Zmenené stavy vedomia a psychedelické látky
Pre mnohých ľudí západoeurópskej civilizácie dnešnej doby, ktorí prežili stavy rozšíreného vedomia či mystické zážitky, boli ich katalyzátorom psychedelické látky.
"Instantné" zážitky rozšíreného vedomia
Zatiaľ čo rozširovanie vedomia pomocou meditácie, jógových cvičení a rôznych mystických techník práce so svojim vnútrom, bez užívania psychedelických látok, je postupný, dlhý, často celoživotný proces vyžadujúci značnú dávku sebadisciplíny, použitie psychedelických látok poskytuje akýsi "instatntný" mystický prežitok, prístupný každému človeku. (Na tomto mieste je však potrebné pripomenúť, že v mnohých prírodných kultúrach bolo bádanie pomocou psychotropných rastlín tiež celoživotnou prácou, vyžadujúcou až extrémne dávky disciplíny a vnútornej sily). Začnime však od začiatku. Čo sa skrýva pod pojmom psychedelické látky? Sú to látky, ktoré sú po prijatí do ľudského tela schopné vyvolať zážitok rozšíreného vedomia. Tieto látky môžu obsahovať rôzne "posvätné rastliny a huby", v modernej dobe možno umelo syntetizovať látky, ktoré sú podobné psychoaktívnym látkam nachádzajúcim sa v prírode, ale vyznačujú sa špecifickými účinkami (napr.LSD). V predstave mnohých ľudí sa tieto látky spájajú s pojmom droga, ktorý v sebe nesieznačne negatívnu príchuť. Je preto nevyhnutné pochopiť zásadný rozdiel medzi otupujúcimi návykovými látkami ako sú alkohol, nikotín, heroín, opiáty, narkotiká a medzi psychedelickými látkami. Terence McKenna, jeden z predných obhajcov myšlienky rozumného využitia psychedelických rastlín k tomu napísal:
"Pozícia obhajujúca použitie psychedelických rastlín je pozícia výrazne protidrogová. Závislosť na drogách je dôsledkom zvykového, neskúmajúceho a nutkavého chovania, čo sú presne tie vlastnosti nášho psychického makeup-u, ktoré psychedeliká potierajú. Rastlinné halucinogény tým, že jednotlivca vedú k širšiemu, menej egocentrickému a viac zakorenenému vnímaniu skutočnosti, rozpúšťajú zvyky a motivujú k skúmaniu nového. Riešenie mnohých moderných chorôb, vrátane chemických závislostí a potlačených neuróz a psychóz, môže spočívať v priamom vystavení sa autentickému riziku obsiahnutému v skúsenosti s psychedelickou rastlinou." 1
Psychedelické látky nevyvolávajú telesnú závislosť a ako vyplýva z predchádzajúceho úryvku, svojou podstatou vylučujú vytvorenie psychickej závislosti v zmysle ich nutkavého
vyhľadávania (ako je tomu u bežne rozšírených psychických závislostínapr. na televízii).
Otázka prirodzenosti
Ľudia pevne zakorenení v prírode budú zrejme cítiť prirodzenú nedôveru k umelo vyrobeným psychedelikám (nehovoriac o pochybných látkach, ktoré sa predávajú na čiernom trhu) avšak odmietnutie rastlín umožňujúcich prežiť stavy rozšíreného vedomia, zrejme nie je možné jednoznačne zdôvodniť použitím argumentov o ich "neprirodzenosti". Je samozrejme právom každého človeka inštinktívne uprednostniť duchovnú cestu, ktorá nie je založená na ovplyvňovaní vedomia prostredníctvom požívania určitých rastlín.
