Zdravé potraviny za zdravé ceny

Keď sa v Západnej Európe pred dvadsiatimi-tridsiatimi rokmi diskutovalo o potrebe obmedzenia chemických vstupov do poľnohospodárstva a rizikách ich používania, rozhodujúci sa stal hlas spotrebiteľov, ktorí sa rozhodli podporovať prírodné metódy pestovania.

Ako sa prírodné poľnohospodárstvo rozvíja vo svete?

V súčasnosti je napr. v Rakúsku obhospodarovaných 6 percent celkovej výmery pôdy ekologickým spôsobom. Holandsko, krajina najviac poznačená vysokovýkonnými technológiami v poľnohospodárstve, je v súčasnosti najväčším európskym podporovateľom zavádzania ekologického poľnohospodárstva. V Nemecku odhadujú nárast spotreby ekologicky vypestovaných - tzv. biopotravín na 30 percent z celkovej spotreby v roku 2010. Každý desiaty Nemec aspoň občas nakupuje biopotraviny a pre milióny ľudí v Západnej Európe je ich pravidelný nákup bežnou súčasťou života. Vybudované sú špecializované predajne, sieť rodinných fariem a biopotraviny dostať a j v supermarketoch.

Ako je to na Slovensku?

Samozrejme, aj u nás je dosť ľudí, ktorí sú schopní pochopiť, že postupný návrat k prírodnému poľnohospodárstvu by mohol priniesť mnoho dobrého. Problém je v tom, že rovnako ako v Západnej Európe, aj u nás musia vyjsť ako prví s iniciatívou spotrebitelia a obchodníci.

Prečo? Odhliadnuc od nespornej vyššej výživovej hodnoty biopotravín, s prírodným poľnohospodárstvom sa zatiaľ spája viac praktických ťažkostí. Predovšetkým nie je jednoduché pri súčastnom zlom stave poľnohospodárskej pôdy a málo odolných odrodách poľnohospodárskych plodín odolávať nátlaku škodcov a chorôb a dosahovať primerané úrody. Prírodné poľnohospodárstvo jednoznačne vykazuje vyššie náklady spojené s ochranou porastov ako konvenčné - "chemické" poľnohospodárstvo. Tam, ked modernému bačovi stačí urobiť pár postrekov prudko jedovatými postrekmi, podporovateľ prírodných spôsobov musí proti burine a škodcom bojovať mechanicky a biologicky - väčšinou menej účinne a pracnejšie, i keď o to bezpečnejšie pre konzumenta. Plodiny náročné na prácu - ako je zelenina, si často vyžadujú náklady spojené s vyplácaním sezónnych brigádnikov zamestnaných na pletie, zber a pod. Keďže pracovná sila, ale aj nákup niektorých mechanizmov, sú omnoho drahšie ako chemikálie, ekologický gazda dopláca - a dopláca aj spotrebiteľ, ak chce mať zdravé potraviny.

Práve preto sú na západe tak populárne kluby na priamy odber biopotravín od roľníka, hoci tie sú v obchodoch úplne bežné, ale výrazne drahšie ako "konvenčné" potraviny, niekedy až o 60 i viac percent.

Ako dodávatelia ekologicky dorábaných potravín pre malospotrebiteľov u nás na Slovensku prichádzajú do úvahy skôr súkromne hospodáriaci roľníci ako veľké štátne majetky a družstvá. Aj preto, že pestovať ekologicky ovocie a zeleninu na veľkých plochách nie je ani dosť dobre možné vzhľadom na malú ekologickú stabilitu takého systému a vzhľadom na potrebu individuálneho a pritom komplexného prístupu ku každej plodine.

Možným záujemcom o prírodné poľnohospodárstvo sa v prvom rade musí umožniť prístup k informáciám, ktoré im pomôžu zvážiť všetky potrebné kroky na prechod k hospodáreniu bez chémie. Potrebujú informácie o prírodných prostriedkoch proti chorobám a škodcom, ak sú napr. výluhy z liečivých rastlín, rôzne priemyselne vyrábané bio-preparáty, zelené hnojenie dusík viažucimi rastlinami. Atď.. Najmä však musia vidieť reálnu možnosť odbytu svojich výpestkov.

