Život na lazoch po 6-tich rokoch - Ďubákovo

Maja a Ďuro Lehký v roku 1990 kúpili na prvý inzerát, ktorý sa im zdal ako vhodný, domček na lazoch za 40 000 sk. V roku 1992 Ďuro prestúpil na diaľkové štúdium (lesnícka fakulta), prenajali byt v Bratislave a presťahovali sa.

Postupne sa im podarilo vykopať gravitačný vodovod, vyklčovať a zúrodniť 6 árovú záhradu, urobiť okolo nej drevený plot (ako ochranu pred diviakmi), postaviť 2 pece, vymeniť dlážku, urobiť kompostovací záchod, zbúrať starú a postaviť novú stodolu. V roku 1997 sa im narodila dcérka Zuzanka. Na niekoľko otázok ohľadom ich života na lazoch odpovedá Ďuro.

V článku uverejnenom v 10 000 ďalších stromov č.4 Maja písala, že chcete žiť v prírode, s prírodou a čo najmenej jej ubližovať. Ako sa na to pozeráte s odstupom času ? Nakoľko sa Vám darí žiť prirodzene a neubližovať prírode ?

Naskytajú sa také dve vízie - duchovná, týkajúca sa rozumu a duševná, týkajúca sa citov, ktoré spolu veľmi súvisia a prelínajú sa.

Duchovná - môžem povedať, že je to predsa len istý kompromis, využívame rôzne vymoženosti civilizácie - práčka, auto, motorová píla, elektrina, voda v dome. Pri týchto vymoženostiach sa snažíme využívať princíp šetrnosti - ekologicky prijateľné prášky na pranie, auto s čo najmenšou spotrebou, pílu v medziach nutnosti, elektrina za 1500 Sk ročne, voda z prameňa a šetríme ňou... Na druhej strane - pestujeme na 8 ároch záhrady, ktorú obrábame ručne, viac ako polovicu všetkých potravín, zvyšok dokupujeme. Aby som to upresnil, na 8 ároch pestujeme zeleninu, zvyšných 40 árov je ovocný sad, z ktorého máme ovocie.

Druhá časť, tá duševná je, že si uvedomujeme, že to čo nás obklopuje na nás spätne pôsobí, na naše vedomie a podvedomie. Ak nás vonku obklopuje príroda, ak sa budíme do spevu vtákov, je to vždy iné ako keď nás budí cinkot električiek. Harmónia, ktorá ťa obklopuje pomáha vytvárať harmóniu v tebe a ty potom takto spätne pôsobíš na ostatných. Uvedomujeme si, že ten celok, ktorý nás obklopuje je aj v nás samotných.

V čom vidíš najväčšie rozdiely medzi životom v meste a na "lazoch" ? Je niečo, čo Vám chýba, na čo ste boli napríklad zvyknutí v meste ? A naopak, čoho z mestského života ste sa najradšej zbavili ?

Ľudia sú tu na okolí omnoho menej nervózni, viac sa navzájom potrebujú, viac sú odkázaní na seba a majú čas pre druhého človeka. V meste je prebytok podnetov pre stretnutia s ľudskými bytosťami, človek si tam ani neuvedomuje ako sa ľudia navzájom potrebujú. Trochu nám tu chýba kultúra, myslím naozajstnú kultúru, nie brakovú komerciu. Možno tiež častejšie stretnutia s kamarátmi. Rozhodne nám nechýba smrad, hluk, agresívna reklama a cinkot električiek...

Môžeš povedať, že život, ktorý žijete je slobodnejší, ako ten, ktorý ste žili v meste ?

Slobodu môžeme zadefinovať ako istý stav duše, citov a emócií. Preto aj keď sedíš v base, tiež sa môžeš cítiť slobodný. Druhá vec je sloboda fyzická, časová neviazanosť, súkromie, neprítomnosť reklamy, hluku, smradu, v týchto aspektoch je tu človek slobodnejší. A pretože tá duchovná sloboda súvisí s tou duševnou, človek je tu slobodnejší. Ovšem niekto si pod pojmom sloboda môže predstavovať veci ako mať blízko do obchodu, asfaltové cesty, spoje, infraštruktúru a to je tu väčšinou neprítomné. Takže takýto človek sa tu môže cítiť neslobodne. Preto záleží na individuálnej hodnotovej orientácií toho, ktorého človeka.

Do akej miery sa cítite sebestační a nezávislí na konzumnej spoločnosti ? Aké sú podľa vás najdôležitejšie kroky k sebestačnosti a nezávislosti ? A do akej miery sa Vám ich podarilo uskutočniť ?