Na druhej strane však možno uviesť argumenty podporujúce užívanie psychedelických rastlín ako niečo úplne prirodzené. Jedným z nich je, že celá príroda je Božím dielom a všetko v nej nám môže určitým spôsobom pomáhať na našej ceste. Psychedelické rastliny sú jednoducho pre niektorých hladačov pravdy darom Boha. Tak, ako niektorí ľudia voľakedy putovali tisíce kilometrov za svojimi duchovnými majstrami a na posvätné miesta, naplnené povznášajúcou energiou, tak sa iní pútnici môžu vydať na cesty za účelom hľadania posvätných rastlín v prípade, že sa v ich blízkosti žiadne nenachádzajú. Fakt že, psychedelické látky menia normálnu chemickú rovnováhu vo vnútri nášho tela, sám o sebe tiež nie je dôvodom pre ich odsúdenie. Pri meditácii, hlbokej modlitbe alebo šamanskom bubnovaní dochádza preukázateľne tiež k chemickým zmenám v ľudskom mozgu. Zaujímavým faktom je aj to, že skúsenosti hlbokých vhľadov dosiahnutých s pomocou chemických katalyzátorov v podobe psychedelických rastlín, sú zvyčajne veľmi podobné tým, ktoré boli dosiahnuté inými metódami v najrôznejších náboženských prostrediach. Povrchné súdy a dogmatické moralizovanie sa v tomto prípade úplne míňajú podstate veci. Užívanie psychedelických rastlín jednoducho musíme brať ako jednu z možných ciest duchovného bádania, spoznávania vnútorného sveta a rozširovania obzorov vlastného vedomia.
Sila a slabosť psychedelík
Tak, ako každá cesta, aj cesta užívania psychedelických rastlín má však svoje úskalia, prináša určité riziká a vyvoláva niekoľko otáznikov. Ako to zvyčajne býva, jej najväčšia sila sa ľahko môže premeniť na najväčšiu slabosť. Psychedelické rastliny robí silným fakt, že dokážu sprístupniť zážitok rozšíreného vedomia bez potreby dlhodobej duchovnej praxe, tento fakt so sebou však prináša aj najväčšie riziká. Tradičná duchovná prax je vo všetkých kultúrach dlhodobý proces premeny osobnosti, ktorý zahŕňa postupné zmeny nielen vo vedomí človeka, ale aj ich neustále premietanie do každodenného života. Súbežne s poznaním, ktoré človek nadobúda sa mení jeho bytie, prehodnocuje svoj spôsob života, vzťahy s ostatnými ľuďmi, postoj k svetu, ktorý ho obklopuje. Iná situácia nastáva v prípade, keď je človek bez duchovnej praxe pomocou psychedelických rastlín na niekoľko hodín konfrontovaný s mystickým zážitkom, ktorý úplne rozvráti jeho ilúziu o tom, čo pokladal za jedinú "skutočnosť". Predstavy, ktoré si vybudoval sám o sebe, o svojich vzťahoch s druhými, o náplni zmyslu svojho života sa môžu v okamihu zrútiť. Pre lepšie objasnenie toho, o čom píšem, použijem úryvok textu, v ktorom opísal harvardský psychológ a neskôr známy propagátor psychedelických látok, Timothy Leary svoju prvú skúsenosť s LSD:
"Zabralo to asi po pol hodine. A prišlo to náhle a nebolo možné tomu odolať. (...) Všetko, čo som kedy prežil, alebo o čom som iba čítal tancovalo predomnou akýsi kankán ako z vaudevillu z 19.storočia. Boli tu všetky moje ilúzie v kozmických kostýmoch na javisku za zvláštnymi, neustále sa premieňajúcimi kulisami stromov a tiel, všetko vyzeralo ako v divadle. Po niekoľkých miliardách rokov som konečne zbadal sám seba, ako sa nemotorne pohybujem bábkovým divadlom reality. Spomenul som si na deti a šiel som sa pozrieť hore, do izby svojej dcéry. Susan sedela na posteli, správny a štandardný obraz trinásťročného dievčaťa s natáčkami vo vlasoch, hľadiaceho so zvrašteným čelom do učebnice v lone, zatiaľ čo izbou duní rock and roll. Bolo to čisté a presné ako v Satrurday Evening Post. "Ahoj tati". Okusuje ceruzku. Vnútorne zrútený sa opieram o stenu, zhrozený z tej cudzinky, ktorá vyzerá ako bábka práve vypadnutá z montážnej linky Amerika. Pozerá na mňa. "Tati, čo by si chcel na vianoce?". Ďalej okusuje tužku, mračí sa do knižky a ľahko sa pohupuje v rytme hudby. Za minútu sa na mňa pozrie znovu. "Mám ťa rada, tati."
