Všetci sme prepojení

S dnešným rozvojom informačných technológii sa stále viac zdôrazňuje slovo komunikácia. A naozaj sa stáva stále dôležitejšou vo všetkých oblastiach nášho života.

Rozvoj informačných technológií

Celý svet sa stáva stále prepojenejší. Najprv to boli klasické telekomunikačné siete, rozhlas, televízia, dnes je to internet a stále sa rozmáhajúce mobilné siete. Behom okamžiku sa môžete rozprávať s niekým na druhom konci sveta, čítať informácie, ku ktorým by ste sa predtým len veľmi ťažko dostali, alebo vedieť, čo sa práve deje niekde veľmi ďaleko. Samozrejme má to svoje výhody, ale aj nevýhody. Prináša to obrovské možnosti spoznávania iných kultúr, spôsobov života, a tým by to mohlo pomôcť predchádzať konfliktom, ale zároveň to napomáha aj vzniku jednotnej uniformnej konzumnej kultúry a napodiv aj novým etnickým konfliktom. Veľké množstvo ľudí je totiž týmto "scvrknutím" sa sveta a rýchlymi premenami ich tradičného spôsobu života zaskočená a zneistená. Nejaký nepriateľ, ktorý za to môže, sa potom vždy nájde.

Paralely v našom bytí

Teraz sa však zameriam na iný aspekt toho, čo nám rozvoj informačných technológii prináša. Ak si porovnáte princípy fungovania týchto technológii s novými poznatkami napríklad o fungovaní mozgu, nájdete nám mnoho podobností. Ba často krát práve objavy v oblasti techniky nám pomohli pochopiť niečo zo sveta prírody. Aj Lovelockovú teóriu Gaie - Zeme ako celistvého živého organizmu (viď. Jednota v rôznosti, KŽ č.6) pomohli sformulovať práve nové poznatky z oblasti kybernetiky a samoregulačných mechanizmov. Samozrejme je to len veľmi zjednodušený model a nepopisuje ešte veľmi širokú škálu procesov, ale aj napriek tomu prináša mnoho podnetného. Takisto tí, čo sa zaoberajú určitými psychologickými a ezoterickými náukami, dnes hovoria o programoch, ktoré určujú naše správanie. Sú to naše presvedčenia a vzorce správania, ktoré do značnej miery určujú, ako reagujeme na určité situácie. Po určitom čase (asi mesiac), ktorý zotrváme s určitým presvedčením a naladením, sa toto zapíše do podvedomia a pôsobí ako skrytý mechanizmu alebo prúd, ktorý bez nášho vedomia ovplyvňuje náš život. A takýchto programov v nás funguje mnoho. Sú tým silnejšie, čím viac ich opakujeme. Niektoré sme si vytvorili sami, iné nám vštepili rodičia, priatelia, spoločnosť. A potom sa divíme, prečo reagujeme tak ako reagujeme, keď vedome by sme chceli urobiť niečo úplne iné. Existuje už dnes mnoho techník, ako nahrádzať tieto programy, ktoré nám sťažujú život, novými. Väčšinou však vyžadujú skúsené vedenie, aby sme si nenarobili viac škôd ako osohu. Vo všeobecnosti však možno povedať, že ak budeme udržiavať vo vedomí dostatočne dlho nové naladenie, tak sa po čase tiež zapíše do podvedomia. Pokiaľ v svojom snažení vytrváme a aj v reálnych situáciách a budeme konať podľa tohoto nového programu, tak časom nahradí ten starý.