Toto bude hlavne v tej rovine rozumovej. Napíšem zhruba čo kupujeme - kupujeme také veci ako toaletný papier, jadrové mydlo, náradie, súčiastky, trochu fotíme, benzín a pod. Z potravín hlavne tuky a oleje, obilniny a múky, soľ, sójové mäso, grahamové cestoviny a špagety, v lete chlieb. V zime si chlieb pečieme. Veci pre Zuzanku sme dostali väčšinou od priateľov. Kupujeme aj elektrinu, ale šetríme ju tým, že napríklad dom vykurujeme drevom, voda sem tečie samospádom, využívame bodové osvetlenie s nízkowatovými žiarovkami, preto nám stačí za elektrinu 1200 až 1500 sk ročne. Píšem to preto, lebo tam kde sa vykuruje dom elektrinou je takáto suma ako zálohová platba na mesiac. V záhrade pestujeme aj niektoré liečivé bylinky ako mäta, tymián, yzop, medovka a podobne. V budúcnosti by som chcel pestovať vlastné obilie. Keďže toto budú čítať aj niektorí mäsožravci, tak v mäse nemusíme byť sebestačný, lebo ho nejeme. Ja jem občas rybu, Maja žiadne mäso. Pri rúbaní stromov na kúrenie vyhľadávam už ležiace, takže nemusím rúbať živé. Stromy na stavbu budov uprednostňujem tiež ležiace a zo smrekových monokultúr, ktorými tu zalesnili celé bývalé role a pasienky. Pre tých, ktorí by si chceli niečo podobné vyskúšať, by som chcel povedať, že je dobré byť do určitej miery finančne nezávislí, vedieť nejaké remeslo, keramiku, prípadne si vybudovať farmu, aby ste nemuseli dochádzať do zamestnania.

Do akej miery Vás životný štýl, ktorým žijete izoloval od priateľov, rôznych aktivít, do ktorých ste boli predtým zapojení ? Nehrozí ľuďom, ktorí odídu žiť na samotu a podobne, že sa prestanú zaujímať o globálne problémy, zapájať sa do ekologických či iných aktivít a proste sa uzavrú do seba ?

Do určitej miery sme odizolovaní od ekologických aktivít, konferencií, seminárov a podobne, ktoré súvisia so vzdelávaním a duchovným rastom. Trochu to kompenzujeme čítaním rôznych časopisov a materiálov, ktoré rôzne aktivity vydávajú. Mnohí, ako aj Ty, nám ich docela radi posielajú, iné si predplatíme. V civilizácii je možné sa častejšie stýkať s priateľmi a do určitej miery sme v tomto smere hendikepovaní, ale na druhej strane veľa priateľov nás navštevuje, aj keď možno nie toľko, ako keby sme bývali v Bratislave. Ináč, sme maličko uzavretejší ako na Zaježovej, asi preto, že nie sme pospolitosť, ale 3 členná rodina. Napriek tomu chodí k nám dosť ľudí názorovo, filozoficky, nábožensky pestrých a nikoho sme odtiaľto ešte nevyhodili. Nemyslím, že keď niekto odchádza žiť napríklad z mesta do samoty, že sa prestane zaujímať o globálne problémy, to záleží len na ňom, skôr si myslím, že ich tým rieši. Byť ekologicky aktívny, môže byť človek aj tak, že ide druhým príkladom, svojim spôsobom života a riešením problémov. Globálne problémy vnímame tak, že konáme lokálne a začíname od seba. Je to taká dosť neskromná myšlienka, lebo sme zatiaľ asi dosť nedokonalí, ale ako vyplýva z predchádzajúceho, nestojíme na mieste a pracujeme na sebe. Pomohli sme napríklad v Ďubákove, ktoré má byť zaplavené, zrušiť stavebnú uzáveru.

Nakoľko do Vášho života zasiahlo narodenie Zuzanky ? Znamená výchova a starostlivosť o dieťa nutne pristúpenie na väčšie kompromisy, čo sa týka sebestačnosti, nezávislosti na konzumnej spoločnosti a prirodzenosti ?

Mimoriadne - o dieťatko sa treba starať, dávať mu pravidelne papať, spinkať, nemôžeš odísť od neho kde sa ti zachce, jeden musí byť vždy pri ňom... Jeden taký dosť vážny kompromis sme urobili, aby sme sa v zime mohli odtadialto dostať - kúpili sme starý Gazík. Najväčšia sranda bola, že pri našich finančných možnostiach sme kúpili črep s prasknutým blokom motora, ktorý stál celú zimu nepojazdný v stodole a Zuzanka zimu prežila v pohode. Dneska sa väčšinou ľudia chcú mať "dobre" a tento život je dosť náročný na fyzickú záťaž, asi je to individuálne, čo sa týka tých kompromisov.

Vyhovuje Vám život v dvojici, či teraz v trojici, alebo by ste chceli mať okolo seba viac ľudí, priateľov, trebárs žiť v nejakej väčšej komunite ?

Zatiaľ nám to tu takto vyhovuje, ale radi by sme privítali nejakých susedov. Je tu plno prázdnych domov, v ktorých nikto nežije. Buď sú na chaty, alebo sa opustené rozpadávajú. Sú ich doslova desiatky, v širšom okolí stovky. Pritom ja nechápem, ako to, že je bytová kríza a toľko domov je opustených. Treba budovať a obnovovať štruktúry prirodzenejšej a zdravšej spoločnosti. Vyhovovala by nám nejaká komunita, ale veľmi slobodná, voľná. Ináč rozhodne toto, čo tu žijeme, aspoň z môjho pohľadu, ako to pociťujem nie je ľahký život. Dopestovať si väčšinu potravín, opravovať a stavať budovy z prirodzených materiálov, drvivú väčšinu prác robiť ručne - to nie je dva razy ľahké a keď do toho pôjdete, musíte ísť s vedomím, že to musíte zvládnuť sami. Keď vám potom niekto pomôže, bude to len dobré.

otázky pripravil Matúš Ritomský

Kontakt: Maja a Ďuro Lehký, Ďubákovo, 985 07 Šoltýska