Viera v budúcnosť
Ervin Laszlo, vedec a filozof žijúci v Taliansku hovorí s novinárom Sergi Tripi o súčasných problémoch ľudstva, nádeji pre budúcnosť a potrebe prevziať zodpovednosť, nie len za vlastný život, ale aj za život ostatných ľudí, prírodu, celú Zem a budúce generácie.
Sergio Tripi: Zdá sa, že dnešný svet je konfrontovaný s množstvom nebezpečenstiev. Ktoré nebezpečenstvá sú podľa Vášho názoru najakútnejšie v tejto dobe ?
Ervin Laszlo: Môžem ich zhrnúť pod pojmom trvalá udržateľnosť, ktorá v skutočnosti nie je iba ekologický problém, ale tiež problém sociálny, ekonomický a tým aj politický.
Kľúčovým faktorom je pochopiť fakt, že svet, ktorý vytvárame nie je trvalo udržateľný. Preto sa musíme zmeniť. Neudržateľnosť má jednak ekologické rozmery v zmysle narušovania základných systémov udržujúcich život, ale tiež socio-ekonomické dimenzie v zmysle marginalizovania, odsúvania na okraj, stále vyššieho percenta členov ľudskej komunity. Štvrtina ľudskej populácie žije pod hranicou minimálneho životného štandardu určeného prímom jedného doláru na deň. Konzumné návyky, manažment, politické správanie, toto všetko funguje v rozvinutých krajinách spôsobom, ktorý nezohľadňuje fakt, že na svete žije šesť miliárd ľudí.
ST: Táto situácia je spôsobená základnými ľudskými postojmi ako sebeckosť, agresivita, a z toho vyplývajúce vykorisťovanie. Ako sa tieto postoje môžu zmeniť ?
EL: Ľudia sa musia re-socializovať, prispôsobiť svoje správanie faktu, že žijeme v nových globálnych podmienkach. Dnes sme socializovaní v regionálnych komunitách, poväčšinou v národných štátoch. Ľudská spoločnosť, aj napriek inštitúciám ako OSN, je stále silne orientovaná na myslenie v rámci takzvane nezávislých, suverénnych štátov, ktoré však nedokážu riešiť problémy globálneho charakteru.
Dosiahnuť trvalo udržateľný svet môžeme iba ak ľudia, politika a spoločnosť príjme zodpovednosť za celú globálnu komunitu. Znamená to, že ľudia musia prijať množstvo rôznorodých vzťahov sunáležitosti a solidarity aj mimo vlastnej rodiny, uzavretej komunity, národa a štátu. Tieto vzťahy spolupatričnosti a solidarity sa musia presunúť na celé kultúrne regióny, na medzinárodnú úroveň a v konečnom dôsledku aj do globálneho rozmeru.
Tak dlho, pokiaľ sa ľudia nebudú cítiť členmi ľudskej komunity, ktorá sa na tejto planéte vyvíja ako integrovaný celok, tvorený nie len všetkými ľuďmi, ale aj prírodným svetom a biosférou. Tak dlho, ako sa ľudia budú cítiť oddelení od ostatných, od iných kultúr a od prírody, budú sa správať sebecky a spotrebovávať obmedzené zdroje bez ohľadu na iných. Bohatí budú konzumovať príliš mnoho a príliš rýchle, bez rešpektu k potrebám a možnostiam chudobných. Nevyhnutným dôsledkom bude, že chudobní ľudia budú drancovať životné prostredie v snahe o zabezpečenie svojho živobytia, čo spätne postihne aj
bohatých.
ST: Hovoríme o naliehavých problémoch, ktoré vyžadujú riešenia založené na nových postojoch, nových hodnotách. Máme čas prijať tieto nové hodnoty, a v prípade, že áno, čím je potrebné začať najskôr ?
EL: Bojujeme s časom. Ako povedal H.G.Wells na začiatku storočia: o budúcnosti budú rozhodovať preteky medzi vzdelávaním a katastrofou. Môžeme povedať, že naša budúcnosť na začiatku 21.storočia sa rozhodne podľa toho, či dokážeme dostatočne rýchlo rozvinúť nové globálne vedomie a svedomie. Dôležitú úlohu hrajú predovšetkým informácie a vzdelávanie. Termín „informácie“ je ale veľmi všeobecný, pretože neide iba o tom mať informácie, ale o to mať relevantné informácie, informácie, ktoré pomôžu ľuďom zorientovať sa v tomto svete. Nestačia na to informácie o rôznych senzáciach, katastrofách, rokovaniach politických lídrov, alebo nových vojnách. Všetko toto má svoje miesto v mediálnej záplave, ale chýba v nej pochopenie základných trendov, základných procesov, ktoré menia náš svet, naše osudy, našu budúcnosť.
Druhou oblasťou je vzdelávanie, ktoré formuje mladých ľudí, teda tých, ktorí budú v najbližších dvadsiatich rokoch vytvárať podobu ľudského spoločenstva. Bez ich pochopenia, bez rozvíjania ich vedomia, nemáme žiadnu budúcnosť. Je tu veľká nádej, pretože ľudstvo vždy vytváralo hodnoty, ktoré potrebovalo pre svoje prežitie. Na druhej strane s dnešnou situáciou nemôžme byť spokojní. Náš hodnotový systém, náš pohľad na svet, spôsob akým hodnotíme samých seba, prírodu a ostatné kultúry, toto všetko nezodpovedá súčasnej situácii. Je to prekonané, zastaralé. Potrebujeme taký druh vedomia a hodnôt, ktorý umožní všetkým ľuďom prežiť v dnešnom svete a mladí ľudia by mali chápať zásadné trendy, príčiny prečo je dnešný svet neudržateľný a čo je potrebné pre jeho udržateľnosť urobiť.