Vedomé a nevedomé procesy v našom mozgu

Tu sa dostávame k dôležitému momentu. Naša kultúra sa zameriava hlavne na naše vedomie a vedomo-asociačnú prednú časť mozgu. Jej dominantou je logické, lineárne myslenie a verbálny prejav. Dokázali sme ich pomocou divy, ale zároveň majú svoje obmedzenia. Koľko nedorozumení vzniklo pri rôznom chápaní slov asi každý vie. Takisto logické spracovávanie informácii vo vedomí je svojou podstatou veľmi pomalé. V konečnom dôsledku je to aj najmladšia časť mozgu a najmenej vyvinutá. Naproti tomu existujú staršie časti, ktoré sú ďaleko vyvinutejšie a aj ďaleko rýchlejšie, ibaže dnes o ich skutočnej funkcii vieme len veľmi málo a málo ich aj využívame. Použijem znovu prirovnanie zo sveta počítačov. Na monitore vidíme nejaké grafické prostredie, napríklad Windows, ktoré nám sprostredkúva výstupy z činnosti programov. To je vlastne naše vedomie. Ale v podstate nám nehovorí nič o tom, ako programy fungujú, čo sa deje vo vnútri počítača, čiže v ostatných častiach mozgu, ale vlastne v celom našom tele. A ak by sme chceli, aby nám počítač postupne vypisoval, čo sa deje, strávili by sme asi pred monitorom nie minútu, ale týždeň. A tak je to aj s naším vedomím. Nie je možné sledovať všetky nesmierne rýchle procesy, ktoré prebiehajú v našom mozgu. Sú založené nielen na lineárnej logickej analýze, ale aj na paralelnej intuitívnej syntéze, kde prebieha spracovanie informácii súčastne, vzniká určitá sieť, obraz, ktorý poskytne riešenie problému. A zrazu nám vo vedomí blikne: "Aha, veď je to predsa takto

". Ak by sme sa viac spoľahli na tieto časti nášho mozgu, namiesto toho, aby sme donekonečna omieľali problémy v našom vedomí, náš život by sa stal jednoduchším a asi aj spokojnejším.

Znovu objavenie neverbálnej komunikácie

Vrátim sa znovu k informačným technológiám. Nielenže nám pomáhajú pochopiť fungovanie nás samotných, ale nám zároveň pomáhajú aktivovať tie časti mozgu, s ktorých funkciou sú podobné. A tak v poslednom období práve interakciou s počítačmi, internetom a mobilnými sieťami dochádza u časti ľudstva k aktivácii častí mozgu zodpovedných za neverbálnu komunikáciu. Tú, ktorú napríklad bežne vedome používali austrálski domorodci, ale na ktorú sme, až na pár zasvätencov, v našej kultúre zabudli. Prečo sa to stalo? Odpoveď nám dávajú práve austrálski domorodci. Aj keď ovládanie telepatie znie lákavo, ruku na srdce, naozaj by ste chceli, aby vám niekto druhý videl do duše? Často krát skrývame svoje myšlienky aj sami pred sebou a nieto ešte pred inými. Hanbíme sa, akí sme a čím sme. Alebo je v nás toľko nevraživosti a útočnosti, že by sa iní ľudia pri pohľade do nášho vnútra zhrozili. Ale naozaj si myslíte, že to iní nevnímajú, aj keď len na podvedomej úrovni a do vedomia sa to dostane len vo forme nejasného pocitu antipatie? Ak teda budeme viac úprimní hlavne voči nám samotným a následne voči nášmu okoliu, môžeme začať objavovať netušené možnosti vzájomnej komunikácie a spolupráce. Priznáme si, že nie sme zrovna dokonalí, ale zároveň sa budeme snažiť prečistiť tú časť nášho bytia, ktorú momentálne sme schopní a zistíme, že ak budeme ochotní pomôcť druhým, tak aj oni ochotne pomôžu nám.

Ako vlastne komunikujeme

Predpoklady pre neverbálnu komunikáciu u mnohých ľudí sú v súčasnosti pomerne veľké. To, že na to majú vplyv okrem iného práve informačné technológie, som zistil jednak na sebe pri svojej práci, ale jednak aj od iných ľudí, ktorí sa rozvojom neverbálnej komunikácie zaoberajú. A tak sa postupne učíme jednak narábať s informáciami, triediť ich, vyberať tie dôležité a posielať ich zase tam, kde ich treba. Čiastočne to prebieha vedome, ale väčšina mimo vedomia. A tu si práve treba uvedomiť, že aj keď o tom nevieme, tak stále komunikujeme najrôznejšími spôsobmi so svojím okolím. Už len také tie "nenáhodné" stretnutia, keď stretnete niekoho, koho ste chceli stretnúť, alebo vám zavolá v tej chvíli, keď na neho práve myslíte. Inokedy stretnete niekoho úplne neznámeho, ale pritom na prvý pohľad veľmi blízkeho a zodpovie vám napríklad otázku, ktorá vás už dlhšie trápila. Asi sa s viacerými zhodneme na tom, že k takýmto stretnutiam v našich životoch dochádza ďaleko častejšie, než by sa dalo vysvetliť štatistickou náhodou.

