Vráťme život do miest
Moderné mesto je jedným z tých vynálezov, o ktorých možno povedať, že „vyzerajú dobre, ale iba na papieri.“ V priebehu času mnohé z predností miest zatienili ich vlastné vedľajšie následky. Ako narastala rýchlosť života, zdvorilosť a ohľaduplnosť upadala. Snaha o pokojné spolužitie rôznorodých ľudí bola podkopaná novým druhom kmeňových rozbrojov rôznych záujmových skupín. Súdržnosť komunity musela ustúpiť ekonomickým trendom, ktoré ju roztrieštili.
Hlavným problémom miest je dnes však predovšetkým to, že nie sú trvalo udržateľné. Ich neohraničený apetít a stále sa zväčšujúci objem vytvárajú enormné nároky na prírodné zdroje a nezvratne narušujú rovnováhu ekosystémov v ich blízkom aj vzdialenom okolí.
Aby prežili, musia sa podľa organizácie World Watch Institute, vyvinúť do novej formy, ktorá bude napodobňovať metabolizmi v prírode.“ Väčšina miest potrebuje zásadne zmeny v týchto oblastiach: voda, odpady, jedlo, energia, doprava a využívanie krajiny.
Mestá pre ľudí, nie autá
Doprava je pritom oblasťou, ktorú možno použiť ako výstižný príklad toho, čo je potrebné zmeniť. Verejným nepriateľom číslo jedna je auto. Osobné automobily majú na svedomí polovicu z celkovej veľkosti ekologickej stopy obyvateľov miest. Autá sú luxus, ktorý si Zem nemôže dovoliť. Takže prvým krokom musí byť obmedzenie individuálnej automobilovej dopravy v mestách.
Tu je jedná z možných stratégií. Začneme osobným príkladom. Začnime cestovať verejnou dopravou, na bicykli, na vlastných nohách. V rovnakom čase sa obráťme na mestskú radu a zástupcov mesta, aby urobili čo najviac pre zvýhodnenie ekologickejších spôsobov dopravy v meste. Veľký plánovači a architekti v ich slonovinových vežiach musia počuť hlas ulice, ktorý kričí: „ Mestá pre ľudí, nie autá.“
Kreatívny pouličný aktivizmus
Medzi spôsoby akým dať tomuto hlasu potrebnú silu patrí kreatívny mestský aktivizmus. Umenie betónovej džungle, pouličná slávnosť, posolstvo odovzdávané žartovnou formou, dočasné uzatvorenie ulíc a ich využívanie ľudským spôsobom. Takýto druh aktivít vyvolá pozornosť ľudí a núti ich reagovať. Reakcie môžu byť pozitívne aj negatívne, málokto však ostane nezúčastnený, apatia každodenného života je prelomená a otvára sa priestor pre možné zmeny.
Cieľom je výrazná a dlhodobá zmena v ľudskom vedomí. Ak je kampaň účinná, ľudia začnú prehodnocovať spôsob, ktorým vnímame autá, podobne ako v priebehu histórie prehodnotili napr. svoje vnímanie fajčenia.. V dôsledku toho sa tón a rytmus mesta zjemní, vznikne viac priestoru pre nekomerčné ostrovčeky, ktoré sociológ Ray Oldenburg volá „Tretí rozmer“ - miesta pre spoločenský život, ktorý sa neodohráva ani v domácnosti ani v práci. V týchto chránených miestach môže opäť ožiť všetko dobré, čo mesto prinieslo.
Stojíš na rohu ulice a čakáš kým na semafore naskočí zelená farba. Autá brzdia a zastavujú meter za čiarou vyznačujúcou prechod pre chodcov. Stoja ti v ceste a obyčajne by si svoju zlosť jednoducho prehltol a autá obchádzal. Dnes však cítiš, že je čas ukázať svetu, ako sa cítiš. Na veľké prekvapenie všetkých vyskočíš na kapotu auta, prejdeš cez ňu a pokračuješ svojou cestou.
Spontánne gesto je šľahačkovou tortou hodenou do tváre apatickej spoločnosti. Zvyčajne motivované silným osobným presvedčením, má schopnosť vyprovokovať silné reakcie, od súhlasných po odmietavé či zlostné. Je preto nevyhnutné byť pripravený na možné následky takéhoto činu.
Rovnako efektívne môže byť aj gesto obsahujúce istú dávku komičnosti. Môžeš napríklad s priateľmi či priateľkami vyniesť do stredu ulice, ktorú okupujú autá, gauč na ktorom sa pohodlne rozvalíte so šálkou kávy v jednej ruke a napínavým románom v druhej. Okoloidúci sa budú zaujímať, čo sa deje a možno sa niektorí z nich k vám aj pridajú. V takom prípade ste práve vytvorili skutočný „Tretí rozmer mesta“
Verejné umenie
Verejné umenie má veľa foriem a funkcií, oslovuje ľudí cestou do práce, na nákupy alebo po ceste domov. Narúša stereotypy, spochybňuje zabehané koľaje a hlasno dáva najavo: „Ľudský duch v týchto miestach stále žije.“
Nálepka, nápis, grafická forma, performácia. Ako skupina aktivistov, ktorí označili stromy na uliciach svojho mesta nápisom „Strom“. Po mnoho dní na týchto uliciach spomaľovali vodiči svoje autá a čudovali sa nad zvláštnym pohľadom, ktorý sa im naskytol. Po mnoho dní v tomto mestskom bloku visela vo vzduchu otázka.
Jasnou rečou hovorí grafika urobená na mieste kde automobil zrazil chodca, doplnená nápisom: „Erica Morena - Zavraždená automobilom“.
Niekedy je mašinéria mestských úradov a magistrátov neskutočne pomalá. Aj zmeny, s ktorými súhlasí väčšina obyvateľov mesta a ktoré by z mesta mohli urobiť lepšie miesto pre život, narážajú na stenu byrokracie. Tvoja voľba, ako občana tohto mesta je buď ticho čakať, alebo veci trochu urýchliť, vyvolať náležitý rozruch a uistiť sa, že tvoje požiadavky a posolstvá nezapadnú prachom.
Ak trvá mestskému úradu príliš dlho realizácia cyklistických trás v meste, môžete si s priateľmi namaľovať cyklistické chodníky sami. Ak sa sám necítiš na cestách preplnených autami bezpečne, vyrazte si do ulíc aj spolu s priateľmi, známymi aj menej známymi . Ak Vás - chodcov, korčuliarov, skateboardistov a cyklistov bude niekoľko stoviek, či dokonca tisícok, ako to býva na pouličných párty v niektorých veľkých európskych mestách, môžete na pár hodín vrátiť uliciam ich bezpečnosť, živosť, svieži vzduch a ľudského ducha.
Mestský život môže byť spontánny, komunitný a radostný. Mestský dizajn a architektúra môžu byť vytvárané s cieľom uprednostniť ľudí pred autami. A ak to inžinieri a mestský architekti nechcú počuť - alebo iba jednoducho nedokážu opustiť staré industriálne stereotypy - môžeme mestským zatiaľ priestorom vrátiť aspoň dočasne život mi sami.
Preklad z Adbusters No.29/2000, -mari-