Všimol som si, že mnohé problémy spojené s ekologickou krízou majú natoľko iracionálnu podstatu, že je potrebné pristupovať k nim z psychologického hľadiska. Najzrejmejším je problém rastúceho konzumu. Čím viac som tento problém študoval, tým viac som začínal chápať, že patologické nakupovanie a deštruktívne správanie k životnému prostrediu, nepochádza výlučne z ľudskej chamtivosti, ako sa predpokladalo. Nakupovanie sa stáva predovšetkým formou uvoľnenia, spôsobom ako uniknúť depresii, ako riešiť problémy spôsobené životom v chorej spoločnosti. Stretával som stále viac ľudí, ktorí si uvedomovali chorobne prejavy svojich konzumných návykov a mali chuť to zmeniť. Ak sa na to pozriete dostatočne pozorne, zistíte, že máte dočinenia s klasickým prejavom patologickej závislosti. Preto keď chcete riešiť ekologické problémy, musíte nevyhnutne pochopiť ľudské správanie. A to je priestor pre psychológiou.
Ekopsychológia je názov pomerne mladého hnutia, ktorého cieľom je búrať hranice medzi psychológiou a ekológiou. Spojenie zdanlivo odlišných pohľadov na problémy súčasného človeka a ľudskej spoločnosti prináša veľmi zaujímavé a zároveň odvážne tvrdenia. Podľa ekopsychológie sa dominantný druh biosféry - človek - správa psycho-patologicky. Samotná psychológia však už nedokáže definovať pojem duševného zdravia v podmienkach šialenej veľkomestsko-priemyselnej spoločnosti. Preto prišiel čas, kedy je potrebné preklenúť priepasť medzi psychológiou a ekológiou.