Mnoho za vás "hovoria" aj vaše oči. Určite poznáte ľudí, s ktorými vám stačí chvíľu si pozrieť do očí a nemusíte ani nič hovoriť. "Viete" všetko, čo momentálne potrebujete. Najlepšie to dokážu práve zaľúbení, pretože majú medzi sebou najmenej prekážok a sú najviac otvorení. Pri tomto spôsobe komunikácie tiež dochádza k podstatne menej nedorozumeniam a chybným vysvetleniam, ako prostredníctvom slov a klamať možno podstatne ťažšie. Asi by sme boli prekvapení, ale behom krátkeho stretnutia očí prebehne obrovské množstvo informácií a prebieha týmto spôsobom väčšia časť komunikácie, než slovami.

Alebo si naozaj myslíte, že všetky nápady sú naozaj vaše? Aj mnohí slávni vedci priznávajú, že ich najväčšie objavy ich napadli vo sne. A ak sa opýtate ľudí skúmajúcich telepatiu, tak vám povedia, že k nej najčastejšie dochádza pri uvoľnenom vedomí, v hladine alfa alebo v sne. Niekto múdry tiež povedal, že skutočne nový vynález je ten, na ktorý sa už zabudlo. A naozaj mnoho vynálezov uzrelo svetlo sveta podstatne skôr, ale ešte nebola ich doba a tak upadli znovu do zabudnutia. Alebo sa stáva, že mnohé dôležité objavy urobili dvaja, alebo aj viacerí vedci súčasne, a pritom pracovali nezávisle na sebe. A ak to zoberieme do dôsledkov, ktoré myšlienky sú vlastne "naše"? Vieme to? Nestalo sa vám, že v prítomnosti nejakého človeka začnete myslieť na niečo, čo by vás inak ani nenapadlo rozoberať. Podľa doterajších výskumov telepatie ale pritom vzdialenosť nehrá rolu. A tak sa núka súvislosť s kvantovou fyzikou, ktorá zistila, že ak oddelíme dve elementárne častice, napríklad elektróny a budú akokoľvek ďaleko od seba, zmeny u nich budú prebiehať súčasne. Ako keby na určitej úrovni priestor ani neexistoval a všetko bolo v skutočnosti prepojené. Nepodobá sa to náhodou na tvrdenia mystikov staré tisícročia?

Kolektívne vedomie a jednotlivci

A tak sa postupne dostávame k poznaniu, že existuje určité kolektívne vedomie, ktoré jednak ovplyvňuje vedomie a život jednotlivcov, ale spätne aj jednotlivci ovplyvňujú toto kolektívne vedomie. Deje sa to v rôznej miere. Boli a sú jednotlivci, ktorí svojím bytím dokázali ovplyvniť tisíce a milióny ľudí. A to nielen tým, že stáli v čele nejakej mocnosti, alebo pôsobili prostredníctvom televízie. Mnohí z nich sú zdanlivo skrytí a napriek tomu výrazne ovplyvňujú vývoj spoločnosti. Ich myšlienky sú natoľko silné, že dokážu formovať procesy v rámci spoločnosti a iniciovať významné zmeny. Nakoniec možno vydajú nejakú knihu, o ktorej budú neskôr ľudia hovoriť, že je veľmi cenná, ale myšlienky z tej knihy už dávno pôsobia. Samozrejme, nedokážu to sami. Okrem ľudí, s ktorými nájdu porozumenie a s ktorými spolupracujú, musia tiež spolupracovať s obrovským množstvom bytostí a síl, ktoré sú nám pripravené pomôcť, ale ktoré potrebujú prostredníctvo nejakého človeka, aby mohli pôsobiť vo svete ľudí. A tak aj každý z nás robí každý jeden vedomý, ale aj nevedomý čin v súhre s množstvom najrôznejších bytostí. Asi by sme mali preformulovať chápanie géniov a iných významných osobností. Sú to jednak naozaj výnimoční ľudia, ale zároveň to, čo dosiahli, bolo výsledkom práce množstva iných ľudí už pred nimi a tiež spolupôsobenia množstva síl, ktoré práve oni boli schopní dať do jedného celku a v pravý čas ho ponúknuť spoločnosti.