ST: Informácie a vzdelanie sú dve dôležité oblasti, ktoré musia byť zosúladené s novými udržateľnými trendmi. Média sa však zameriavajú radšej na kvantitu, ako na kvalitu. Snažia sa o čo najväčší odbyt, o čo najväčšiu čítanosť. Je možnosť v tejto situácii niečo zmeniť ?
EL: Problémom médií je to, že podceňujú vývoj v myslení verejnosti. Mnohé ustrnuli v starom kontexte a hodnotách, ktoré dominovali v minulosti. Neuvedomujú si, že mnoho ľudí: mladí ľudia, intelektuáli, citliví ľudia všetkých druhov, sú presýtení tým čo média prinášajú a hľadajú informácie iného druhu. Viac ľudí sa zaujíma o pochopenie vývoja ľudstva, pochopenie toho čo prinesie budúcnosť. V médiách však zatiaľ prevažujú senzácie a články bez potrebnej hĺbky. To, že sa média snažia o čo najväčšiu čítanosť môže byť v konečnom dôsledkom impulzom pre pozitívne zmeny, pretože musia nutne reagovať na zmenu myslenia časti čitateľov.
ST: Faktom, ktorý môže mnohé ovplyvniť je existencia miliónov ľudí, ktorí sa venujú nejakému druhu dobrovoľnej práce a pomoci. Ako sa pozeráte na tieto známky nádeje pre budúcnosť ?
EL: V spoločnosti sú dva sektory, ktoré sú veľmi dôležité a reprezentujú jadro pozitívnych zmien. Jedným je dobrovoľný sektor, ktorý má zväčša podobu mimovládnych organizácií, národných či medzinárodných. Tieto organizácie sa snažia robiť veci zmysluplnejšie, ako to robia etablované vládne inštitúcie. Počet mimovládnych organizácii v posledných rokov exponenciálne rastie. Toto je veľmi nádejný a dôležitý sektor.
Druhým je neformálny sektor, ktorý sa niekedy nazýva „alternatívna kultúra“. Ten zahŕňa pestré spektrum ľudí - od tých, ktorí sú pomerne blízko hlavným prúdom v spoločnosti, ale chcú v nich žiť odlišným spôsobom, podľa vlastných predstáv, až po tých, ktorí úplne odmietli etablovanú spoločnosť a ktorí žijú v ekologických, spirituálnych či sociálne orientovaných komunitách, snažia sa o sebestačnosť, alebo iba jednoducho chcú mať s touto spoločnosťou čo najmenej väzieb. Je to teda veľmi rôznorodá skupina ľudí. Mnoho mladých ľudí sa v tomto neformálnom sektore snaží poctivo meniť svoj vlastný spôsob života, svoje hodnoty a politické správanie.
ST: Myslíte, že je viac dôvodov pre nádej ako pre zúfalstvo ?
EL: Tieto dva pocity sú spojené. Čím viac sa situácia stáva kritickou, tým viac ľudia prehodnocujú svoje správanie a hodnoty a rozvíjajú nový druh vedomia. Nádej na zásadnú zmenu, ktorá by sa udiala v krátkom čase je malá. Vidíme však určité trendy, ale aj pozitívny vývoj ako tomu bolo v rokoch 1989 a 1990 v krajinách východnej Európy, kedy akoby „zo dňa na deň“ zmizlo to, čomu sme donedávna hovorili „druhý svet“. Najmä mladí ľudia hľadajú nové spôsoby života a sú pripravený prijať za ne plnú zodpovednosť. Zúfalstvo zo súčasnej situácie je pre mnohých ľudí podnetom pre hľadanie nádeje a umožňuje im prijať potrebné zmeny.
ST: Môžete spomenúť konkrétne prejavy týchto pozitívnych trendov ?
EL: Sú nimi milióny ľudí, ktorí patria k tomu, čo nazývame „integrálne kultúry“ - termín používaný na pomenovanie organizácií alebo skupín ľudí, ktorí prijímajú iný životný štýl a hodnoty, snažia sa žiť trvalo udržateľne, ohľaduplnejšie. Dobrovoľná skromnosť je ďalším pojmom používaným v týchto súvislostiach. Zdá sa, že je to viac ľudí, ako by človek predpokladal, ktorí sú pripravení na vykonanie potrebných zmien. To čo je najpotrebnejšie, je komunikácia medzi týmito ľuďmi. Mnohí z nich hovoria, že ich je málo, ale to nie je pravda. Spájanie týchto ľudí, hľadanie spoločnej platformy, nadväzovanie komunikácie, to sú veľmi dôležité aktivity.
ST: Keď to mám všetko zhrnúť, konečným posolstvom je: pracuj tvrdo, s nadšením a hľaď do budúcnosti s nádejou. Povedal som to správne ?
EL: Je to presne tak. S nádejou a zodpovednosťou. Znamená to nie len žiadať svoje práva, ale prijať zodpovednosť za druhých ľudí, prírodu a budúce generácie.
Ervin Laszlo je vedec, filozof, pianista, autor viac ako 50 kníh, člen Rímskeho klubu, vedecký konzultant UNESCO a rektor viedenskej akadémie. V minulosti hosťoval a prednášal na viacerých univerzitách, okrem iného na univerzite v Yale, v Princetone a v New Yorku. V súčasnosti žije v Taliansku.
Sergio Tripi, je autor a žurnalista, hovorca Univerzity mieru pri OSN. Založil neziskovú organizáciu Associazione Culturale Triangoli, ktorej cieľom je šírenie kultúry mieru.
rozhovor vyšiel v časopise Living Lightly no. 13/2000