Ako založiť klub spotrebiteľov zdravých potravín?

V každom meste na Slovensku je veľa ľudí, ktorí nemajú vlastné záhradky a nemôžu si zdravé potraviny vypestovať. Alebo na záhradkárčenie nemajú čas, chuť, či potrebné vedomosti. Ak sa tí, čo majú záujem o prírodné potraviny spoja, môžu vytvoriť neformálne združenie a nakupovať takéto potraviny spoločne.

Na začiatok je potrebné vytvoriť skupinu aspoň dvadsiatich spoľahlivých záujemcov. Treba počítať aj s tým, že postupom času si celú vec niekoľko spotrebiteľov "rozmyslí" a odstúpia. Pri rozbiehaní svojpomocnej distribučnej siete v Košiciach nám z pôvodného prihláseného počtu účastníkov zostala asi polovica. Chcem na tomto mieste rozpísať i ďalšie skúsenosti získané v rámci Programu na podporu producentov v ekologickom poľnohospodárstve "Zdravé potraviny za zdravé ceny". Tento program uskutočňuje košické občianske združenie na ochranu životného prostredia SOSNA aj vďaka podpore nadácie Ekopolis Slovensko.

Ako sme získali potrebný počet ľudí pre náš zámer? Uverejnili sme zopár inzerátov a článkov v regionálnych denníkoch a boli odvysielané aj dve relácie v Rádiu Východ. Rozposlali sme propagačné letáky do klubov zdravého spôsobu života (jogínom, vegetariánom, makrobiotikom a pod.) Na našu aktivitu zareagovalo asi 50 spotrebiteľov.

Ďalším krokom bolo zistiť, o aké plodiny majú ľudia záujem. Z našich skúseností vyplýva, že ide o celý sortiment zeleniny - sezónnej i na zimné uskladnenie. Po spočítaní predbežných objednávok dopyt našej spotrebiteľskej skupiny predstavoval asi 8,5 tony zeleniny a 6 ton zemiakov. Toho roku sa však skutočne predá pravdepodobne asi polovica týchto produktov. Záujem o ovocie je menší, pravdepodobne si ho mnohí môžu zadovážiť v dostatočnom množstve zo záhrad rodičov a starých rodičov.

S predbežnými objednávkami od spotrebiteľov sme mohli začať oslovovať možných ekologických pestovateľov v regióne. Na prvý kontakt sme opäť využili inzeráty a články v tlači. Po určitých skúsenostiach z "obchodných rokovaní" môžem povedať, že najlepšie je pozvať jednotlivých roľníkov na osobné stretnutie. Je dôležité odhadnúť, či daný človek má skutočne záujem o prírodné metódy poľnohospodárstva, alebo chce svoju úrodu len výhodne predať. Dá sa na to prísť aj z úrovne jeho vedomostí v tejto oblasti. Žiaľ veľmi mnoho roľníkov nemá ani základné poznanie o tom, čo ekologické poľnohospodárstvo vlastne je (Častá je napríklad predstava, že ide o pestovanie v čistom prírodnom prostredí ďaleko od miest. Je to síce potrebná podmienka, ale ešte dôležitejší je spôsob pestovania). Preto je pre spotrebiteľov dôležité získať aspoň základné poznatky a mať prístup k vhodnej literatúre o ekologickom poľnohospodárstve.

Základnou výhodou pri priamej spolupráci roľníkov so skupinou odberateľov je spôsob odbytu. Spotrebitelia si už v zime objednajú konkrétne množstvo potravín. Tak roľník vie, koľko z ktorého druhu potraviny má vypestovať a komu svoju úrodu predá.