Podobne aj každý z nás pri svojom myslení, cítení a konaní spolupracuje s množstvom ľudí, ale tiež iných bytostí a síl, s ktorými je nejakým spôsobom spriaznený. Málokto si to však uvedomuje a sami by sme boli prekvapení, čo vlastne na iných úrovniach bytia robíme a aký vplyv na svoje okolie máme. Neskúsime viac poznať tieto procesy, ale hlavne na základe tohto poznania zmysluplnejšie konať?

Možnosti neverbálnej komunikácie

Pokúsim sa vám priblížiť niektoré spôsoby, ako vedome využívať neverbálnu komunikáciu. Iste každý z vás pozná ľudí, s ktorými si nejako nereže. Nie je to síce priamo nepriateľstvo, ale rozpory sú. Skúste sa naladiť na tohoto človeka a pokúsiť sa ho pochopiť, prečo jedná tak ako jedná. Potom mu môžete ponúknuť spoluprácu. Ak by sa rád naučil od vás niečo, v čom ste práve vy lepší a čo by mu pomohlo spokojnejšie žiť, tak mu to ponúknite. Na oplátku ho požiadajte o niečo, v čom je dobrý zase on. Po nejakej dobe cviku vám začnú prichádzať na um aj konkrétne veci, ale na začiatku postačí, ak pocítite, že prebehlo spojenie a uvoľnilo sa medzi vami napätie. Opätovne pripomínam, že všetky procesy, ktoré pritom prebehnú, nie je možné poznať, lebo by ste mohli tým stráviť týždne. Túto techniku môžete tiež použiť, ak niečo na niekom obdivujete. Požiadajte ho, či sa to od neho môžete naučiť a ponúknite mu niečo, o čo má zasa on záujem. Pred ukončením nezabudnite poďakovať jednak tomuto človeku a tiež všetkým silám, ktoré vám boli pri tomto procese nápomocné. Zdá sa vám to, čo popisujem príliš nereálne? Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že sa mi to už mnohokrát osvedčilo a moje vzťahy s viacerými ľuďmi, s ktorými sme si nedokázali prísť na chuť, sa výrazne zmenili. Používal som to napríklad s úspechom v škole, takže jednak sa odbúrali určité nezhody, jednak po mne nežiadali to, čo nebolo treba a stačilo mi podstatne menej učiť sa. Inou možnosťou využitia je, ak potrebujete ísť niečo vybavovať. Skúste sa naladiť na ľudí, s ktorými budete rokovať a zistíte, že aj zo zvyčajne nepríjemného úradníka sa vykľuje vcelku príjemný človek. Uvedomte si, že aj väčšina ľudí, ktorí za ním prichádzajú, je naladená voči nemu nie moc priateľsky (hlavne ak je v nejakej nie moc obľúbenej pozícii) a na základe toho aj on jedná s nimi. Vo všeobecnosti ide v týchto technikách o naladenie sa na spoluprácu a vzájomné obohatenie s daným človekom, namiesto obvyklej konfrontácie a vzájomného okrádania sa.

