”Títo ľudia žijú na Medzi. Medzou nazývajú miesto rozdeľujúce tento svet od toho druhého. Tento svet je pre nich svetom nových myšlienok, ducha, inej skutočnosti.”
Divokí sú, lebo sa nedali skrotiť. Cítia sa navzájom, vetria. Rovnaký rovnakého spozná. Rozoznajú tú divokosť v druhom. Niekedy skrytú, inokedy bujnú, do očí bijúcu, s vlajúcimi vlasmi. Bývajú v lese, na poľane, v starých domoch. Na samotách, skrytí v húští, v dolinách a neskrotení na okrajoch dedín. Dosť ďaleko jeden od druhého, no sledujúc sa poočku. A nechajú sa navzájom na pokoji. Nech si každý behá po svojom chodníčku. Ako sa mu chce.
