Zmena spoločnosti, alebo návrat k prirodzenosti ?

Keď sa vo mne asi pred 8 rokmi objavil naliehavý pocit, že cesta, po ktorej sa rúti ľudstvo za blahobytom a takzvaným pokrokom nie je v poriadku, a dopady našej civilizácie na ľudskú prirodzenosť a slobodu, životné prostredie a život všetkých tvorov na Zemi sú priamo katastrofálne, začal som hľadať spôsoby ako meniť veci k lepšiemu.

Začal som sa zaujímať o všetky skupiny, hnutia a organizácie, ktoré sa usilovali o zmenu spoločnosti. Zoznamoval som sa s najrôznejšími problémami životného prostredia, týrania zvierat, ľudských práv a slobôd. Zapojil som sa do rôznych aktivít, zúčastňoval sa demonštrácií, rozlepoval plagáty, zbieral podpisy, kopíroval letáky, písal články, lepil obálky, vydával časopis a samizdatové publikácie, dopisoval si s množstvom nadšených ľudí. Začal som nosiť tričká s rôznymi posolstvami, prestal som jesť mäso a neskôr všetky živočíšne produkty, dozvedel som sa prečo je dobré bojkotovať nadnárodné spoločnosti a objavoval dobrovoľnú skromnosť, získal som odpor k automobilom a naučil sa intenzívne používať svoj bicykel, prestal som jesť chemické lieky a začal sa zaujímať o prírodnú liečbu. Civilku som si odpracoval na Slobode zvierat, podporoval som mnoho ďalších organizácií, zapojil som sa do anarchistického hnutia a zakúsil na vlastnej koži vzrušenie z priamych akcií. Mal som chuť (a stále mám) bojovať proti všetkej nespravodlivosti, bezohľadnosti, chamtivosti, vykorisťovaniu, ničeniu prírody, odmietnuť všetko zlo tejto spoločnosti. Trápilo ma, tak ako aj dnes, mnoho problémov - zabíjanie zvierat, hlad vo svete, militarizmus, týranie detí, deštrukcia životného prostredia, konzumný život, odcudzenie sa prírode, rasizmus, spoločenská nespravodlivosť, útlak, nesloboda - zoznam je skoro nekonečný.

Popri tom, ako som sa snažil pomôcť pri riešení najrôznejších problémov, začal som sa zaujímať o ich korene. Čím viac som sa tomu venoval a pozeral pozorne okolo seba, pochopil som, že všetky tieto problémy tvoria jeden celok, sieť, v ktorej je všetko spojené so všetkým a ktorej korene ležia v samotných základoch našej spoločnosti, či dokonca civilizácie. Vyvstali vo mne otázky o zmysle mnohých aktivít, práci neziskových organizácií a rôznych združení. Zdalo sa mi, že skoro všetky sa zaoberajú riešením následkov namiesto príčin, požadujú kozmetické zmeny a nehovoria na rovinu celú pravdu, aby nestratili podporu verejnosti. Začal som sa pýtať, koľko životov a zničenej prírody musela stáť ropa poháňajúca helikoptéru Greenpeace alebo auto Slobody zvierat, na akých kopírkach sa rozmnožujú letáky proti nadnárodným spoločnostiam alebo kto a za akú cenu vyrába počítače, na ktorých si aktivisti mailujú svoje správy. Zároveň sa mi zdalo pokrytecké, že protestujem proti súčasnej podobe ľudskej spoločnosti a zároveň využívam mnoho jej výhod a pohodlia.

Ako jediné východisko z toho všetkého som videl odchod z civilizácie, sebestačný život v prírode, v dedinke na lazoch alebo ešte lepšie v nejakej živej komunite. Odmietnutie všetkého, čo nesie krvavé znamenie súčasného systému. Začal som sa zaujímať o ľudí, ktorí takto žijú, o komunity a spoločenstvá žijúce slobodne a ohľaduplne v dnešnom svete.

Vďaka príkladu iných, som získal poznanie, že uskutočniť to, čo mi pripadalo spočiatku iba ako sen, je skutočne možné. Poznanie, že aj v dnešnom svete je do veľkej miery možné žiť slobodne, v súlade s prírodou a popri tom čo najmenej ubližovať iným, prináša radosť.

Stále som sa však nestratil chuť bojovať za zmenu spoločnosti. Vyvstali nové otázky. Nie je odchod na samotu do prírody únikom pred riešením problémov ? Ako by vyzeral svet, keby sa všetci citliví a chápajúci ľudia vzdali výdobytkov civilizácie, otočili sa jej chrbtom a žili si svoj život ? Čo viac pomôže Zemi, žiť čo najprirodzenejší a sebestačný život v prírode, alebo aktívne bojovať za jej záchranu v mestách, čo nevyhnutne znamená spolupodieľať sa na jej ničení ?

