Vitariánstvo z ekologického pohľadu

Vitariánstvo a konzumácia lokálnych potravín

Možno považovať jedenie exotického ovocia a dovážaných produktov za prirodzené?

Odpoveď na tuto otázku zatiaľ, vzhľadom na určíte podmienky, nie je jednoznačná. Ideálne by bolo zohľadniť ľudské a prírodné ideálne potreby. Potom by som jednoznačne odpovedala, že žiadne exotické ovocie a produkty nepotrebujeme, že najvhodnejšie, najprirodzenejšie je konzumovanie plodov, dopestovaných v našom geologickom pasme, v mieste nášho bydliska. Usudzujem, že prekážkou pri napĺňaní tejto myšlienky je slabé zásobenie nášho trhu domácimi produktmi. Tento problém siaha až k prvovýrobe, presnejšie k pestovateľom. Zrejme ešte stále nie je dosť veľkopestovateľov a teda ani dostatok produktov. Ak sa aj u nás niečoho urodí, snažia sa obchodníci urobiť čo najvýnosnejší biznis a predať produkciu do zahraničia. Zmena tohto stavu je predovšetkým v nás, kupujúcich. Ak by sme od obchodníkov žiadali a kupovali len domáce, pripadne i biologicky pestované, a tie exotické, dnes už nielen dopované chémiou, ale i ožarované produkty by zostavali hniť v skladoch, situácia by sa určite zmenila v prospech všetkých. Ideálnym riešením tejto otázky, tak ako aj ďalších, by bol prirodzený spôsob života, keď by si každý dopestoval prirodzené produkty sám a ďalšie by získaval naturálnou výmenou zo svojho okolia.

Pohľad na ekologické a ľudsko - právne dopady globálneho obchodu s potravinami.

Neprirodzené formy života, ktorého sme väčšina súčasťou, so sebou prinášajú aj neprirodzené problémy. Tieto sa dajú odstrániť len návratom ľudí k Prírode, k poznaniu a dodržiavaniu jej zákonov, návratom k tomu podstatnému prapôvodnému, čo nás spája s Bohom a so všetkým stvoreným. Cesta sa volá Láska. Možno ju uskutočňovať napríklad cez stravovanie, ktoré neubližuje ani živým tvorom, ani človeku. Ba naopak. Ide o spôsob ktorý prinavracia zdravie ako na materiálnej - fyzickej - hrubohmotnej úrovni, tak i na úrovniach vyšších frekvencii. Prirodzene ide o stravovanie, pri ktorom je vylúčené zabíjanie či už zvierat alebo i rastlín a ich plodov, ide o konzumovanie surových rastlinných plodov. Pri ňom sa plody iba transformujú v telách živočíchov - premieňajú (rozkladajú a vstrebávajú) v prirodzenom kolobehu života. Deje sa tak bez varenia a používania ohňa, ktorý zabíja enzýmy ničí i ostatné živiny (rozkladá termolabilné vitamíny, organické minerály v tekutom stave mení na anorganické v tuhej - kamennej forme). Takéto stravovanie, ktoré bolo súčasne spojené s prirodzeným spôsobom života a dopestovaním produktov vlastnej spotreby je riešením nielen ekologických a právnych dopadov globálneho obchodu s potravinami, ale i novej kvality života.

Možno považovať napríklad banány, ktoré sa zberajú nezrelé, chemicky sa ošetrujú a ožarujú za "živú" potravinu?

Ak by som chcela hovoriť o ideálnej potravine, samozrejme takto "upravený" banán ňou nie je. Či a koľko živých enzýmov a ostatných živín sa v takto umŕtvovanom banáne zachová - to je otázka pre vedcov v laboratóriu. Za seba môžem po dlhoročných skúsenostiach s banánmi dnes, keď ich ožarovanie je už bežnou samozrejmosťou, vyhlásiť, že môj organizmus mi reakciou štítnej žľazy napovedá, že som telu dodala škodlivinu, ktorú väčšinou odmieta stráviť. Podobne pocity mávam, spojene s reakciou pankreasu na neprirodzene - rafinovaným cukrom dosladzované pomaranče. Ich farebne odtiene majú od prirodzených ďaleko.

Dá sa dnes stravovať vitariánsky iba z lokálnych - miestnych zdrojov?

Isteže. Tomu, kto si sám na dosť veľkej ploche dopestuje aspoň väčšinu prirodzených plodov. My ostatní sme odkázaní na obchody a trhy s zeleninou, olejnatými jadrami ( semenami a orechmi), strukovinami a obilninami. Ale - ako som už povedala - kvalitu a sortiment nakupovaných výrobkov určujeme my - kupujúci - tovarom, ktorý nakupujeme.

Jana Císarová
Fórum zdravej výživy, Bratislava