Prežívam šok. Tak toto je moja dcéra. To je tá slávna hra na otecka a dcérenku. Prázdne a povrchné stereotypné nezmyselné výmeny toho ahoj tati, ahoj Sue, ako sa máš tati? Ako bolo v škole? Čo chceš na Vianoce? Už máš hotové úlohy?. Otec ako bábka z umelej hmoty a dcérka ako bábka z umelej hmoty, dole majú namontované akési malé kolieska a na tých prechádzajú jeden mimo druhého, stále znovu dokola, po presne stanovenej fixnej dráhe. Bola nám daná príležitosť, aby naše duše splynuli a jedna v druhej odhalila jej božskú podstatu a my sme tu príležitosť premárnili a jediné, čoho sme schopní je vymieňať si nanajvýš tie zakvíknutia ahoj tati, ahoj Sue. Hľadel som na ňu s úpenlivou prosbou a túžil po skutočnom kontakte. Pocit viny ma úplne ochromil. Pomaly som zišiel dolu schodmi a vyšiel von na trávnik. Dookola sneh, stromy, na oblohe sa ligotali hviezdy. Všetko bolo ako na rytine, ostré a akosi zväčšené. Stál som tam načúvajúc, či odniekiaľ príde odpoveď. Kde je stred ? Čo vlastne môžeme robiť? Potom som neuveriteľne rýchlo zrekapituloval všetky riešenia, o ktoré sa kedy ľudská myseľ pokúsila. Spoločnosť, migrácie, združovanie, sťahovanie kmeňov a národov, invázia, pestovanie poľnohospodárskych plodín, zakladanie miest, neustále hľadanie možností a významov, najrôznejšie tabu a príbuzenské zväzky. Čo robiť, kam sa obrátiť ? Vopred som videl výsledok akejkoľvek činnosti, ktorú by som prípadne začal. Potom, bolo to ako keď sa navíja naspäť struna, vracal som sa vo vlastných stopách na to miesto uprostred izby pred krbom, kde celé sedenie začalo.
Celé dopoludnie som chodil ako v snoch, konsternovaný tým, čo som prežil, snažiac sa predstaviť si, čo si s tým odhalením počnem a hlavne čo si počnem s tými životnými návykmi, ktoré sa ukázali ako naprosto umelé. Od tej doby som si neprestal byť vedomý, že všetko, čo vnímam, všetko vo mne i okolo mňa, je len výtvorom môjho vlastného vedomia. A že každý z nás žije v akomsi nervovom kokone svojej privátnej reality. Nikdy od toho dňa som sa už nezbavil pocitu, že som len jeden z hercov akejsi hry, komédie, ktorá je so všetkými svojimi hercami, rekvizitami a kulisami výtvorom môjho mozgu."
Problémom je návrat
Problémom užívania psychedelík v podmienkach západo-európskej civilizácie, nie je ani tak to, čo sa odohráva behom ich pôsobenia, ale skôr to, čo sa odohráva po ich skončení - návrat do bežného života. V prírodných národoch, kde bolo užívanie "posvätných rastlín" súčasťou kultúry, kozmológie a života, sa mohli jedinci prechádzajúci týmito skúsenosťami, oprieť o podporu najbližšieho spoločenstva a pomoc zasvätených osôb - šamanov. V našej civilizácii však akékoľvek zázemie pre podobný druh duchovného bádania prakticky úplne chýba. Ľudia, ktorí prežijú hlboké psychedelické skúsenosti, musia často čeliť faktu, že sú so svojim poznaním osamotení, pričom väčšina spoločnosti je k podobnému typu duchovnej cesty nastavená skôr negatívne. Dôsledkom môže byť, že niektorí ľudia nedokážu zážitky nadobudnuté behom psychedelických skúsenosti včleniť do svojho života a neunesú ťarchu poznania, ku ktorému prišli bez dostatočnej prípravy. Následkom dlhodobého užívania psychedelických rastlín za takýchto podmienok môže byť pobyt na psychiatrii, či dokonca snaha uniknúť prostredníctvom dobrovoľnej smrti.