Tieto otázky dokážu človeku pekne zamotať hlavu, ale odpoveď je z môjho dnešného pohľadu jednoduchá - obidve cesty majú význam a napriek tomu, že sa zdajú tak odlišné, vzájomne sa výborne dopĺňajú. Úcta k Zemi, ohľaduplnosť k ostatným živým tvorom a láska k našej prirodzenosti a slobode, dovedená do dôsledkov, nevyhnutne vedie k jednoduchému, skromnému životu v súlade s prírodou. Ľudia, ktorí dnes takto žijú, sú veľmi potrebnou inšpiráciou pre ostatných. Z vlastného poznania viem, že väčšina z nich sa k prirodzenému životu dostala práve vďaka tomu, že sa v určitom okamihu svojho života stretli s rôznymi neziskovými aktivitami. Práca veľkých organizácii a hnutí, ktoré oslovujú širokú verejnosť často poskytuje pre mnohých ľudí prvý záchytný bod a začiatok cesty, ktorá vedie až k slobodnému a sebestačnému životu v nejakej komunite alebo v domčeku na lazoch. Kampane organizácii ako Greenpeace, Amnesty International alebo Sloboda Zvierat síce nepoukazujú na korene problémov, ale rozosievajú do ľudí prvé semienka súcitu, záujmu o život okolo nich, pocitu, že niečo nie je v poriadku a rozhodnutia urobiť niečo pre zmenu k lepšiemu. Tieto aktivity, pri vzniku ktorých vždy stálo osobné rozhodnutie a odhodlanie obyčajných ľudí, ukazujú, že odhodlanie každého človeka môže byť obrovskou silou. Keď sa semienko, ktoré bolo do človeka takto zasadené, prebudí k životu, prirodzene nasleduje túžba ísť ďalej. Nasledujú ďalšie skupiny, organizácie a aktivity, ktoré síce nemajú takú veľkú podporu verejnosti, ale na druhej strane ich spôsob práce vyžaduje menej kompromisov a umožňuje nastolovať rôzne problémy a otázky zásadnejším a priamejším spôsobom. No a na konci tejto cesty, ktorú sprevádzajú zmeny v osobnom pohľade na svet, rozvíjanie citlivosti a vnímavosti voči životu, zmena rebríčka hodnôt a množstvo obohacujúcich zážitkov, stretnutí a skúseností, ležia rôzne komunitné projekty, alternatívne spôsoby života, návrat k prirodzenosti a zmena braná do dôsledkov.

Na prvý pohľad zásadne odlišné prístupy k zmene spoločnosti a riešeniu súčasných problémov sa v konečnom dôsledku prirodzene dopĺňajú a podporujú. Nech sa človek rozhodne pre akúkoľvek cestu a spôsob práce, veľmi dôležité je pritom vidieť veci v širších súvislostiach. Celistvý pohľad na hnutie za zmenu spoločnosti, od umiernených skupín a značne konformných organizácií až po hlbinných ekológov, politických radikálov a ľudí odmietajúcich civilizáciu, prináša vzájomné pochopenie a porozumenie. Pracovník neziskovej organizácie lobujúci v parlamente môže pochopiť prečo hlbinní ekológovia považujú jeho prácu za kompromisnú, môže sa dokonca stotožniť s ich názorom a konať s vedomím, že jeho aktivita, aj keď zdanlivo povrchná a konformná v konečnom dôsledku posilňuje skupiny idúce do dôsledkov a prúdy spôsobujúce hlboké zmeny v spoločnosti. Radikálny aktivista môže pochopiť takmer reklamné metódy etablovaných mimovládnych združení zamerané na získavanie čo najširšej podpory verejnosti a využívanie všetkých prostriedkov, ktoré poskytuje konzumná spoločnosť.

Popri tom môže pokračovať v svojom snažení o čo najväčšie oslobodenie sa od súčasného systému, vo vytváraní alternatívnych spôsobov života. A to všetko s vedomím, že aj prostredníctvom "povrchných" kampaní veľkých organizácií sa stále viac ľudí dostane do bodu, kedy sa začnú zaujímať o skutočné riešenia problémov.

Dnes takéto vzájomné pochopenie medzi ľuďmi usilujúcimi o obnovu prirodzených hodnôt a zmenu spoločnosti nie je možno silné. Som však presvedčený, že bude narastať, tak ako nám krízy dnešného globalizovaného sveta znovu pripomenú to, čo bolo prírodným ľuďom známe už veľmi dávno - že na Zemi všetko súvisí so všetkým.

Matúš Ritomský