na hromadení osobného majetku, súťaživosti medzi ľuďmi a majetkovými nerovnosťami, duchovnosť upadá a stáva sa iba únikom pred neutešenou realitou. Cestou by teda malo byť spojenie dvoch zdanlivo odlišných vecí - aktivít zameraných na zmenu spoločnosti a práce smerujúcej k rozvoju prirodzeného dobra v našom vnútri. Myslím, že nie je správne ani jednu z týchto vecí uprednostňovať. Človek si môže povedať, že skôr než začne meniť spoločnosť a svet okolo seba, musí najprv zmeniť seba. Ale meniť seba môže človek iba tak, že žije naplno svoj život a venuje svoju energiu veciam, ktoré majú pre neho zmysel.

Politické a spoločenské aktivity, boj za záchranu Zeme, odpor proti nespravodlivosti, snaha oslobodiť sa z pút konzumnej spoločnosti - to všetko môže byť zároveň veľmi hlboká duchovná skúsenosť. Účasť na demonštrácii, diskusia s ľuďmi alebo zážitok priamej akcie môžu priniesť človeku rovnako hlboký zážitok ako meditovanie v lotosovom sede alebo účasť na drahom kurze. Ide o umenie premeniť každodenné na niečo nevšedné a napĺňajúce.

V skutočnosti sú veci okolo nás veľmi jednoduché. Môžeme žiť iný život, súcitnejší, ohľaduplnejší, slobodnejší a prirodzenejší. Ľudská spoločnosť môže fungovať na úplne iných základoch, na pochopení prírodných zákonitostí, vzájomnom rešpekte, solidarite, spolupráci medzi ľuďmi. Duchovnosť tiež nie je nič zložité. Radosť z vychádzajúceho slnka, prežívanie prítomného okamžiku, vnímanie života ako veľkého zázraku a záhady, naplnenie pochádzajúce z našej spolupatričnosti. Nepotrebujeme zložité filozofie, tajné náuky o skrytých energiách ani ľudí, ktorí majú patent na pravdu.

Ak je našim snom prirodzenejšie, súcitnejšie, slobodnejšie a radostnejšie bytie, malo by nám aj to, čo robíme pre uskutočnenie tohoto sna, prinášať radosť. Vydávanie Kruhu života chápem ako malú kvapku v mori aktivít, myšlienok a činov, ktoré menia každodenný život a približujú ho k naplneniu našich ideálov. Spoluprácu na vydávaní Kruhu života pociťujem ako svoj osobný príspevok k týmto snahám a tiež ako aktivitu, ktorá vychádza z môjho vnútra a je pre mňa zdrojom veľkej radosti. Chcem preto touto cestou poďakovať všetkým, ktorých pomoc, podpora a záujem umožňujú existenciu Kruhu života. Osobitná vďaka patrí Ondrovi Véghovi, ktorý má hlavnú zásluhu na tom, že Kruh života vychádza. Všetkým prajem radostné leto a veľa síl do ďalšieho boja.

Matúš Ritomský