“Už počas pôsobenia v DES-e (Dubnickej environmentálnej skupine) sme hľadali alternatívu nejakého trvalo udržateľného alebo prijateľného života v meste. V zásade to rozhodnutie vyplynulo z dlhodobej skúsenosti, z množstva informácií, aj preto, že som sa stal vegetariánom, pretože som sa chcel zdravšie stravovať. Ale ako sa stravovať zdravšie, keď nevieš, čo kupuješ v obchode, čo je v tých potravinách, keď ani ekoznačkám sa nedá 100% veriť. To rozhodnutie ísť sem, ísť preč z mesta bolo teda pokusom o sebestačnosť a zdravší život, o nejakú lepšiu alternatívu - hľadať alebo skúšať žiť a hospodáriť slobodne, a pokiaľ to pôjde, ukázať iným, že sa to dá, a že sa netreba báť urobiť ten krok do neznáma, z mesta sem. Lebo veľa ľudí sa dnes s takou myšlienkou pohráva.”