Komunikácia s prírodou

V prípade, že si neviete poradiť s nejakým problémom, uvoľnite sa a vyšlite prosbu o pomoc. Onedlho môžete stretnúť nejakého človeka, alebo otvoriť knihu, či časopis a dostanete odpoveď. Alebo choďte do prírody a vnímajte svoje okolie. Už po hodinke, dvoch, troch sa vaše bytie natoľko prečistí od stresov, bludných myšlienok a nepríjemných pocitov, že často krát prídete na riešenie aj "sami". Teda sami nie, ale stanete sa otvorenejšími na príjem rád z okolia. A tu sa dostávame k neverbálnej komunikácii s prírodou a prírodnými bytosťami. Mnoho vecí sme si navykli zbytočne komplikovať, a tak čítame stohy kníh, z ktorých nám praská hlava, namiesto toho, aby sme viac chodili do prírody, kde by sme sa jednak prečistili a tiež by sme prijali väčšinu potrebných informácii od bytostí naokolo. S tým rozdielom, že by to neboli len prázdne vedomosti, ale viac praktické rady, ako žiť. A potom by stačilo len otvoriť knihu, alebo časopis na tej správnej strane, prečítať to podstatné kľúčové slovo, ktoré by rozbalilo do vedomia všetko ostatné, čo je treba. Aj tak som zistil, že z väčšiny článkov je pre mňa podstatných len niekoľko myšlienok alebo skôr spúšťacích "gombíkov", ktoré mi ukážu smer, alebo dokonca aktivujú všetko ostatné, čo je treba. Pri takomto spôsobe síce nemáme vo vedomí toľko informácii, ale namiesto toho vieme, čo máme robiť, ako máme žiť a to aj bez dlhého rozumovania.
Začali by sme takto splácať aj svoj možno najväčší dlh voči prírode, Zemi. Nejde len o to, že znečisťujeme a ničíme svoje fyzické prostredie. Podobne znečisťujeme aj emocionálne a mentálne "ovzdušie" Zeme. A hlavne s ňou strácame kontakt, súznenie a stávame sa potom ničiacimi, aj napriek často dobrým úmyslom, lebo nie sme v súlade s celkom. Vidíme všetko len z nášho obmedzeného zorného uhla. Nevieme, čo je pre nás a naše okolie v danom okamžiku to najlepšie. Ak by sme sa viac nalaďovali na to, čo je v súlade so Zemou, tak aj pri súčastnej životnej úrovni by dochádzalo k podstatne menšej deštrukcii. Vedeli by sme, kde a kedy nám Zem ponúka svoje dary a kde nemáme brať, lebo ju to citeľne ohrozuje. A zároveň by sme prežívali väčšiu vďaku za to, čo nám dáva. Tu má veľa dlhov aj väčšina z nás, čo sa pohybujeme okolo ekologického hnutia. Príliš sme sa zamerali na určité problémy a naše aktivity, kampane, pričom nám nezostáva čas ísť niekde von, do prírody. Stávame so potom krátkozrakí a aj napriek tomu, že sa domnievame, že robíme všetko pre Zem, náš pohľad je obmedzený a nevidíme širšie súvislosti. Potom aj naše aktivity urobia niekedy viac škody ako osohu. A pritom Zem, ako asi každá matka, si najviac praje, aby sme si ju všímali, komunikovali s ňou, neubližovali jej a boli jej vďační za jej dary.

Harmónia z chaosu

Jeden zo základných zákonov fyziky, druhý termodynamický zákon hovorí o raste entropie. Čiže zjednodušene povedané, pri každom reálnom fyzikálnom procese rastie neusporiadanosť, entropia, chaos. Energia sa stáva neusporiadanou, stráca schopnosť konať prácu, rozplýva sa v prostredí vo forme tepla. Existuje však jedna podstatná výnimka a tou sú živé bytosti. Aj vedci pri hľadaní kritéria prítomnosti života na Marse dospeli k záveru, že najspoľahlivejším znakom je pokles entropie, neusporiadanosti. Vo všeobecnosti možno povedať, že Život sa bráni Smrti tým, že z chaosu, rozkladu vytvára štruktúry, poriadok. A ešte jeden zákon, tentoraz matematický, Život narúša. Symbolicky vyjadrené, 1+ 1 nie je 2, ale 3. Vzniká synergia, čiže celok je viac než len súčtom jeho jednotlivých častí, nadobúda novú kvalitu. A tak aj my prispievajme tým, že sa budeme spájať, komunikovať a spolupracovať, k tomu aby začala prevládať tvorivosť nad ničením. Momentálne v našej spoločnosti prevláda práve ničenie, entropia, Je to dôsledok toho, že sa vytráca život, obklopujeme sa samými mechanizmami a aj my sa stávame mechanickými, bezduchými. Objavme teda v sebe tvorivosť, to v čom sme boli stvorení na obraz boží a staňme sa tiež Stvoriteľmi, vytvárajme svoju realitu, v ktorej žijeme a prispievajme k tomu, aby nám tu bolo všetkým lepšie.
Ďakujem všetkým bytostiam, ktoré so mnou spolupracovali nielen pri písaní tohoto článku, ale v každej minúte môjho života...

Ondro Végh