Psychedeliká revolučným katalizátorom ?
V 60.tych rokoch, počas vzniku mládežníckych hnutí v USA a západnej Európe, nastal veľký bum používania psychedelík. Mnoho ľudí ich bralo pre zábavu a preto, že to bolo v móde, existovala však veľká skupina ľudí, ktorí do užívania psychedelík (v tom období to bolo predovšetkým LSD) vkladali veľké nádeje. Boli presvedčení, že ich rozšírenie prinesie zmenu kolektívneho vedomia, hlbokú premenu spoločnosti, zmenu hodnôt a riešenie problémov, ktoré spôsobuje konzumná spoločnosť. Ich nádeje sa nenaplnili, aj keď táto éra nepochybne mala a bude mať významný vplyv na ďalší vývoj západnej civilizácie. Psychedeliká sa v podmienkach našej kultúry a mentality premenili na drogy slúžiace takmer výlučne zábave a chvíľkovým únikom z nudnej reality, byznisu drogových priekupníkov a ako zámienka pre stupňovanie protidrogovej hystérie. Potvrdila sa pravda o tom, že skratky na duchovnej ceste neexistujú, že skutočná zmena je postupný proces a človek, tak ako všetky bytosti a celý vesmír sa vyvíja v prirodzenom rytme života, ktorý nemožno znásilňovať.
Všetky zázraky sú prítomné teraz a tu
Ako túto tému uzavrieť? Keď mám prijať základnú pravdu o živote, ktorá hovorí, že život je vždy subjektívnou skúsenosťou, neostáva mi nič iné ako podeliť sa o môj subjektívny dojem, ktorý som zaznamenal pred niekoľkými rokmi, po mojom prvom zážitku s posvätnými hubami:
"Posvätné hubičky mi ukázali, to, čo rozumovo chápem aj teraz: všetko, čo človek potrebuje, všetky zázraky sveta sú prítomné teraz a tu, v každom okamihu života. Keď zážitok začal po niekoľkých hodinách slabnúť, uvažoval som o tom, či huby nie sú iba pomocníkom, ktorý na chvíľu rozhrnie oponu nášho bežného vedomia v divadle života, aby ju potom opäť zatiahol a je už na každom človeku, aby vstal zo svojho sedadla a sám, bez pomoci akýchkoľvek barličiek prišiel k tej opone a odhrnul ju sám. Z dnešného pohľadu na celý zážitok pozerám takto: bolo to niečo veľmi nečakané, prišlo to ku mne akoby bez môjho pričinenia, obohatilo ma to a život ide ďalej..." 3
Matúš Ritomský
Pozn: 1. Psychotropní šamanizmus, Jim DeKorn
2. Záblesky pamäti
3. Zápisky z roku 1997
"Ak sa budeš držať vecí, ktoré práve teraz osviežujú moje oči, vždy nájdeš riešenie. Ak sa primkneš k Prírode, k jej jednoduchosti, k drobným veciam, ktoré málokto zbadá a ktoré môžu nečakane nadobudnúť veľký význam, ak budeš milovať zdanlivo zanedbateľné a s prostotou služobníka sa budeš snažiť dôverne zblížiť s tým, čo vyzerá bezvýznamné, všetko sa ti bude zdať ľahšie, celistvejšie a prijateľnejšie - nie v tvojom rozume, ktorý zastane v nemom úžase, ale v tvojom najvnútornejšom vedomí a chápaní. (...) Buď pozorný ku všetkému nevyriešenému vo svojom srdci a snaž sa milovať otázky samotné - ako uzavreté komnaty alebo knihy napísané veľmi vzdialenou cudzou rečou. Nehľadaj odpovede, ktoré nemôžeš dostať, pretože by si ich neuniesol. A toto je najdôležitejšie: všetko prežívaj. Ži svoje otázky. Možno raz, postupne a nepozorovane, príde deň, keď spoznáš odpoveď."
- Rainer Maria Rilke, Brief an einen jungen Dichter (1929)