Spotrebitelia a roľníci sa dohodnú, že predaj potravín sa bude uskutočňovať v určitý deň v týždni - napríklad po poludní na parkovisku. Takto môže spotrebiteľ v krátkom čase nakúpiť na jednom mieste zeleninu na celý týždeň. Podstatné je, aby podmienky pestovania aj predaja boli zakotvené v písomnej zmluve. Roľník sa musí zaviazať nepoužívať syntetické látky ako priemyselné hnojivá a chemické prostriedky proti burinám a škodcom. Najlepšie je, ak je o nutnosti zavádzania prírodných metód sám presvedčený. V tomto prípade môže hneď vzniknúť obojstranná dôvera. Zmluvu o dodávke potravín podpisujú jednotliví odberatelia s roľníkom na spoločnom stretnutí. V zmluve musia byť zakotvené aj povinnosti spotrebiteľa, najmä pravidelný odber objednaných potravín. Kvôli isteniu zmlúv možno žiadať napríklad 1/4 celkovej hodnoty objednávky vopred.

Samostatnou kapitolou celého programu je kontrola dodržiavania zásad prírodného poľnohospodárstva na farmách zúčastnených roľníkov. V ideálnom prípade jednotliví spotrebitelia nadviažu dobrý kontakt so svojími dodávateľmi a aspoň občas navštívia "svoju" farmu a na vlastné oči vidia metódy hospodárenia.

Možno odobrať aj vzorky pôdy a plodín na laboratórne rozbory na prítomnosť cudzorodých látok, ako sú napr. ťažké kovy. Prípadné použitie priemyselného hnojiva môže dokázať rozbor na zásobu živín v pôde. Plodiny možno analyzovať na prítomnosť zvyškov pesticídov. No vzhľadom na to, že v súčastnosti je na trhu dostupných niekoľko sto rôznych druhov týchto prostriedkov, prípadný rozbor je určitou hrou na náhodu. Rozbor je možno uskutočniť len na niejkoľko vytipovaných druhov látok, ktoré mohli, ale nemuseli byť použité. Nie je teda 100 percentným dokladom o poctivosti pestovateľa. Okrem toho za rozbory treba zaplatiť dosť vysoké čiastky. Roľník si to musí započítať do ceny potravín, alebo si spotrebitelia danú sumu zozbierajú medzi sebou.
Skutočnú vzájomnú dôveru prameniacu zo vzájomného kontaktu a pevného vnútorného presvedčenia oboch zúčastnených však nikdy nemôžu nahradiť sebedokonalejšie metódy kontroly (

)

Ako sa distribuujú prírodné potraviny v Košiciach ?

Nášho programu sa v súčastnosti aktívne zúčasťňujú asi 25-ti spotrebitelia a dvaja dodávatelia zeleniny (medzi odberateľmi je asi polovica vysokoškolsky vzdelaných ľudí).
Stretávame sa každý štvrtok asi o 16. hodine na určenom mieste (parkovisku) a predaj sa uskutoční väčšinou o pol hodiny neskôr. Pri doterajšej kontrole fariem sme nezistili porušenie vzájomných dohôd. Stále však čakáme na výsledky rozborov plodín.

Ukazuje sa potreba rozšíriť predaj tak, aby sa viac prispôsobil požiadavkám zákazníka. Pravdepodobne to bude prenajatie stánku, kde by každý deň popoludní predával jeden zo zúčastnených roľníkov.

Ďalej zisťujeme legislatívne a hygienické podmienky predaja živočíšnych produktov - vajíčok z voľného chovu hydiny a kozích, ovčích i kravských mliečných výrobkov z prirodzenej pastvy. Hľadáme aj pivničné priestory na uskladnenie trvanlivých druhov ovocia a zeleninycez zimu.
Okrem distribučnej činnosti pripravujeme na zimné obdobie dve konzultačné školenia o prírodnom poľnohospodárstve pre roľníkov a práve štartujeme nový program na záchranu tradičných, odolných odrôd zeleniny a ovocia.

Roman Levický

Keď máte záujem získať viac informácií o ekologickom poľnohospodárstve a o distribúcii prírodných potravín, môžete napísať na adresu:
Združenie SOSNA
Pražská 2, 040 11 Košice
Adresy slovenských ekofariem môžete získať na adrese:
p. Paučíková - Agentúra pre rozvoj vidieka
Akademická 4, 949 01 Nitra