Kočovnícke obydlia

Naši dávni predkovia boli kočovníci a pred tým, než sa usadili, začali obrábať pôdu a stavať si domy, bývali v obydliach, ktoré sa dali jednoducho premiestňovať. Dnes tiež žijú ľudia, ktorým viac vyhovuje život nepripútaný k jednému miestu a namiesto stálych domov uprednostňujú bývanie v obydliach, ktoré sa dajú podľa potreby a chuti premiestniť.

Všetci poznáme cirkusákov bývajúcich v maringotkách a obytných prívesoch, tento spôsob života sa stal obľúbený aj medzi časťou subkultúry najmä v západnej Európe. Nemožno však povedať, že by išlo o nejaké ekologické bývanie, keďže tento spôsob života je v podstate naviazaný na automobilovú kultúru súčasnej industriálnej spoločnosti.

Sú však aj ľudia, ktorí idú v návrate k prírode ďalej a znovuobjavujú jednoduché obydlia používané prírodnými národmi. Niektorí ľudia žijú v takýchto obydliach po celý rok a v našom podnebnom pásme v nich dokážu aj prezimovať. Medzi najznámejšie obydlie tohoto typu patrí nepochybne indiánske tee pee. Veľmi praktické a stále viac používané sú v súčasnosti tiež takzvané benderi inšpirované obydliami afrických nomádských kmeňov.

Bender

Obydlie "bender" sa veľmi dobre osvedčilo v táboroch, ktoré boli súčasťou veľkej kampane proti výstavbe diaľnic v Anglicku. Bývanie v týchto obydliach sa mnohým ľuďom tak zapáčilo, že po skončení táborov v nich ostávali žiť ďalej.

Jednoduchý bender pripomína tvarom eskymácke iglu - na kopulovitej konštrukcii vysokej 1,5 až 2 metre, zostrojenej z ohybných prútov, konárov a palíc, sú upevnené v niekoľkých vrstvách nepremokavé látky, autoplachty, celty, staré deky atď. V kopule zväčša nie je otvor na unikanie dymu, preto sa otvorený oheň dnu nerobí. Na vykurovanie sa používajú staré piecky s komínom vedeným von. Okrem jednoduchých benderov bez okien a so vstupom zakrytým plachtou, sa stavajú aj zložitejšie, ktoré môžu mať rôzne tvary, upevnené okná či dokonca dvere.

Teepee

Tee pee, pôvodne obydlie severoamerických indiánov, je stan preverený mnohými generáciami a domyslený do najmenších detailov. Základom je nepremokavé plátno, plachtovina alebo celta (pôvodne sa tee pee robili z bizónich koží) a konštrukcia, ktorá vznikne skrížením dvanástich dlhých, čo najrovnejších a najhladších drevených tyčí, dlhých podľa výšky tee pee 3 až 5 metrov. Základňa tee pee má kruhový pôdorys, uprostred stanu sa nachádza ohnisko, dym uniká dierou na vrchole tee pee, ktorá je chránená proti dažďu takzvaným "ďažďovým krytom". Pomocou závesných konštrukcíí z rovných konárov možno vnútro stanu dobre využiť aj na ukladanie vecí. V tee pee možno bývať po celý rok, zimovanie je však náročné na spotrebu dreva (udržať vnútro vyhriate znamená stále udržovať oheň). Väčšie tee pee môže poskytnúť útočiško viacerým ľuďom (videl som tee pee, v ktorom celkom pohodlne spalo asi dvadsať ľudí). Príprava tyčí a stavba tee pee, so všetkým čo k tomu patrí, sa pri troche šikovnosti zvládne za jeden deň, pri cestovaní sa zväčša prenáša iba plachta, ktorá váži približne 20 kíl (samozrejme to do veľkej miery závisí od jeho veľkosti a použitého materiálu) a zbalenú ju možno prevážať aj na nosiči na bicykla.

Stromové obydlia

"Stromové obydlie
slobodné obydlie
schovaj ma vysoko
v svojich konároch
Tak šťastného
aký len môžem byť
Dom na zemi
nie je pre mňa
Poď so mnou
budeme žiť
v korune stromu"

báseň anonymného autora

O bývaní na strome píšu ekologickí aktivisti v časopise Do or die

:

"V radikálnych ekologických táboroch vytvárame miesta a komunity, ktoré sú oknami do budúceho sveta, v ktorom by sme si priali žiť. Jedna z najkrajších skúseností z táborového života je bývanie na stromoch. V korunách stromov, s nebesami nad hlavou, obklopení pestrým životom sa cítime byť súčasťou ekosystému, ktorý obývame - nie iba jeho obrancami. Každé ráno sa zobúdzame s pohľadom na oblohu a cítime sa, ako by sme stáli na zelených oblakoch. Každú noc nás uspáva šumenie listov.

Aktivisti v Británii prvýkrát použili stromové obydlia, ako taktiku bránenia stromov pred spílením v Newcastle roku 1993. Odvtedy sa stromové obydlia stali prepracovanejšími a ťažko vypratateľnými.

Tak, ako náš boj odzrkadľuje boj našich predchodcov a ľudí na rôznych miestach planéty, tak aj naše príbytky sú zrkadlom minulosti a súčasnosti na iných miestach Zeme. Na každom kontinente existujú prírodné kultúry a ľudia žijúci na stromoch. V severnej Indii mnoho animistických ("všetko čo existuje žije") kmeňov robí svoje príbytky v korunách stromov. V Západnej Papue a susednej Papue Novej Guinei žijú kmene v domoch, ktoré vyzerajú ako hniezda obrovských vtákov. Územie dnešného Poľska, v dávnej minulosti obývali tiež kultúry žijúce na stromoch, ale do dnešného času sa zachovalo iba veľmi málo príkladov takýchto obydlí. Spomienky na život v stromoch sa k nám vracajú aj prostredníctvom mýtov o rebeloch ako Robin Hood. Nie je náhodou, že v mnohých knihách možno nájsť utopické opisy života na stromoch (napríklad Tolkien, S.Donaldson). Dokonca v Hviezdnych vojnách môžeme objaviť stromovú dedinu, ktorá sa postavila proti Vládnucej technologickej ríši. Mnohé deti si stavajú stromové obydlia, v ktorých bývajú v lete, najstaršie stromové obydlie postavené pre deti sa nachádza od roku 1692 v Shropshire."

"Bývanie na strome prináša veľké uspokojenie z pestrého života naokolo. Vidíte jašteričku šplhať po konároch, rôzny hmyz, pavúky... Hniezdi tu niekoľko vtákov, niekedy dvaja spievajú duet - jeden začne melódiu, druhý ju dokončí."
To sú slová Hugha Browna, ktorý si s priateľom v 70.rokoch zostrojil v Amerike päť-úrovňové stromové obydlie, aby sa vyhol narukovaniu do armády a službe vo Vietname.

spracoval Matúš Ritomský